BLOG
Miroslav Kocúr
Miroslav Kocúr
6 317

Kuffa odpúšťa Havranovi

Podávanie trestného oznámenia nie je v tomto prípade krokom, ktorý pomôže vzájomnému porozumeniu. Navyše tento spor nie je spor osobný. Michal Havran je novinár a publicista a svojim autorským vkladom komentuje našu súčasnosť. Sociálna angažovanosť Mariána Kuffu nie je dôvodom, aby sme nekriticky prehliadali to, kde sa stáva dôveryhodným nástrojom, ktorý používajú tí, ktorí sa v demokracii necítia dobre.

 

Návrh Mariána Kuffu na stiahnutie trestného oznámenia je symbolický začiatok možnej debaty o tom, ako sa veriaci ľudia s rôznymi pohľadmi na interpretáciu svojej viery môžu zúčastniť spoločenskej diskusie. Spoločné pravidlá hry sú podmienkou efektívneho dialógu.

Panuje tu presvedčenie či zaužívaný názor, že veriaci sú len tradiční a zadubení fanatici, ktorí sa boja sveta a všetkého nového. Nie je to tak.

Ako to teda je

Treba jednak pochopiť čoho sa ľudia, ktorých hovorcom je Marián Kuffa boja a dodať im istotu a dôveru. Tak ako postupne hovoríme deťom, že darčeky nenosí Ježiško, a predsa Vianoce ostanú Vianocami.

Zároveň však treba pochopiť, že sú tu aj iní veriaci ako títo tradiční. Len za tých, ktorí by radi verili otvorenejšie  a predsa sa hlásili k svojej viere. tu dostáva príliš málo ľudí priestor. Vzniká preto dojem, že za veriach tu nikto ako títo tradiční veriaci ani hovoriť nemôže.  A dokonca sa boja svojej otvorenej perspektívy lebo ich náhle niekto onálepkuje ako modernistov, slniečkárov či liberálov. Túto predstavu umocňujú pozície oficiálnych cirkevných inštitúcií, ktoré sa rovnako boja otvorenosti a demokracia nie je ich preferovaným systémom.

Áno aj ja sa bojím ľudí, ktorí o mne klamú a vymýšľajú si o mne hlúposti, len preto lebo nie som veriaci cirkevník podľa ich predstáv. Považujem sa však za kresťana. A takto sa všetci budeme báť. Dokedy? Dostali ste už výhražný mail, či správičku, že vás obesia aj s celou rodinou? Ja už áno.  Hlúposť? Možno. Ale toto je cesta, po ktorej už naša spoločnosť kráča. Nebudem tu linkovať ani texty konzervatívneho média, ktoré tento druh diskurzu spoluživí. Jeho texty na blogovisku už dosahujú nové dno „časopisu“ Zem&Vek. Obsahom je lož, formou nenávisť. Od tohto dna sa treba odraziť.

Podstata sporu ostáva

Len symbolický  začiatok je to preto, lebo podstata sporu ostáva. Trestné oznámenie bolo podané pre urážku kresťanov a kresťanskej viery. Ožíva tu prípad novinára Martina Kleina. Marián Kuffa nemá čo Havranovi odpustiť, lebo on ho neuráža. No v očiach mnohých Kuffových fanúšikov to tak vyzerá. Preto sú možno trochu zaskočení. Aj Marián Kuffa svojím prehlásením vlastne potvrdil, že predmetom sporu je niečo iné, a že celú situáciu chápe inak ako Michal Havran či jeho čitatelia. Alebo vlastne nechápe.

Tí vidia v irónii a sarkazme textu pokus zastaviť smerovanie spolupráce tradičného veriaceho k spolupráci s neoľudákmi a tými, ktorí chcú našu spoločnosť vykoľajiť na jeho demokratickej ceste k civilizovanejšej a zodpovednejšej správe našej krajiny. A to nám nápadne pripomína Tisovský režim a jeho „postranné“ tragédie a katastrofy.

Michal Havran uráža podľa trestného oznámenia kancelárie, ktorá ho podala, náboženské cítenie veriacich. Zaujíma niekoho, že sú tu celé zástupy veriacich, ktorí Havranovým textom urazení nie sú? A že ich urážajú skôr zjednodušenia združenia a ľudí okolo Slovenského dohovoru za rodinu či referendovej Aliancie a ich apokalyptické posolstvá zabalené do náboženského jazyka?

Takže je to komplikované. Ale vzájomný rozhovor a počúvanie môže obohatiť  vnímanie verejnosti o dôležitý rozmer ľudskej dôstojnosti, slobody aj spoločenskej zodpovednosti.

A práve o tom sa musíme naučiť rozprávať, vzájomne sa počúvať a rešpektovať. Rozumiem neochote a nepripravenosti časti tradičných veriacich hľadať iné cesty riešenia niektorých problémov. Nevedú ich k tomu ich pastieri. Roky počúvajú usmernenia, ktoré v ich mysliach vytvorili ťažko zmeniteľný vzorec čiernobieleho sveta zlých a dobrých. Sám som celé roky aj na pôde teologických fakúlt či kňazských seminárov počúval, aké je nebezpečné čítať nemecké či anglické knihy, ale aké je dobré za nemecké či „anglické“ peniaze stavať kostoly. Nešlo mi to do hlavy, prečo sú nemecké peniaze dobré ale keď som mal raz v ruke trochu viac peňazí, ktoré som dostal na knihy, dal som ich Mariánovi Kuffovi, lebo som si bol istý, že ich vtedy potreboval viac ako ja.

Ale dnes aj vďaka tejto skúsenosti so strachom z intelektuálnej reflexie už rozumiem aj prehnanej reakcii opačného pólu tohto sporu. Už je to únavné bojovať bez konca so simplexným primitivizmom, ktorý konšpiračne vidí vo svete len zlých bubákov a strašidlá ako mátohy feminizmu, homosexualizmu, liberalizmu, neoliberalizmu, euromarxizmu, dženrizmu, komunizmu či demokracie. No ako vidíme, výsmech či sarkazmus nepomáhajú. Mediátori by vedeli povedať prečo. Aj to ako na to.

Ale je tu práve široký spoločenský prúd medzi týmito dvoma pólmi.  Ak sa niektorí ľudia nevedia o týchto veciach rozprávať, je tu čas nájsť ochotu vstúpiť do tohto priestoru a bez osočovania a konšpiračného podozrievania hľadať iné cesty.

Viera a dôvera

Títo ľudia medzi dvoma pólmi chcú spoluprácu a nádej na budúcnosť. Už sme všetci unavení zo vzájomnej nenávisti, hádok a dovolím si povedať, že aj súčasná spoločenská situácia ukazuje, že sme sa ocitli v slepej uličke.

Musíme sa naučit veriť inak, vzájomne si dôverovať, spolupracovať hľadať v spoločnej zodpovednosti cesty k lepšiemu spolunažívaniu všetkých. Tradiční veriaci sa môžu inšpirovať príbehmi biblického národa či praotca Abraháma. Viera to je cesta a krok do neznámej budúcnosti. Vytvárame ju spoločne ako pútnici do novej krajiny, ako cudzinci v zasľúbenej zemi, ako tí, ktorí potrebujú dôverovať Bohu a ľuďom, ktorých stretávame.

Veriacich tradičných, veriacich netradičných, neveriacich, kresťanov, židov, moslimov, Slovákov aj Maďarov. Aj prisťahovalcov či Rómov.

Sú to v konečnom dôsledku témy, ktoré súvisia s našim školstvom, sociálnymi rozdielmi, bezpečnosťou. S tým ako sa píše a rozpráva v médiách. S tým, akí ľudia vedú túto krajinu.  S tým, či sa vieme spolu spojiť pri hľadaní nových riešení na situácie, ktoré sme doteraz nepoznali. Memento dvoch vrážd by malo byť dostatočne silné na to, aby sme situáciu ďalej nevyhrocovali. Kotlebizácia krajiny, jazyk vzájomnej nenávisti, osočovanie či zloba nie je cesta k budúcej prosperite.

Žiť spolu

Ak sa priblížime k jadru toho, v čo veríme, priblížime sa aj k sebe navzájom. Všetci chceme žiť. Musíme sa naučiť žiť spolu. Toto je podľa mňa dobrá príležitosť spraviť to bez vylučovania tých druhých, čo žijú a veria inak.

Nikto by sa nemal cítiť vylúčený či ohrozený. Ani veriaci ani neveriaci ani inak veriaci. Je tu príležitosť spojiť sa pre dobrú vec a premáhať dobrom to, čo sa nám doteraz nedarilo. Svet neohrozuje našu vieru. Naša deformovaná viera ohrozuje svet.

Lebo práve to je potrebné dnes nahlas povedať. Tu nejde o spor Kuffu s Čarnogurským a Havrana. Ocitli sme sa na civilizačnom rázcestí, ktoré nás môže oslabiť. Ale aj posilniť. Podľa toho, čo si pod tým kto predstavuje. Veľkou príležitosťou tejto situácie je to, že si to môžeme vyjasniť. Kto chce, nech sa pridá.

Dúha je aj biblickým symbolom zmierenia. Po potope sveta ju vraj symbolicky Stvoriteľ umiestnil na nebo aby pripomínala ľuďom to, že sa zaväzuje, že násilím budúce nedorozumenia už riešiť nebude (Gen 9,16).

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|