Denník N

Parkovanie v Ružinove ala „hodím to na obrubník“

dav
dav

Výstavbu mestskej časti Ružinov datujeme do 50-tych – 60-tych rokov 20. storočia. Do obdobia, kedy mladých rodín hľadajúcich nové bývanie bolo veľa a áut málo, ehm, teda menej. Dnes, po takmer 65 rokoch od začiatku výstavby najzelenšej mestskej časti nášho hlavného mesta, je tých áut viac, viac ako mladých rodín, viac ako parkovacích miest, viac ako priveľa.

       Najskôr je potrebné povedať, že prehustené sídliská autami parkujúcimi kde-tade nie sú smutnou „dominantou“ iba mestskej časti Bratislavy – Ružinov a taktiež to, že nie práve tu je ten jav najvýraznejší. Parkovacia politika, aj keď tento výraz neradi používame, je chorobou dnešnej doby, žiaľ, neustále sa rozširujúcou a iba ťažko liečiteľnou.

V dnešnom blogu sa pozrieme parkovaniu v Ružinove na zúbok z hľadiska dostupných dát. Podkladom pre analýzu boli voľne dostupné dáta z Územného generelu dopravy hlavného mesta Bratislavy a  údaje o počtoch obyvateľov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011.

Začnime zľahka niekoľkými číslami za Ružinov. Podľa údajov zo sčítania 2011 bol počet obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt 68 574 a počet hospodáriacich domácností 32 735. Títo obyvatelia, resp. domácnosti mali podľa údajov z generelu (teda o 4 roky neskôr) k dispozícii približne 18 558 legálnych parkovacích miest (na základe počtu zaparkovaných aut, nerátajúc zaparkované mimo vyznačené miesta, napr. na zeleni). To znamená, že na jednu hospodáriacu domácnosť podľa týchto údajov pripadá 0,57 parkovacieho miesta.

Obrázok 1: Prehľad počtu obyvateľov podľa trvalého pobytu v jednotlivých častiach (ZSJ) Ružinova

       Najľudnatejšími časťami Ružinova sú podľa údajov zo SODB 2011 Trávniky – východ s 5 362 obyvateľmi prihlásenými na trvalý pobyt a Ružová dolina s 5 121 obyvateľmi. V počte obyvateľov za nimi nasleduje Starý Ružinov, Pošeň – východ, celý Štrkovec a Ostredky – sever. V prvých siedmich najľudnatejších základných sídelných jednotkách (z celkových 42) žije takmer 48 % obyvateľov Ružinova, ktorí tvoria 48,7 % domácností a zároveň 47,8 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva v Ružinove.

Pozrime sa však spoločne aj na počty parkovacích miest v Ružinove a ich alokácií v rámci územia.

Obrázok 2: Počet legálnych parkovacích miest v jednotlivých častiach (ZSJ) Ružinova

       Na prvom mieste v počte legálnych parkovacích miest sa umiestnila Ružová dolina(1 468), ďalej Štrkovec – juh (1 314), Ostredky – sever (1 131), Trávniky – východ (1 118), Starý Ružinov a celá Pošeň. Týchto sedem častí s najvyšším počtom parkovacích miest teda disponuje takmer 41 % parkovacích miest Ružinova.

Aby bol počet parkovacích miest porovnateľný navzájom a čitateľovi poskytol informáciu, na základe porovnávania reprezentatívnych ukazovateľov sa javí za najvhodnejšie porovnať počet parkovacích miest s obývanými bytmi naprieč Ružinovom.

Pri analýze týchto údajov sa odvolávame na §44 Vyhlášky 532/2002 Ministerstva životného prostredia, kde sa uvádza, že: „Bytový dom musí mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko situovať v dome alebo stavebným napojením naň, musí byť vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Odstavné a parkovacie stojisko môže byť umiestnené aj mimo pozemku stavby bytového domu, ak ho nemožno technicky umiestniť na tomto pozemku.“

Vzhľadom na skutočnosť, že voľne dostupným údajom na úroveň ZSJ je iba počet obývaných bytov a nie počet bytov celkom, bude toto porovnanie pozitívne skreslené. Dôvodom, prečo sa v analýze opierame o údaj o počte obývaných bytov je ten, že spomedzi všetkých voľne dostupných údajov predstavuje najreprezentatívnejšie porovnanie nesúladu medzi počtom bytov a počtom parkovacích miest odvolávajúc sa na spomínanú vyhlášku.

Obrázok 3: Porovnanie počtu obývaných bytov v porovnaní s počtom legálnych parkovacích miest vo vybraných ZSJ Ružinova

Asi by sme boli príliš optimistickí, ak by sme si mysleli, že pomer parkovacích miest k bytom (resp. obývaným bytom) je naprieč Ružinovom v pomere 1:1. Spomedzi vybraných ZSJ Ružinova sú na tom najlepšie Ostredky – sever a Štrkovec – juh s približne 2 obývanými bytmi k 1 parkovaciemu státiu. Na druhej strane, najhoršie sú na tom Trávniky – východ s 3 obývanými bytmi  a Štrkovec – sever so 4 obývanými bytmi k 1 parkovaciemu státiu.

Človek je tvor kreatívny, a preto často-krát parkuje aj tam, kde nesmie, nemal by, resp. to zákony nepovoľujú (niekedy ani tie fyzikálne). A vzhľadom k tomu, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a áut ešte viac, je zaujímavé spomenúť počty áut parkujúcich mimo legálnych (riadne vyznačených) parkovacích miest.

Obrázok 4: Porovnanie počtov parkovacích miest vo vybraných ZSJ Ružinova s najvyšším počtom nelegálnych parkovacích miest

       Podľa údajov o počte nelegálnych parkovacích miest resp. áut parkujúcich mimo riadne vyznačených parkovacích miest bezkonkurenčne vedú Trávniky – východ, kde až 27 % z celkového počtu parkovacích miest (spolu 1530 parkovacích miest) predstavuje práve tie nelegálne. „Vďaka“ tejto skutočnosti sa zmenil pomer počtu obývaných bytov a domov k počtu parkovacích miest na 2:1.

       Z pohľadu celého Ružinova bolo podľa údajov z generelu identifikovaných 2 282 nelegálnych parkovacích miest, čo predstavuje takmer 11 % z celkového počtu parkovacích miest.

„Suma sumárum“, aj vzhľadom na existenciu nelegálnych parkovacích miest nemá kde parkovať 53 % sčítaných bytov, resp. ich obyvateľov (s ohľadom na to, že len jeden z obyvateľov bytu má k dispozícii automobil).

Zaujímavým dostupným ukazovateľom je aj počet áut parkujúcich v Ružinove cez deň. Tento ukazovateľ by nám mohol naznačiť, že až 41,4 % zo všetkých parkujúcich áut ostáva na svojom mieste aj počas dňa. Toto by však platilo len vtedy, keby Ružinov patril k obciam, kde obyvatelia len bývajú (či prespávajú), ale ich ekonomickú aktivitu vykonávajú v inej časti Bratislavy či v inej obci.

Už len keď sa pozrieme na základné sídelné jednotky s najvyšším podielom zaparkovaných áut cez deň, tak vidíme, že ide napr. o Pribinovu ulicu, ktorá je neďaleko NC Eurovea, Koceľovu a Jelačičovu ulicu blízko NC Central či Autobusovej stanice alebo ZSJ Plynárenské závody, kde sídli viacero stredne veľkých firiem.

Obrázok 5: Počet áut zaparkovaných cez deň v jednotlivých častiach (ZSJ) Ružinova

       Osobitne uvádzame aj ZSJ Martinský cintorín, ktorý je po ceste na letisko a obyvatelia tejto jednotky už dávnejšie hovoria o tom, že do okolia ich domov chodia parkovať ľudia, ktorí odchádzajú na dovolenku, pričom je tu zastávka autobusu smerujúceho na letisko.

Aj z tohto čo sme uviedli je jasné, že v súčasnosti je parkovanie v Ružinove problém a ani zavedenie „parkovacej politiky“ nič nespraví s tým, že parkovacích miest je málo a so stúpajúcim počtom bytov, áut či bývajúcich, ale aj pracujúcich obyvateľov ich bude pripadať na jednu domácnosť menej. Preto vyhlásenia typu, že zavedenie parkovacích pravidiel všetko vyrieši, je fatamorgána pre neznalých.

       Bez progresívnej a účinnej vízie v podobe napr. úpravy existujúcich parkovísk výstavbou viacpodlažných parkovacích domov, či záchytných parkovísk napojených na kvalitnú, dostupnú a primeranú mestskú hromadnú dopravu môžeme hovoriť len o odkladaní problému, nie o riešení.

 

Zdrojom údajov boli dáta zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 a územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy 2015. Tieto dáta (ale aj mnohé iné) sú dostupné na web stránke Štatistického úradu SR a na webstránke magistrátu hlavného mesta.

Viac podobných článkov alebo informácií o autoroch je dostupných na Inštitút dátových politík. Pekné hranie s dátami prajeme.

Viktor Robert Bederka, Pavol Škápik

Teraz najčítanejšie

Inštitút dátových politík

Inštitút dátových politík (IDP) je nezávislý analytický inštitút, ktorého cieľom je na základe dát poskytovať objektívne informácie a odporúčania. Blogy a komentáre prezentujú názory autorov a Inštitútu dátových politík (IDP), ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory ich zamestnávateľov.