BLOG
Tomáš Mikulík
Tomáš Mikulík
1 827

10 dôvodov, prečo mať deti

Zabudnite na to, že sa čaká na „vhodný čas“, že bábatká sú zlaté a sú naša budúcnosť. No… je na tom niečo. Ale dieťa váš život otočí na ruby a budete mu vdačný.

Už je to rok, mesiac a pár týždňov odvtedy, čo sme sa premenili z manželského páru na rodinu. Začiatky boli dosť divoké, skoro nič nešlo podľa plánu (neskôr sme pochopili, že ak chcete dieťa rozosmiať, povedzte mu o svojich plánoch) a veľa sme sa učili za pochodu. To, že sme to zvládli, bolo asi tým, že sme chceli, aj tým, že sme sa pripravovali na to, že to asi spočiatku bude vyčerpávajúce. Ale nakoniec to nebolo také zlé, malé potomstvo bolo našťastie zdravé a bolo s ním čoraz viac srandy a zážitkov. V tomto blogu chcem opísať hlavné argumenty za to, prečo mať deti. Väčšinou sa totiž hovorí len o tom, aké je to ťažké a náročné a podobne a protiargumentom majú byť frázy o to, aké sú deti zlaté a že je to naša budúcnosť. No je… ale to má byť argument za? Potom sa nečudujem, prečo sa mnoho ľudí v mojom veku furt len odhodláva a stále to odkladá. Pritom vhodný čas na deti nie je nikdy 😊 Deti prídu a treba ich zvládnuť, ony sa potom vedia po svojom odmeniť… a to krásnym spôsobom. Má to zmysel. Hneď na 10 spôsobov.

  1. Dieťa vám úplne zmení režim. Nikdy nezabudnem na najlepší oddych vo svojom živote. Zhruba dva týždne po pôrode som ostal na týždeň doma so svojimi babami. Úplne odrezaný od vonkajšieho sveta (žiadny internet, mobil minimálne). Bábo vstávalo zhruba každé dve tri hodiny, aby papalo, bolo treba robiť mlieko ak sa zrovna nekojilo, prebaľovať, tíšiť, grgať. Za pár dní som nevedel ani koľko je hodín, ani aký je deň. Keď malá spala, spali sme aj my, hocikedy počas dňa. O polnoci, o tretej, o šiestej a tak podobne sa vstávalo, o ôsmej alebo okolo obeda, alebo aj poobede sme zdriemli. Úplne som stratil pojem o čase a priestore, ako na jednej veľkej párty. Nemali sme v hlave nič len papanie, kakanie, grganie, spanie, harmonogram. Nič iné nás nezaujímalo. Nikdy som si tak neoddýchol. Samozrejme, najviac super to bolo keď ste dospali čo bolo treba, inak bol spánkový deficit a bojovejšie podmienky 😊 Ale aj tak sa mi nechcelo ísť späť do kancelárie.
  2. Dieťa vám poprehadzuje priority. Predtým som sa hnal za kadejakými úspechmi a snažil som sa niečo dokazovať, niekam sa posúvať. To mi ostalo, ale v poslednom čase ma najviac naplní, keď malú úspešne nakŕmim, či prezlečiem. Tieto zručnosti mi veľmi nešli a keď sa niečo podarí, je to bohovský pocit. A keďže sa pritom musíte dohodnúť so svojím potomstvom, chuť úspechu je ešte väčšia. Znie to banálne, ale inak to vnímate, keď to zažijete. Úspechy v mimorodinnom živote sú fajn a stále ich potrebujem, ale tie som už poznal. Toto je silnejšie.
  3. To malé stvorenie ste vlastne vy, ale v menšom. Naša dcéra sa na mňa nie len podobá, ale má aj niektoré moje črty správania. A to dobré aj zlé. Podobne to asi vidí aj mama. Každopádne to veľmi pomáha v chápaní nálad malého stvorenia. A… (pozor klišé), nastavuje mi zrkadlo. Netrpezlivosť, zaťatosť, chuť robiť viac vecí naraz, prelietavanie pozornosti z jednej veci na druhú a spontánna chuť robiť niečo nové. A keď sa nič neponúka, rozčúliť sa. Ja sa síce viem asi trochu lepšie ovládať, ale niekedy to podobne vidím aj ja. Spoznávaním potomka spoznávam aj sám seba. A pritom…
  4. …dieťa má svoj charakter a to skôr ako by ste čakali. Kým sme nemali deti, mal som dosť divné predstavy o maličkých ľuďoch. Zhruba takéto: dieťa je prvých pár rokov prevažne v perinke a väčšinou plače. Potom to rozchodí, začne rozprávať a potom s ním začne byť už konečne reč. Mienku mi trochu napravila naša krstná dcéra, ktorá prišla o rok aj dačo skôr ako naša Linda, takže sme sa niečomu priučili, ale definitívne školenie a vytriezvenie nám dala až naša dcéra. Stačilo pár mesiacov pobytu na tomto svete a tomu prerodu sme sa nestačili diviť. Malé stvorenie si začalo s gustom robiť pohodlie aby sa mu dobre ležalo, začalo mať monológy v bátätkovčine a začali sme zisťovať dobré a zlé nálady a jedinečné reakcie na rôzne podnety. O ďalších pár mesiacov sa začala viac hýbať a chodiť na výskumné výpravy po byte, sadať si uprostred miestnosti aby nahlas popremýšľala čo ďalej a samozrejme každý deň dokázať niečo nové, inak to nemá pre ňu zmysel. Pozorovať ju pri hraní, alebo byť s ňou v interakcii potvrdzuje jediné – je to už normálne že vážny seriózny človek, ktorý vie čo chce. Väčšinou… 😊
  5. Dieťa energiu berie, ale aj dáva. Čím viac sa hýbe a čím je šikovnejšia, tým viac má možností si ublížiť. Niekedy je veľmi únavné ju ustrážiť, svoje vie o tom moja žena, ktorá popri nej ešte stíha domácnosti. Niekedy to ledva stíhame dvaja a máme toho plné zuby. A potom príde nový člen rodiny štvornožky k nám, sadne si, začne blabotať, gestikulovať, robiť tie svoje zvuky, usmievať sa a po chvíli sa musíme smiať aj my, lebo si začneme predstavovať, že čo za zážitky nám asi chce sprostredkovať. A únava a zlá nálada je preč. Dieťa fakt niekedy dokáže samo zachrániť situáciu, z ktorej dospelí niekedy nevedia sami vyjsť.
  6. Dieťa vás naučí vážiť si voľný čas. Kým sme boli dvaja, mali sme voľného času na mraky, aj sme si ho užívali. Nedá sa ale povedať, že by sme boli vtedy šťastnejší. Teraz máme občas problém sa najesť, občas vyspať, občas len proste na pár minúť civieť do plafóna a nič iné nerobiť. Toto je nedostatkový tovar. A viete ako to chutí, keď sa v kľude najete, dobre vyspíte, malá večer dobre zaspí a vy máte hodinu dve na knihu alebo seriál, prípadne si vyložíte nohy a dáte si pohár vína? Chutí to sto razy lepšie ako predtým! Pričom výhľad je pozitívny, čím sú deti väčšie, tým viac času budete mať. A ďalšia vec, kým sme nemali deti, snažili sme sa veľa vecí stíhať. Teraz vieme, že ich nestihneme, takže to ani neskúšame. A… musíme kočíkovať. Musíme sa prechádzať s kočíkom, úspávať malú a potom ju tlačiť po parku. A lepší oddych po náročnom dni ani neexistuje. Predtým by sme asi niečo podnikli a náháňali sa aby sme to stihli, ale teraz sa prechádzame. Paráda nie?
  7. Dieťa sprostredkuje najkrajšie pocity v živote. Predtým som zažil či už sám, alebo neskôr so svojou ženou mnoho krásnych a nezabudnuteľných chvíľ. A teraz mi to všetko pripadá ako pred sto rokmi, v minulom živote. Ale keď ráno (ideálne po šiestej) stihnem moment, kedy Linda otvorí oči, usmeje sa a niečo zablaboce, posadí sa a hrnie sa ku mne, stojí za všetko. Podobne keď prídem domov a už z vedľajšej miestnosti počujem 4×4 dupot (štvornožkovanie) a radostné výskanie a spoza rohu sa vynorí Linda a radostne sa rúti ku mne, posadí sa a pozerá sa s úsmevom dohora na mňa, zoberiem ju na ruky a ona hrdo začne ukazovať okolo seba a pozerať z výšky… vtedy viete že všetko je tak ako má byť. A všetko čo sa počas toho dňa stalo… je zrazu irelevantné.

No… jaj povedal som 10 dôvodov? Tak – dobre vychované deti menia svet k lepšiemu, pričom to máte v rukách vy. Dobre vychované deti sú lepšie ako všetky dôchodkové piliere. A… ak máte deti, ste o krok bližšie k nesmrteľnosti. Ale hlavné je… že s deti vás naučia, že niet času sa venovať sprostostiam, treba si užívať spoločný čas. Fakt sme si minule si ženou hovorili, že čo za život sme to žili predtým, toto by sme nevymenili za nič.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).

Blogy

|