O logike tunelárov, čo myslia najprv na seba
Snáď už neexistuje tlačovka, na ktorej by sme z úst vládnych predstaviteľov nepočuli, že ak sa darí štátu, má sa dariť aj ľuďom. Ja to čítam tak, že za tejto vlády sa darí najmä oligarchom a tunelárom a už to každý vidí. Ale o inom som chcela.
Napriek týmto vyjadreniam činy tohto vládneho zoskupenia sú iné. Zavádzajúce a väčšinou kontraproduktívne, s presne opačným efektom. Napríklad také nočné, sviatočné a víkendové príplatky. Tvária sa, že „idú ľuďom dať“, zavedú príplatky, ukážu prstom na tých, čo to majú zaplatiť, teda na zamestnávateľov a odmietajú pripustiť, že v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia a jediný, kto z toho profituje, bude cez zvýšené odvody štátna kasa. A nepáči sa im, ak nahlas pomenujem to, že zrejme o toto jediné išlo.
Presne takto to dopadlo aj v jednej kolibe, kde to vyriešili po svojom. Nezvýšili v dôsledku zvýšených nákladov celkové ceny postupne a pomaličky, ako to spravila a spraví väčšina zariadení, ale zaviedli víkendové príplatky.
„Cez sviatok a víkend je najviac zákazníkov, a takisto aj najviac zamestnancov. Zmenou zákona sa nám navýšili náklady na prácu, a preto sme museli ísť hore aj my. Mnohí to urobili tak, že zdvihli komplet ceny, my sme navýši len víkend a sviatok.“
Spravili to jasne, zrozumiteľne, transparentne a odôvodnene. A celkom logicky. Pretože ak sa objektívne zvýšia náklady, tieto podniky to prenášajú do cien.
A sme pri mojom dávnom tvrdení: Toto opatrenie plošne zníži kúpyschopnosť ľudí. Príplatky sa zvýšia len niektorým – pracujúcim v noci, cez sviatky a víkendy. No ceny sa zvýšia všetkým, ktorí „dotknuté komodity“ nakupujú. Teda každému, kto navštevuje reštaurácie, kupuje chlieb či pečivo alebo akokoľvek, aj sprostredkovane, využíva výsledky nočnej práce. A tie využívame všetci, hoci o tom často možno ani nevieme.
Nesúhlasím s tým, že ak sa darí štátu, má sa až potom dariť aj ľuďom. Čo je to za alogizmus? Je to logika tunelárov, čo myslia najprv na seba. Ľuďom sa má dariť predsa oveľa skôr!
Ak sa darí ekonomike, má sa dariť v prvom rade ľuďom a až potom štátu. Štát má pri dlhodobo zvýšených príjmoch do štátneho rozpočtu znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Aby ľudia zarábali v čistom viac, bez toho, aby sa zvyšovali ceny. Len tak sa im zvýši životná úroveň – ak pri nezmenených cenách stúpne ich čistá mzda. Len tak si viac kúpia, čo následne podporí spotrebu. Len ak si viac kúpia, zvýši sa dopyt po tovaroch a službách. Toto je impulz, ktorý naša ekonomika potrebuje a následne aj zhodnotí. Samozrejme, že vo vyšších príjmoch do štátnej kasy. Bez nevyhnutného zdražovania.
Takouto cestou by sa najprv začalo dariť viac ľuďom a následne aj štátu.
