BLOG
Rado Masaryk
Rado Masaryk
12 096

Ako písať nenávistné statusy o Pohode a nestrápniť sa

Ak tento festival nemáte radi, nikto vám nebráni ho kritizovať. Len mám jeden návrh.

Prvých niekoľko rokov svojho života som žil v socializme. Ostatných niekoľko rokov svojho života som zas nevynechal žiaden ročník festivalu Pohoda. Preto by som rád ponúkol malý slovník, ktorý vychádza z porovnania týchto dvoch svetov. Keďže „hejteri“ festivalu zvyknú z bizarných dôvodov používať práve slovník z obdobia totality, podávam pomocnú ruku v snahe trochu si ujasniť pojmy.

  • CENZÚRA je, keď hudobná skupina nemôže verejne vystupovať bez prehrávok pred komisiou. Keď donútia Žbirku zmeniť „Čierny kvet” na biely, lebo socialistická pesnička musí byť optimistická. Keď zakážu film „Sladké hry minulého leta”, lebo motív siedmich záletníkov cenzor pochopí ako metaforu pre sedem okupačných armád. Keď dostanete zákaz vystupovať, lebo váš brat emigroval do zahraničia. Cenzúrou však nie je, keď Kaščák na Pohodu nezavolá Desmod. To nie je cenzúra, to je prejav jeho hudobného vkusu.
  • FESTIVAL POLITICKEJ PIESNE bolo podujatie, ktoré prinášalo aktuálnu mladú hudbu. To „politické” v názve bol trik, ako oklamať cenzorov. Bolo to niečo ako socialistická „superstar“, akurát s angažovanejšími textami. Ale iné texty ani byť nemohli. Viac o festivale politickej piesne napríklad tu. Ešteže sa doba zmenila. Pohoda má s týmto festivalom spoločné snáď len to, že na oboch hral Richard Müller.
  • HAMBURGERY. Za socializmu sa na letných podujatiach dala zohnať len cigánska s chlebom a horčicou. V deväťdesiatych rokoch pribudli hamburgery. Súčasná Pohoda je rajom pre gurmánov a staré „klasiky“ musíte vyslovene hľadať. Skôr tam nájdete bryndzové halušky, falafely, čerstvé ovocie, mexické buritá či muránske buchty. Mojím najobľúbenejším jedlom na festivale je čerstvý langoš plnený syrom alebo šúľance s makom. Ale uznávam, že výraz „deti grilovaných oštiepkov“ alebo „deti muránskych buchiet“ neznie až tak úderne.
  • CHĽASTANIE. Áno, na Pohode sú opití ľudia. Ale vo výrazne menšej miere ako na ktoromkoľvek inom podobnom podujatí. A o dosť menej ako kedysi na prvomájovej demonštrácii, oslave Medzinárodného dňa žien, či bežnej slovenskej svadbe. Pohoda, ako snáď jediný slovenský festival, vôbec nepredáva tvrdý alkohol a nenalieva mladistvým. Vyčítať Pohode „schlastaných ľudí“ je fér, len ak tento festival porovnávame so stretnutím klubu anonymných alkoholikov.
  • POLITICKÁ KAMPAŇ. Súčasný prezident či bývalá premiérka chodievajú na Pohodu a návštevníci chodievajú na diskusie s nimi. No a čo? Každému snáď musí byť jasné, aký je rozdiel medzi politickou kampaňou a diskusiou. Tá diskusia, navyše, prebehla v jednom z 20 stanov. Stavil by som sa, že väčšina účastníkov sa o návšteve prezidenta dozvedela až od rodičov po návrate z festivalu a bolo im to dosť jedno. Inak, v sobotu navštívil Andrej Kiska okrem Pohody aj Folklórne slávnosti dolnej Oravy, tradičný veličiansky jarmok a Folklórne slávnosti pod Poľanou. Vo Východnej vraj zas nadšene vítali Harabina. Na videu, ktoré som videl, to vyzeralo, že účastníci sa z toho stretnutia tešili. Dobre pre nich.
  • PRAVICOVÝ FESTIVAL. Skúsili ste niekedy počúvať, o čom spievajú kapely na Pohode, keď sa venujú politickým témam? Veľká časť z nich je orientovaná dosť doľava. Mnohé sú anarchistické, mnohé sú anti-globalistické. Ak niekto tvrdí, že Pohoda je pravicovo orientovaný festival, tak tým verejne priznáva len to, že neovláda dobre angličtinu a je lenivý použiť Google Translate.
  • PRO-AMERICKÝ ČI PROTI-RUSKÝ FESTIVAL. Pochváliť čokoľvek zo západu bolo počas socializmu rizikom. Starší kolegovia zo SAV hovoria, že ak chceli získať prístup k západným a americkým časopisom, museli to robiť pod zásterkou seminárov na tému kritiky západnej psychológie. Na Pohode však za prejav sympatii k Rusku nikto nikoho netrestá. V piatok som bol na vystúpení výbornej kapely Tolstoys, speváčka spievala po anglicky, slovensky a rusky. Na festivale bolo ruských kapiel viacero, nie iba Pussy Riot. Inak, vôbec prvá zahraničná kapela Pohody bola z Ruska. Na druhej strane, ak niekto na Pohode volá na slávu Amerike a Trumpovi, musí to byť irónia. Na festivale som celkovo videl 0 ľudí s podobizňou amerického a 1 človeka s podobizňou ruského prezidenta na tričku. A 99,9 % návštevníkov, ktorým to bolo srdečne jedno.
  • PROPAGANDA je, keď zomrel Brežnev a ešte aj škôlkarsky časopis Včielka mal čiernu titulku s fotkou mŕtveho uja s huňatým obočím. Keď heslo „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!” máte vyšité pomaly aj na trenírkach. Keď sme počas socializmu museli dookola povinne spievať oslavné piesne o hrdých pionieroch, poslednej borbe, pionierskych vatrách, šatkách a kaťušách. Alebo, keď Československá televízia v roku 1986 tlačila chvály na dokonalý sovietsky priemysel, bez letmej zmienky o horiacom Černobyle, ktorý niekoľko stoviek kilometrov od nás strieľal do povetria rádioaktivitu. Propaganda však nie je, keď v jednom z dvadsiatich stanov diskutuje Štefan Hríb. Diskusie tvoria snáď menej ako 1 % programu. A skutočne nie sú povinné. Za tých 19 ročníkov som bol na diskusii raz, aby som diskutujúcemu vysvetlil, prečo s ním nesúhlasím. A ako vidíte, napriek tomu ma na festival púšťajú doteraz.

Záverom, minulý víkend prebehla v Trenčíne jedna skvelá, medzinárodne oceňovaná hudobná akcia. Najznámejšie sláčikové kvarteto sveta Kronos Quartet pred zaplnenou arénou hralo pieseň slovenského skladateľa. Na tohtoročnej Pohode vystúpil Slovenský komorný orchester, Česká a Slovenská filharmónia, SĽUK a žijúce legendy rôznych hudobných prúdov. Bol tam Sugar Man (odporúčam vyhľadať) a množstvo ďalších fascinujúcich umelcov. Málokto v tejto krajine urobil pre propagáciu kvalitnej hudby viac než Mišo Kaščák. Takto napríklad tohtoročnú Pohodu zažili hudobní novinári: pozrite tu alebo tu alebo tu. Ale veľa ľudí, ktorí sledujú Pohodu len cez filter niektorých slovenských médií, bude napriek tomu omieľať prvoplánové kecy o Kiskovi, minarete, Pussy Riot, slniečkároch, či vulgárnom geste na koncerte v jednom zo stanov. Keď čítam tie statusy a články na konšpiračných weboch či sociálnych sieťach, mám dojem, že som musel byť na úplne inej akcii.

Netvrdím, že Pohoda je hodnotovo neutrálne a apolitické podujatie. Umenie snáď také ani byť nemôže. Veľa umelcov vyjadruje svoj názor ku spoločenským témam, a to je podľa mňa dobre. Mišo Kaščák má na mnohé veci svoj názor a nebojí sa ho prejaviť (to si na ľuďoch celkom vážim), a súčasne dáva na svojom festivale priestor rôznym pohľadom, aj protichodným (to si vážim ešte viac).  Umelci niekedy provokujú, niekedy idú za čiaru. To k umeniu patrí. Podstatné je, že tento festival nikomu nič nevnucuje, nič nezakazuje, nikoho do ničoho nenúti, nikoho nezatvára do väzenia ani nevyhadzuje z práce za jeho názory. Niekto v tom môže vidieť subtílne podsúvanie istého pohľadu na svet. Ale Pohoda je hlavne nesubtílna, jasná a silná radosť z hudby. Koho nezaujímajú diskusie, môže sa im elegantne vyhnúť. Ja sa im napríklad pomerne úspešne vyhýbam už devätnásť ročníkov.

Ak tento festival nemáte radi, tak vám nikto nebráni ho kritizovať. Len mám jednu prosbu. Nestrápňujte sa, prosím, slovníkom z čias socializmu či dokonca nacizmu. Je to úplne mimo kontext. A argumentačne to neobstojí ani ako vtipná metafora.

Autor s festivalom Pohoda spolupracuje ako dobrovoľník. 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|