Denník N

Rozhodnutie

Ani nápad, nič podobné sa jej stať nemôže…

Budova, taká obyčajná. Alebo ani nie, žiadna moderná stavba zo skla a podobných materiálov tejto doby. Práve naopak, historický kúsok, kvalita, ktorá pretrvala. Pozerá na ňu vždy, keď prichádza do práce. Nie zo zvyku, nemusela by, pozná ju veľmi dobre, zorientovala by aj so zatvorenými očami.

Slnko pomaličky ukazuje svoju silu, v jeho lúčoch je priečelie budovy také krásne, vyniknú všetky ozdobné prvky. Prejde námestím, okolo nej záplava kvetov, veľmi ich nevníma, jej pozornosť je smerovaná inam. Stisne kľučku, mohutná drevená brána odoláva, chce to použiť kľúč. Nemá ho v ruke, je rozrušená, náhlivo sa prehrabuje v kabelke. Na zvyčajnom mieste ho nevidí, telom jej prebehne horúčava. Čo keby ho nenašla?

Ani nápad, nič podobné sa jej stať nemôže, to by bolo výčitiek. Známe zvuky hovoria jasnou rečou, našla ho. Kľučka sa poddáva, brána doširoka otvorená, ďalší pracovný deň začína. Prvá, ako každý deň, situácia sa opakuje. Vybehne schodmi, aj tu sa odráža majstrovský štýl, nič tu nie je obyčajné.

Kancelária, zloží sa, okná dokorán, pustiť dovnútra čerstvý vzduch je správne rozhodnutie. Kroky, pomaličky sa to zlieza, zdraví sa s kolegami. Elegantný oblek, biela košeľa, slušivá kravata, zovňajšok veľa prezrádza. „Dobré ráno, Evička,“ usmieva sa na ňu riaditeľ. Organizačné veci nepustia, na pláne je veľká gremiálna porada. Zhostí sa ich, ani chuť jej nechýba, len tie myšlienky.

Konečne pokojnejšia chvíľka, doteraz sa nezastavila. Z červenej šálky sa šíri vôňa čerstvej kávy, chlipne si. Zo skrinky schmatne tenký svetrík, zvyšok až potom. Vybehne z budovy, kroky nasmerované do parku. Jedna z lavičiek je voľná, neváha, posadí sa. Pootočí hlavu a hľadí pred seba, žiadny zázrak, len obyčajná budova. Ale pre ňu nie, prežila tu niekoľko dlhých rokov, chodila sem takmer každý deň. Aj ten maličký mužíček ukrytý kdesi v rohu fasády jej dáva za pravdu, prežili toho spolu naozaj dosť. A teraz to má všetko skončiť, len preto, že ktosi od stola rozhodol.

Hodiny hovoria jasnou rečou, treba sa vrátiť. Rýchlo, schody berie po dvoch. Dvere k riaditeľovi sú otvorené. „Obedná prestávka?“ privíta ju položenou otázkou. Pritakáva, nechce nič vysvetľovať.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.