V Bratislave doma bez domova

Počet ľudí bez domova neklesá. Chceme vedieť prečo!

Počet ľudí bez domova v Bratislave neklesá, ale má dlhodobo stúpajúci charakter. Posledné celomestské sčítanie neprinieslo veľké úspechy a výsledkom bolo číslo spodnej hranice reálnych počtov ľudí bez domova. Toto sčítanie neprinieslo pre sociálne služby, ale ani pre mesto základnú informáciu a tou je, čo reálne ľudia bez domova potrebujú aby vystúpili z tieňa pouličného života. Občianske združenie STOPA Slovensko, ako člen medzinárodnej kampane na ukončenie pouličného bezdomovectva „The European End Street Homelessness Campaign“ zrealizovalo v týždni 22. júna až 27. júna 2018 prvé z plošných monitoringov. Cieľom bolo zistenie reálnych potrieb ľudí bez domova na území Mestskej časti Bratislava Staré Mesto a typológiu bezdomovectva na tomto území. Heslom bolo: „Nie je cieľom získať číslo, bez hlbšieho poznania potrieb jednotlivcov skrývajúcich sa pod číslami. My, ako sociálna služba, musíme vedieť, čo ľudia reálne potrebujú, aby sme vedeli na tieto potreby racionálne a profesionálne reagovať. Náš cieľ je ukončovanie bezdomovectva a nie udržiavanie ľudí v beznádeji, naučenej bezmocnosti a apatii voči okoliu, ale aj sebe samým“.

K čomu sme dospeli:

Výstupy potvrdili známy a z hľadiska profesionálnych organizácii zaoberajúcimi sa touto problematikou v Európe známy fakt. Hlavné mestá resp. veľké aglomerácie sú pre ľudí v kríze nádejou zmeny a nových začiatkov, ale aj anonymity a útočiskom pred pohľadmi rodiny a známych. Základným rozdielom však je, že na rozdiel od iných západných krajín v Bratislave a na Slovensku je táto skupina ľudí ignorovaná. Na našom území nemáme človeka bez domova legislatívne zadefinovaného a taktiež narážame na legislatívnu neexistenciu nadstavbových služieb. Aj toto je jeden zo známych faktorov, prečo bezdomovectvo na našom území rastie aj napriek relatívne dobrým ekonomickým ukazovateľom. Aby sme však neboli iba kritickí, aj keď si situácia našu kritiku vyžaduje. Vďaka niektorým profesionálom pôsobiacim v sociálnych oddeleniach sa postupne začínajú aj v tejto problematike hýbať veci. Príkladom môže byť sociálne oddelenie Hl. mesta, ktoré mimo iné aktívne participovalo na plošnom monitoringu, spracovalo spolu s OZ STOPA strategický plán s výzvami, ktoré sú u nás nevídané a zároveň sa aktívne pridalo pod koordináciou OZ STOPA k spomínanej kampani a tým aj výzvam a bodom, ktoré má táto kampaň ako nosné.

Základné informácie:

Kedy: 22 – 27. júna 2018 (5 pracovných dní, vždy v inom čase)

Kde: MČ Bratislava Staré Mesto

Zapojené subjekty: oz STOPA, Sociálne oddelenie Hl. mesta SR Bratislava, dobrovoľníci

Celkový počet identifikovaných ľudí bez domova: 123 jednotlivcov

Typológia bezdomovectva:

Medzinárodná typológia aplikovateľná na našom území, podľa ktorej oz STOPA kategorizovalo jednotlivé typy je podľa World Habitat nasledovná:

• Ľudia na ulici („bezdomovci“) – krátkodobí, ľudia v kríze, bez informácií o podpore a pomoci, vyhýbajúci sa alebo neznalí zariadení pre komunitu ľudí bez domova. Využívajú zariadenia kombinované a to najmä integračné centrá. Veľmi ťažko identifikovateľní.
• Ľudia žijúci v dočasných alebo krízových zariadeniach: nocľahárne, útulky, krízové domy a pod.
• Ľudia žijúci v nedôstojných podmienkach (chatky, kanále, miesta, ktoré im poskytujú čiastočnú ochranu)
• Ľudia s komplexnými ťažkosťami (jedná sa najmä o ľudí s psychiatrickou diagnózou, fyzickým postihnutím v kombinácii s jednou z typológií človeka bez domova. Je to súhrn troch a viac potrieb. Môže to byť aj závislosť, choroba, bezdomovectvo)
• Chronickí pouliční bezdomovci: najmä dlhodobí ľudia bez domova, pre ktorých sa tento stav stal životným štýlom. Zmierenie sa s týmto stavom. Odmietajú sociálne služby alebo ich využívajú len v nevyhnutnom prípade (choroba, zlé poveternostné podmienky)

Ako z grafu vyplýva, chronickosť pouličného bezdomovectva je dominantná v tejto oblasti. Tento výstup však nemožno považovať za unifikačné pre celé mesto Bratislava. MČ Staré Mesto a najmä jeho historické jadro je oblasťou kde sa táto skupina ľudí bez domova aktívne sústreďuje. Práve chronicita a odmietanie v našich výstupoch zohralo veľká rolu, nakoľko táto skupina ľudí bez domova nemala záujem komunikovať ani nijakým spôsobom spolupracovať. Definovala svoj stav ako uspokojiví. Z rozhovorov však vyplynulo, že táto skupina strávila na ulici od 5 do 25 rokov.

Výzvy, na ktorých bude a už aj aktívne koná v tejto téme oz STOPA spolu so sociálnym oddelením Magistrátu a zahraničnými partnermi, je prevencia pouličného bezdomovectva a na prevencii pouličného žobrania.

Veková štruktúra:

Veková štruktúra ľudí bez domova sú najmä ľudia v produktívnom veku a preto opodstatnenosť zariadení integračného charakteru sú nevyhnutné. Častým javom sa ukazuje, že získanie stabilného zamestnania nie je na našom území neprekonateľný problém. Problémom je absencia dôstojných prechodných ubytovacích kapacít (Integračné bývanie), ktoré má za cieľ stabilizovať človeka a pripraviť ho na samostatný život mimo sociálnych služieb.

Ďalší ukazovateľ je narastajúci počet mládeže a ľudí, ktorí opustili detské domovy. Tento stav je aj podľa zahraničných komunikácií alarmujúci nie len u nás ale aj v iných európskych krajinách.

Výzvy na ktorých aktuálne v spolupráci so sociálnym oddelením Hl. mesta a sieťou organizácií v Spojenom kráľovstve pracujeme je aktívny prevenčný model, ktorý by predchádzal kríze a následnému bezdomovectvu u mladých opúšťajúcich detské domovy.

Trvalý pobyt:

Bratislava a Bratislavský kraj sú miestom najväčšej migrácie obyvateľstva. U ľudí v kríze, u ľudí bez domova, travelleroch a podobne to platí tiež. Vidina anonymity, ale aj nových nádejí sa v mestách s vyššou koncentráciou ľudí a kapitálu zvyšuje. Bratislava sa stala miestom, kde mnohé nádeje ľudí vyhasli. V prípade neurčeného miesta trvalého pobytu je podľa našich výstupov zrejmé, že veľké percento nemá trvalý pobyt v meste Bratislava a tým prichádzajú aj o niektoré nástroje sociálnej pomoci, ktoré im mesto, mestské časti, inštitúcie štátu, ale aj sociálne služby môžu poskytnúť. Mnohí z týchto ľudí nemajú doklady a z dôvodu početných a častých strát, respektíve krádeží týchto dokladov nie sú schopní bez podpory ísť ďalej.

Výzvy: Mesto Bratislava je hlavným mestom Slovenska a nesie ťarchu obyvateľov aj mnohých iných miest a obcí. Apelujeme, aby mestá a obce mimo Bratislavu začali aktívne pristupovať k tejto problematike. Nakoľko počet nových a nových ľudí v kríze a bez domova prúdiacich do mesta Bratislava neustále rastie a sociálne služby vďaka ich malej početnosti už dávno stratili možnosť riešiť túto situáciu. Počet úspešne integrovaných ľudí, aj napriek snahám, je k počtu prichádzajúcich veľmi malý až mizivý.

Záver:

Z našej strany sa jednalo o prvý monitoring tohto druhu na našom území a v nasledujúcich mesiacoch budú prebiehať ďalšie v iných mestských častiach, s tým istým cieľom. Cieľom je zmapovať celé mesto, aby sme konečne vedeli reálny stav a reálne možnosti. Na základe týchto výstupov budeme môcť efektívnejšie nastavovať naše služby, ale aj riešiť túto problematiku na legislatívnej a štátnej úrovni. Situácia už dávno nie je kritická, je alarmujúca a je najvyšší čas pridať sa k západným mestám a štátom Európy a prestať ignorovať ľudí bez domova. Z hľadiska hodnotenia zodpovednosti za súčasný stav nesieme časť ťarchy všetci. Štát ignorovaním tejto časti obyvateľstva, mestá mimo Bratislavu spoliehajúce sa na to, že týchto ľudí budú „mať na starosti iní“, mesto Bratislava, ktoré po rokoch vytvárania rôznych dokumentov v hodine dvanástej pomaly, ale isto skrz osvietených pracovníkov pristupuje k aplikovaniu metód a techník smerujúcich k ukončovaniu a prevencii bezdomovectva, spoločnosť, ktorá v dobrej viere dáva almužnu, stravné lístky ľuďom bez domova a tým podporuje pouličné žobranie, ktoré sa stalo pre mnohých „prácou“ a pre nás prekážkou poskytovania integračných služieb,  no a v neposlednom rade mimovládne organizácie, ktoré sa z rôznych dôvodov zamerali na kvantitu, udržiavanie ľudí bez domova v stave bezdomovectva, ich infatilizácii a k relatívnej spokojnosti so svojím stavom. Chýba nám, ako sme spoločne v Londýne na konferencii trinástich miest Európy konštatovali, „transformácia myslenia“. Je to dlhá a neľahká cesta, ale stav, v ktorom sme sa ocitli si ju vyžaduje. Je na čase bezdomovectvo ukončovať! Nie ho nevidieť, podporovať, akceptovať.

OZ STOPA Slovensko

www.stopaslovensko.sk