Denník N

Čo majú spoločné Jozef Gabčík, Jan Palach, Ján Kuciak/Martina Kušnírová a Oleg Sencov?

Sú to hrdinovia proti svojej vôli!

Dnes máme na Slovensku svoje problémy. A nie sú malé. Máme dve obete brutálnej vraždy! Vrah cudzinca si nad svojou obeťou robí selfie! Mafiánska šľachta zaberá pôdu farmárov! Jedným slovom Slovensko sa prepadáva medzi krajiny, kde naša vlastná mafia má stále navrch.

Preto všetci slušní občania sú stále v pohotovosti a pripravení každú ďalšiu neprávosť verejne odsúdiť! Slovensko sa opäť dostalo do štádia, keď sú potrební hrdinovia. A to nie je dobré! Slováci od čias prvej Československej republiky nemali veľa hrdinov. Azda jedným z najväčších bol Jozef Gabčík, ktorý tvárou v tvár čelil najväčšiemu nepriateľovi Československa, protektorovi Čiech a Moravy – Reinhardovi Heydrichovi! Jeho smrť, s ktorou bol vopred zmierený, nebola márna! Dnes je po ňom pomenovaná najväčšia slovenská vodná nádrž! Naším hrdinom bol aj český študent Ján Palach, ktorému nebolo ľahostajné, že pol roka po okupácii Československa sa ľudia akoby zmierili s danou situáciou a na protest proti pretrvávajúcemu stavu sa upálil, takpovediac v priamom prenose. Dnes je po ňom pomenované jedno z pražských námestí!

Pre slušných ľudí na Slovensku sú hrdinami aj Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Sú to hrdinovia proti svojej vôli, pretože Ján len robil svoju prácu a jeho snúbenica Martina bola práve s ním. Po Jánovi Kuciakovi bola pomenovaná aj medzinárodná cena pre investigatívnych novinárov.

Toto všetko sú fakty, ktoré poznáme, či už zo vzdialenejšej alebo súčasnej histórie.

Zároveň je ale potrebné, aby sme si uvedomili, že práve prebieha aj aktuálny boj iného hrdinu , ktorý bojuje o život, i keď sa zdá, že tento boj je už preňho stratený!

Včera som sa zúčastnil na výnimočnej akcii, ktorou bolo premietanie filmu Proces: Ruská federácia vs. Oleg Sencov. Akcia sa konala v bratislavskom kine Lumiere, jej organizátorom bol Robert Kirchhof a spoluorganizátorom Grigorij Mesežnikov a ukrajinská aktivistka, ospravedlňujem sa, že som zabudol jej meno.

Oleg Sencov je ukrajinský režisér, ktorý bol násilne poruštený – bol mu vnútený ruský pas, o ktorý nikdy nepožiadal a ako nedobrovoľný občan Ruskej federácie bol následne súdený a odsúdený ruským súdom. Čoho sa dopustil? Ničoho, čo by v bežných demokraciách mohlo byť trestným činom. Protestoval proti okupácii Krymu a odhaľoval pravdu o priebehu a následkoch tejto okupácie.

Následne bol obvinený s pokusu o teroristický čin, podpaľačstvom, ktoré bolo zle zinscenované, nakoľko to bolo zachytené kamerou aj s jasnými pokynmi, aby neboli privolaní hasiči…atď.

Bola uňho vykonaná domová prehliadka, počas ktorej sa nič nenašlo, takže, podľa klasického scenára, bola uňho následne vykonaná druhá prehliadka, počas ktorej sa tam už našlo všetko „potrebné“. Bol teda zatknutý a konfrontovaný s dvoma „očitými svedkami“, ktorý ho obvinili so založenia teroristickej skupiny s cieľom pokusu o šírenie teroristických akcií.

Obaja svedkovia konali pod nátlakom, resp. fyzickým mučením totožným s mučením gestapákov, resp. príslušníkov neblaho preslávenej ČEKY a jej následníkov NKVD, KGB…

Jeden z nich popisoval svoje mučenie tak, že mu bola na hlavu nasadená plynová maska, ktorú potom stláčali až kým neupadol do bezvedomia, resp. strácal kontrolu nad svojimi telesnými orgánmi. Nakoniec podpísal, čo od neho vyšetrovatelia chceli, a aj keď na súde toto svedectvo odvolal, keďže bolo vynútené násilím, súd zobral na vedomie jeho pôvodnú výpoveď!

Oleg Sencov je ale bojovník a po svojom odsúdení na 20 rokov (desať rokov dostal svedok, ktorý svoju pôvodnú výpoveď odvolal) neprestal bojovať nie za svoje oslobodenie, ale za oslobodenie ďalších 64 ukrajinských väzňov svedomia, ba dokonca za prepustenie všetkých politických väzňov v Rusku. Svoj boj vedie doteraz 70-dňovou hladovkou, počas ktorej je mu nasilu vstrekovaná infúzia, pričom akúkoľvek stravu, perorálnou formou, odmieta. Jeho boj je pravdepodobne márny, Putin, ktorý má ako jediný možnosť udeliť mu milosť, tvrdí, že ak by mu milosť udelil, musel by ju udeliť každému teroristovi „len preto, lebo je známy režisér, či literát a …bla, bla, bla. Putin, samozrejme, dobre vie, že Sencov nie je žiadny terorista, ale postavil sa otvorene proti nemu, a to sa netoleruje! Za jeho prepustenie sa postavili najvýznamnejší svetoví režiséri, literáti, ba ja francúzsky prezident Macron! Všetko márne!

Z filmu je najsugestívnejšou pasáž, v ktorej Oleg Sencov prednáša svoju záverečnú reč, kde za najväčšiu ľudskú cnosť považuje odvahu. V jeho procese to bola aj odvaha jeho spoluobžalovaného, ktorý dokázal, že nie každého je možné zlomiť totálne, aj keď brutálnemu mučeniu sa ani v dnešných časoch odolávať nedá!

Takže už k pomaly zabudnutému: Je suis Charlie, čerstvému : Je suis Ján, pridajme aj : Je suis Oleg!

Moi, je suis Oleg!

Teraz najčítanejšie

Pavol Polko

Narodený 1953, som na dôchodku, pôvodné povolanie učiteľ (ruština - francúzština). Blogy som sa rozhodol písať, nakoľko ma veľmi frustrujú príspevky, v ktorých ľudia, väčšinou neznalí histórie, glorifikujú zriadenie, v ktorom som prežil viac než 36 rokov a o ktorom som nikdy nemal ani len najmenšiu pochybnosť, že je to zriadenie zločinecké. Chcem byť protiváhou dnešných vyznavačov "alternatívnej" histórie, ktorí sa opierajú o pseudohistorické konštrukcie a pre ktorých je vlastný pocit, umocnený ruskými trolmi, dôležitejší ako historické fakty, či osobné skúsenosti ľudí, ktorých autentické zážitky sú marginalizované. Moje príspevky budú vždy podložené buď vlastnými skúsenosťami alebo serióznymi historickými materiálmi. Od októbra 2017 člen strany Šanca, od septembra 2019 člen strany Za ľudí.