Denník N

Analýza blogu Jakuba Malotu

Včera sa na Nku objavil blog Jakuba Malotu ktorý v nadpise kládol otázku o konzervatívcoch:

Je samozrejmé ak takýto blog vyvolá silnú emočnú odpoveď od ľudí čo majú iný názor, avšak je podstatné poukázať na argumentačné chyby ktoré tento blog obsahuje.

K téme nemám emocionálne žiadny vzťah a môžem ju komentovať čisto logicky. Pokúsim priblížiť prečo sú niektoré tvrdenia chybné nie na základe ich obsahu, ale na základe formulačných a logických chýb.

Pre referenciu tu je link jeden z obsiahlejších zoznamov chybných argumentov:
A List Of Fallacious Arguments

1. Bad Analogy, False dichotomy
Prvý odstavec komentuje obsah iného blogu. Autor najprv chcel vyvrátiť, že Občianska vojna v USA je analogická k súčasným verejným aktivitám LGBTI a aktivitám konzervatívcov. Síce uspel v poukázaní na zlú analógiu v blogu pána Kosečka, avšak sám ju prebral, pričom k nej pridal falošnú dichotómiu.

Dichotómia „pôžitkárstva a dôstojnosti“ v kontexte sexuality je nesprávna, pretože trvalé zdravé vzťahy prinášajú ľuďom potešenie a bohužiaľ nezdravé vzťahy môžu do života priniesť násilie. Avšak žiadne medziľudské vzťahy nie sú takto čiernobiele a sexuálna orientácia v tom nehrá rolu – je zrejmé, že aj heterosexuálne vzťahy bývajú nezdravé.

Porovnanie medzi Občianskou vojnou v USA a súčasným stavom práv LGBT u nás môže mať naoko čiastkové paralely, ale jedná sa o diametrálne odlišné situácie. Počiatočné odmietnutie analógie občianskej vojny a následne použitie tento analógie v opačnom garde je preto argumentačne chybné – autor najprv túto analógiu argumentačne odmietol a potom ju použil.

2. Appeal to Authority
Druhý odstavec spomína Philippa Ariňa. Pán Ariňo má nejaký pohľad na svoju sexualitu. Autor blogu, ale aj autor linkovaného článku z neho robia „experta v oblasti hodného nasledovania“ – autoritu v oblasti.

Jeho skúsenosť a názory nieje možné aplikovať globálne, kvôli odlišným zážitkom jednotlivcov.

3. Changing the subject
Prvý aj druhý odstavec v krátkosti niečo načrtli, nedokončili, ani nenadväzujú na jednovetový tretí odstavec.

4. Burden of proof, Circular Argument
„Konzervatívny postoj má konkrétne tvrdenia, ktoré reálne potvrdzujú, že názory LGBT sú nebezpečné pre spoločnosť.“
Tvrdenia nič nepotvrdzujú, tvrdenia samotné treba dokazovať. Preto je to „kruhový argument“ (napr. „Môj blog je pravidivý lebo sa v ňom píše pravda.“), ktorý je aj po rozmotaní na „tvrdím že názory LGBT sú nebezpečné“ zaťažený dokazovaním.

5. Argument by selective observation, self-defeating argument
Piaty odstavec vysvetľuje „v kocke“ ako funguje cirkev (myslené kresťanská, v bližšie nedefinovanom zmysle) a ako prijíma ľudí k sebe, ale nie ich zlé činy, pričom jednostranne vyzvihuje pozitíva fungovania v spoločenstve. „Negatíva zlých činov“ nie sú súčasťou spoločenstva.

Ak tento princíp akceptujem, legalizované „zlé činy“ napriek tomu ostanú mimo spoločenstva. Prečo je teda problém legalizovať takéto vzťahy?

Vysvetlenie nasledovalo.

6. Šiesty a siedmy odstavec
a) Causal Reductivionism / Strawman Fallacy = Redukcia definície manželstva na citové puto, ktorej autorom je bloger.
Spolužitie párov rovnakého pohlavia nie sú len o vzájomnom citovom pute. Rolu hrá aj rozum, životné okolnosti, ale na to aby bolo spolužitie ľudí prospešné netreba ani citové puto, respektíve sexuálny vzťah.

b) Slippery slope, Argument to the Future – „Rozvodovosť, dysfunkčné rodiny, horšia sociálna stránka štátu, psychicky zničené deti“.
Autor fatalisticky predpovedal sériu negatívnych javov ku ktorým bude jedna právna úprava nasledovať. K sociálnej stránke štátu (tj. menej detí, ktoré by podporovali staršiu generáciu na dôchodku) len toľko, že aj keď nebudú manželstvá rovnakého pohlavia legalizované, 4% populácie nezačnú zázračne plodiť deti.

7.Ôsmy odstavec
a) False dichotomy – „Zákonná legitimizácia niečoho je potvrdenie, že je niečo dobré“
Zákon nemusí umožňovať len dobré veci. Cigarety, alkohol a zakladanie náboženských siekt je legálne.

b) V druhej časti vety sa autor pokúsil túto dichotómiu opraviť: „Nieje to zlé, len to nieje prospešné pre nás všetkých“.
Správne postavená veta by bola „Zákonná legitimizácia niečoho musí byť potvrdenie, že je to prospešné pre nás všetkých“.

Už spomenuté cigarety a alkohol nie sú prospešné – ak nieste zrovna výrobca alebo dodávateľ. Ich zákaz by mal následky horšie (v podobe rozvoja čierneho trhu a kriminality) než je regulovaná tolerancia týchto javov. Tiež existuje viacero zákonov, ktoré sa mojej osoby netýkajú – nie sú prospešné pre mňa – ale nieje to argument na ich zrušenie.

Reflektuje to idealistické prianie autora, aby zákony boli vždy dobré pre všetkých. V reakcii na bod 5. teda autor dostatočne nevysvetlil v čom je problém (všetky argumenty sú chybné). Naznačil len to, že legalizácia by bola „zlým činom“, čo však pri akceptácií popísaného princípu v piatom bode nedáva zmysel.

8. Changing subjects
Autor blogu bez očividného dôvodu na konci spomenul tému interrupcií.

Záver
Autor položil otázku či neschvaľovanie manželstiev rovnakého pohlavia je len politika konzervatívcov, perex naznačil že sa môže jednať o širšie spektrum ľudí. Otázka i obsah perexu sú fakticky v poriadku, avšak autor sa nevenoval tomu kto všetko môže takýto názor zdieľať.

Pretože sa v dvoch prípadoch pokúsil zjemniť čiernobiele vykreslenie situácie, znamená to že o časti svojich postojov pochybuje. Vie, že sú príliš zjednodušené na to aby popisovali reálny stav vecí. Prechádzanie na iné témy – kvôli vyčerpaniu argumentov – toto tiež naznačuje.

Celkovo autor otvoril tri samostatné témy.
1. Tvrdenie že nielen konzervatívci sú proti registrovaným partnerstvám. Tému nerozvinul, preskočil na…
2. Sériu chybných argumentov konzervatívnej pozície proti registrovaným partnerstvám.
3. Tému interrupcií, ktorú tiež nerozvinul len ju v závere použil ako ďalšiu analógiu – tentoraz s otroctvom v úvode.

Autor má evidentne obavu, že legalizácia manželstiev rovnakého pohlavia ovplyvní fungovanie jeho cirkevného spoločenstva tou formou, že budú musieť rešpektovať resp. vykonávať takéto svadby. Táto obava je neopodstatnená, kvôli princípu sekulárneho štátu. Cirkvi a náboženské spoločenstvá majú možnosť určovať si vlastné podmienky na schvaľovanie manželstiev. Tento stav je definovaný slobodou vyznania a meniť tieto podmienky môžu výhradne členovia náboženských spoločností.

Na záver spomeniem ešte jeden chybný argument.
„Vyhlásením dvoch mužov za manželov zároveň tvrdíme, že manželstvo je iba štátom uznaný zväzok dvoch ľudí, ktorí sa majú radi. Vytratila sa otvorenosť pre počatie dieťaťa a z toho vyplývajúca požiadavka vernosti a výlučnosti zväzku s ohľadom na dobro dieťaťa.“

Nebudem reagovať na link pretože by vydal na blog 2x tak dlhý ako tento. Len tri otázky autorovi…

Ak otvorenosť vzťahu pre počatie dieťaťa vyžaduje vernosť sexuálnych partnerov, prečo dvaja ľudia žiadajú o úradné/spoločenské uznanie ich verného vzťahu aj keď vedia, že nemôžu mať deti?
Ako sa v tomto líši homosexualita od neplodnosti, alebo od uzavretia manželstva v neskoršom veku?
Prečo do manželstva vstupujú plodné páry, ktoré aktuálne neplánujú deti?

Prajú byť verní a vstúpiť do zväzku. Zredukovanie týchto otázok len na počatie je kauzálny redukcionizmus.

Pretože diskusné fóra sú miestom kam rozumná diskusia chodí umrieť, k dispozícii je vám môj mail.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kocur

Metalista. Mám rád thrash, death, industrial, grind... Ale hlavne mám rád tú slobodu ktorú to prináša. Považujem sa za mierumilovného človeka ale veľmi zle znášam nekonečný vesmír ľudskej hlúposti.