Denník N

Sakova a detektor lži

Únos Vietnamca, prípad Kosík a dôveryhodnosť polície, ministerky – „oficiálne“

Ministerka vnútra má zmysel pre humor. Veľký zmysel pre humor. Žiaľ pre občanov Slovenska , najmä pre čierny až šibeničný humor. Na jednej strane totiž uznáva najnovšie výsledky prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého má Slovensko najnedôveryhodnejšiu políciu v celej, celučičkej Európskej únii. Plánuje to správne riešiť personálnymi zmenami. Na strane druhej už absolútne nepriznáva, že keby sa len jedným okom pozrela do zrkadla, zbadala by tam prvú osobu, ktorá by svojou demisiou okamžite neuveriteľne zvýšila dôveryhodnosť slovenskej polície. To by však musela naozaj a úprimne chcieť zvýšiť dôveryhodnosť našej polície. Slovenská verejnosť predsa nevie a ani nemôže tak ľahko zabudnúť na jej vyše 10-ročnú „statočnú“ službu vo funkcii pravej ruky Róberta Kaliňáka.

Naša Deniska, naša ministerka vnútra absolútne verí ľuďom. Aj ľudom, ktorí sú podľa nemeckej polície a prokuratúry dôvodne podozriví z trestného činu únosu. Z únosu vlastného vietnamského občana z Nemecka, ktorý mal byť cez Slovensko, priamo a expresne letecky Kaliho vládnym špeciálom dopravený do vietnamského väzenia. Do doživotného väzenia. Absolútne totiž verí oficiálnemu vyhláseniu vietnamskej vlády, vietnamských súdruhov, že oni nikde neboli a nikoho nikdy neuniesli. Ona predsa nebude a ani nemôže spochybňovať oficiálne stanovisko vietnamskej vlády! Dúfajme len, že tento jej príklad úžasného logického myslenia a brilantného zdôvodnenia nebude nasledovať žiadny jej podriadený, žiadny vyšetrovateľ. Podľa takejto logiky ministerky vnútra, by úplne a absolútne stačilo, keby každý, každučký podozrivý z trestného činu spáchaného na Slovensku oficiálne a  písomne vyhlásil, že on nič, že on je čistý ako ľalia. A žiadneho vyšetrovateľa by to podľa vzoru ich najvyššej „veliteľky“ ani nenapadlo, ani nemohlo napadnúť akokoľvek spochybňovať. Z blízkeho okolia našej pani ministerky presakujú informácie o tom, že by vzor takého tlačiva, takéhoto „oficiálneho“ prehlásenia podozrivého z trestného činu, mal byť v dohľadnej dobe dostupný aj na oficiálnej internetovej stránke MV. Za účelom zvýšenia dôveryhodnosti polície a urýchlenia vyšetrovacích úkonov, by vraj malo stačiť, ak podozriví z trestných činov pripoja už len svoj notársky overený podpis. Hlavne, že Deniska úprimne chce zvýšiť tú dôveryhodnosť… . Na jej absolútnej dôvere voči vietnamským súdruhom nemôže údajne nič zmeniť ani najnovšie oficiálne priznanie spolupáchateľa tohto únosu na nemeckom súde. Vietnamca, ktorý zabezpečoval pre únoscov vozidlá. Dve vozidlá, ktoré úplnou náhodou parkovali aj pred vládnym hotelom Bôrik, počas Kaliho rokovania s vietnamskými súdruhmi.

Dôveryhodnosť a pravdovravnosť samotnej ministerky najnovšie najlepšie a skutočne preverí  resp. už preveruje prípad p.Kosíka. Lepšie, lacnejšie a dôslednejšie ako ten najmodernejší detektor lži. Kosík, človek na ktorého je vydaný platný medzinárodný zatykač. Kosík, človek čo veľa vie a ešte viac chce toho povedať. Oficiálne a na Slovensku povedať, vypovedať. Napríklad aj o únose syna prezidenta Michala Kováča. Človek, za ktorým údajne už 2 týždne po jeho zatknutí v Mali, prišli do Mali 2 Slováci z Interpolu. Operatívne mu vraj ponúkali návrat domov. To bolo krátko po jeho zatknutí. Odvtedy t.j. od novembra 2016 ho nevie naša „dôveryhodná“ polícia v jeho väzení v Mali ani oficiálne vypočuť. To by však pani ministerka, pán prezident policajného zboru museli aj úprimne a skutočne chcieť. Aspoň tak ako naši novinári! Slovenskí novinári to totiž aj bez kompetencií ministerstva vnútra, bez kompetencií slovenskej polície ľahko a brilantne zvládli. Žiaľ ako novinári, len neoficiálne.

Naša Deniska môže chcieť plánovať akékoľvek personálne zmeny na zvýšenie dôveryhodnosti polície. Už svoj potenciál, svoju úroveň naznačila výberom nového „dočasného“ policajného prezidenta. Dôveryhodnosť sa nedá kúpiť. Pre získanie dôveryhodnosti sa treba dôveryhodne správať a konať vždy a všade. Nielen prázdnymi proklamáciami na tlačových besedách. Čo tak oficiálne a bezodkladne vypočuť Kosíka? Osobne v Mali alebo aspoň prostredníctvom oficiálnej videokonferencie. Alebo budeme oficiálne čakať až sa mu zhorší pamäť alebo nebodaj jeho zdravotný stav? Až stratí ochotu alebo schopnosť vypovedať? Komu tento stav vyhovuje, komu slúži nečinnosť, „hraná“ platonická administratívna činnosť, bez praktického výsledku, bez oficiálnej výpovede Kosíka?

Ak nekoná ministerka vnútra, ak nekoná prezident PZ, tak môže resp. mal by konať generálny prokurátor SR? Najmä keď už v januári tohto roku mal Kosík e-mailom kontaktovať generálnu prokuratúru so svojou ponukou vypovedať. Oficiálne. Dodnes nedostal žiadnu odpoveď, Ani neoficiálnu. Sú síce z jedného košiara, budú ale stále aj tak konať? Nič, ale skutočne nič sa na Slovensku v myslení a hlavne v konaní ľudí zodpovedných za dôveryhodnosť polície, prokuratúry, ani po vražde Janka a jeho priateľky nezmenilo? Kosík resp. prípad Kosík nám veľa napovie. V tom horšom prípade pre Slovensko aj bez jeho oficiálnej výpovede!

Teraz najčítanejšie

Miroslav Janis

Optimisticky a vytrvalo sa pokúšať o to, aby politici a verejne činní ľudia rešpektovali práva občanov, aby niesli "doživotnú" zodpovednosť za svoje činy pri výkone verejných funkcií...