Anjel medzi životom a smrťou

Pásmo Gazy sa nachádza medzi Izraelom a Egyptom. Je to územie približne s rozlohou Bratislavy a dvomi miliónmi obyvateľov. Väčšina Palestínčanov v Gaze sú utečenci, ktorých rodiny boli v roku 1948 vyhnané alebo utiekli z domovov na území dnešného Izraela. Od roku 1967 je pásmo Gazy vojensky okupované Izraelom. Viac ako 10 rokov je voči Gaze uplatňovaná pozemná, vzdušná a námorná blokáda zo strany Izraela a Egypta s podporou ďalších štátov. Blokáda a tri veľké izraelské vojenské útoky doviedli pásmo Gazy na hranicu humanitárnej katastrofy. Dnes sa Gaza nachádza na pokraji úplného zrútenia. 

Utrpenie ľudí v Gaze prehlbuje dlhoročný konflikt medzi palestínskymi politickými frakciami, najmä medzi hnutím Hamas a hnutím Fatah. Hamas vedie vládu v pásme Gazy, Fatah je hlavnou zložkou tzv. Palestínskej samosprávy (PA), ktorá vládne na okupovanom Západnom brehu Jordánu. 

Od 30. marca Palestínčania v Gaze masovo protestujú za ukončenie blokády a uskutočnenie práva návratu utečencov do vlasti. Izraelskí vojaci zabili od konca marca v Gaze 150 ľudí, počet zranených prekračuje 15-tisíc. Na izraelskej strane nie sú obete na životoch. 

Na palestínskom Veľkom pochode návratu v Gaze sa v júli uskutočnil Ženský pochod. Pri tejto príležitosti mi poskytla rozhovor palestínska novinárka Wafa Aludaini. Wafa pôsobí ako manažérka pre zahraničné médiá v projekte 16th October Group.

K rozhovoru som pridala niekoľko fotiek, video a odkazy na doplňujúce informácie.

Čo motivovalo ženy v Gaze, aby zorganizovali Ženský pochod? Čo žiada toto hnutie? 

Od prvého dňa, od začiatku okupácie Palestíny, sa ženy na všetkom podieľajú bok po boku s mužmi. Protestujú, pomáhajú iným. Tu v Palestíne sa ženy zapájajú do nášho zápasu spolu s mužmi. Cieľom pochodu žien je ukončenie izraelskej blokády, ktorá trvá od roku 2006 a návrat utečencov do vlasti. Teda to žiadajú, chcú sa vrátiť.

Na akých aktivitách sa ženy na protestoch zúčastňujú, čo tam organizujú? 

Ženy sa od začiatku zúčastňujú na protestoch. Musím povedať, že na protesty chodia Palestínčania s celými rodinami. Nehádžu tam kamene a podobne, ale idú do stanového mestečka a tam trávia čas spolu. Niekedy je tam program ako napr. tradičný tanec dabka, alebo sa ženy zhromaždia a spolu varia tradičné palestínske jedlo alebo pripravujú sladkosti. Protestujú pokojne a takto chcú ukázať, že pri sebe nemajú nič, čo by mohlo ublížiť izraelskej strane.

Palestínsku záchranárku Razan al-Najjar zabil izraelský ostreľovač, keď išla pomáhať zraneným Palestínčanom pri bariére medzi Gazou a Izraelom. Razan bola vôbec prvou dobrovoľnou záchranárkou, ktorá sa prihlásila pomáhať na protestoch. Okrem toho, že zachraňovala životy, Razan chcela dosiahnuť aj to, aby spoločnosť v Gaze prijala ženy v takejto úlohe. Ako si na ňu ľudia spomínajú a aký je jej odkaz pre Gazu?

Razan al-Najjar sa stala symbolom pre všetky ženy tu v pásme Gazy. A dokonca aj pre mužov, pre všetkých Palestínčanov. Robila som rozhovory s niekoľkými dievčatami a tie mi povedali – Razan al-Najjar nás inšpirovala, budeme študovať ošetrovateľstvo a staneme sa záchranárkami ako ona. Inšpirovala tak veľa dievčat. Moja suseda mi hovorila: „Viem, že Razan nešla na univerzitu, aby získala titul. Absolvovala iba niekoľko kurzov. Tiež to chcem tak urobiť.“

Izraelská ľudskoprávna organizácia B´tselem uvádza, že izraelskí vojaci „úmyselne smrteľne postrelili“ Razan zo vzdialenosti asi 25 metrov. Tu je (v angličtine) krátka reportáž 16th October Group o Razan:

Na Gazu je už viac ako desaťročie uvalená brutálna izraelsko-egyptská blokáda. Ako to ovplyvňuje život ľudí? Čo podľa teba ľudia v Gaze teraz najviac potrebujú?

Keď hovoríme o blokáde, trvá už 11, vlastne 12 rokov. Pásmo Gazy je pod izraelskou blokádou a každá jedna vec tu je ovplyvnená blokádou. Zdravotníctvo, hospodársky sektor, rybolov, chov dobytka, poľnohospodárstvo, dovoz stavebných materiálov na rekonštrukciu budov. Napríklad pokiaľ ide o zdravotníctvo, tieto dni sú asi najhoršie od začiatku blokády. Situácia sa zhoršuje. Blokáda ovplyvňuje aj hygienu, je tu veľká miera znečistenia pre dlhé výpadky elektrického prúdu – teraz máme elektrinu približne 4 hodiny denne.  Blokáda sa dotýka každého jedného človeka v Gaze, je jedno, či sú to muži, ženy, deti alebo starší ľudia. Blokáda má dopad na všetkých.

Je možné povedať, že blokáda špeciálne trestá palestínske ženy v Gaze? Izraelská okupácia (v spolupráci s Palestínskou samosprávou – PA) znemožňuje ľuďom prístup k zdravotnej starostlivosti, nemocnice v Gaze nemajú potrebné vybavenie, mnoho liekov sa nesmie do Gazy dovážať a najnovšie Izrael v podstate prestal vydávať ženám s rakovinou povolenia opustiť Gazu, aby mohli absolvovať liečbu inde. 

Izrael v roku 2006 uvalil na Gazu blokádu, odvtedy chýba veľmi veľa druhov liekov. Z času na čas nám pár vecí pošlú, aby sme prežili, ale sme im vydaní na milosť.  Nechcú, aby sme umreli a nechcú, aby sme žili dôstojne. Máme byť niekde medzi tým, aby nám to viac ublížilo. Preto nám občas dodávajú nejaké materiály. Viete, prežili sme v Gaze tri smrtiace izraelské útoky, no Izraelu sa nimi nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ – teda to, aby zabránil skupinám ozbrojeného odporu odpaľovať po domácky vyrobené rakety. Podľa analytikov Izrael teraz zvolil iný postup, t.j. Dohodu storočia medzi Trumpom, Izraelom a arabskými štátmi.  Tento cieľ chcú dosiahnuť prostredníctvom PA a preto PA uvalila na Gazu sankcie. Opatrenia samospráva nazýva sankcie, ale ja neviem, za čo tie sankcie sú. Je to zložité, nie je ľahké, keď čelíte útoku, ale myslíme si, že PA koná na pokyn Izraela.

PA tvrdí, že uvalila sankcie na Hamas, aby ho donútila vrátiť sa k rokovaciemu stolu o zmierení. Hamas opustil vládu PA, v Egypte sa koná veľa rokovaní o zmierení. Analytici, novinári, všetci hovoria, že neexistuje ospravedlnenie pre tieto sankcie. Nepostihujú totiž Hamas, ale sú namierené na zamestnancov PA. A svojim zamestnancom PA prikazuje sedieť doma a nepracovať pre vládu vedenú Hamasom. Sankcie zasahujú platy zamestnancov PA. Znemožnený je dovoz niektorých liekov do Gazy, vrátane liekov na rakovinu a je obmedzené cestovanie preč z Gazy. Teda sú tu obmedzenia zo strany PA, pretože oni sú tí, ktorí by mohli pomôcť.

Sú v Gaze feministické organizácie alebo podporné skupiny pre ženy? Čomu sa venujú? 

Úprimne povedané, presne neviem, čo znamená výraz feministické. Ale v Gaze je veľa ženských organizácii, to znamená, že všetky zamestnankyne sú ženy. Pomáhajú ženám – vdovám, rozvedeným, ženám, ktoré pri útokoch a počas vojny utrpeli traumu. Tieto organizácie ich podporujú, poskytujú im kurzy alebo niekedy materiálnu pomoc. Máme aj projekty venované ženám, ktoré im napríklad pomáhajú po smrti manžela vo vojne, pomáhajú postarať sa o rodinu alebo učia ženy rôzne zručnosti, aby sa vedeli zapojiť do spoločnosti.

Aké ciele a aktivity má 16th October Group?

Chceme hovoriť za náš národ, informovať o zločinoch okupácie a poukazovať na porušovanie medzinárodného práva. Organizujeme semináre a prostredníctvom Skypu stretnutia s ľuďmi mimo pásma Gazy. Hovoríme im o tom, čo prežívame, či už ide o blokádu alebo o útoky.  Robíme tiež krátke dokumentárne filmy o palestínskej otázke. 16th October Group patrí jednej nezávislej mediálnej asociácii.

Čo je pre teba ako ženu-novinárku najťažšie? 

Najväčším problémom je izraelská blokáda.

Ako by mala vyzerať efektívna solidarita s Palestínčanmi? 

Vo svete je veľmi veľa podporných skupín. Samozrejme, že nám pomáhajú svojou prácou a vyjadreniami na podporu Palestínčanov. Dlhé roky sa šíri izraelská propaganda, napr. že vlastníkom tejto krajiny je Izrael a Palestínčania sú len okupanti. Tieto skupiny nám naozaj pomáhajú tým, že ukazujú pravdu a vyvracajú izraelské lži.

Hnutie BDS vyzýva na vytvorenie spoločného demokratického štátu pre Palestínčanov a izraelských Židov na celom území historickej Palestíny. Čo by mal byť prvý krok, ktorý treba urobiť, aby sa to dalo dosiahnuť? 

My tu v Gaze podporujeme BDS a samozrejme podporujeme jednoštátne riešenie. Podľa mňa by prvým krokom mal byť bojkot Izraela a uvalenie sankcii voči okupácii.