Denník N

Alexandra Salmela – ANTIhrdina

Kniha je spoločensky-ekologickou dilemou, niečo na báze mávnutia motýlieho krídla, autorka zdôrazňuje a mnohokrát podčiarkuje ľahkovážnosť akou sa ľudstvo stavia k prírode. Prostredníctvom postáv približuje ich postoje na škále altruistická žiačka až egoistický diktátor. Príbeh každého z nich končí tragicky. Utópia nie je miestom pre ideály, pre osobnosti. Utópia je krajinou, kde majú miesto predovšetkým antihrdinovia.

Dej sa odohráva v Utópii, krajine, ktorá je klamlivým obrazom slobodného sveta. Autokratické zriadenie prísne monitoruje obyvateľstvo a neštíti sa využívať akékoľvek nástroje pre udržanie „čistoty“ režimu. Vznik krajiny je datovaný k akejsi revolúcii, kde dobro jednoznačne porazilo zlo. Tento príbeh je pokračovaním banského nešťastia, udalosti ktorá sa stala stavebným kameňom histórie tejto mladej, dvadsaťročnej krajiny.

Ústrednou postavou knihy je Smerodajka, ktorá v príbehu získava dve podoby. Oficiálne je glorifikovanou bytosťou, nasledovania hodným príkladom, obeťou nešťastia. V skutočnosti nikdy nehynúcim systémom, ktorý pozvoľne rozkladá ľudí, berie im nádej, zabíja ich. Mýtus o jej osobe však prekrýva túto trpkú skutočnosť. Legenda ženskej hrdinky vznikla jej odhodlaním stáť na čele dvestovky najmúdrejších v krajine a viesť ich do banského podzemia v boji proti nepriateľom „ekokultúry“. Ide o filozofiu života, ktorá je benevolentná k prírode, avšak odopiera ľuďom z možností, spomeniem napríklad kvóty obmedzujúce počet narodených, či zákaz využívania dostupnej jadrovej energie na kúrenie, to aj napriek tvrdým severským mrazom. Výprava hynie, čo len dodáva nastupujúcemu režimu legitimitu, tragédia predsa nemôže rozdeľovať, smrť nedokáže nikto spochybniť. Postupne sa tak preklápame z jednej podoby Smerodajky do tej druhej.

Utópia je geograficky rozdelená na dve časti, severnú a južnú. Pričom každá sa rozvíja pod iným štátnym zriadením. Mentálny svet severu je kreovaný upevňovaním kolektívneho ducha, neexistujúcim súkromným vlastníctvom a propagandou. Kapitalistický juh je ekonomicky vyspelejší, lepšie fungujúci v oblasti služieb, s rozkvitajúcim obchodom. Maska technologickej vyspelosti zakrýva nedokonalosti kapitalizmu. Z nedostatkov najvýraznejšie odznieva rastúce sociálne napätie medzi bohatými a chudobnými. Obe časti spája pretláčaná ideológia, ktorej zachovanie je vzácnejšie ako ľudský život, ako sloboda jednotlivca.

Príbeh začína v severnej časti Utópie, rozhodnutím Anttiho využiť možnosť, ktorú prináša prijatá legislatívna zmena. Vďaka nej môžu tí menej vzdelaní a menej úspešní pracovať na akejkoľvek pozícii, bez ohľadu na ich schopnosti a skúsenosti. Antti vďaka tomu získava miesto fotografa v miestnych novinách. Nezmyselnosť zákona sa prejavuje, v tomto povolaní vyžadujúcom dynamiku, ihneď. A to nekonečne dlhým snímaním záberov, ktoré svojou obscurou tvorí.

Dej sa prebúdza momentom, keď Antti príjme pozvanie prednášať o využívaní tejto nekonvenčnej snímacej technike v súčasnej novinárskej praxi do metropoly juhu, mesta KoroNovo. Spoločne so skúsenou novinárkou Leou a jej dcérou Meteorou vycestujú za hranice prvýkrát. Každej z postáv autorka vytýči odlišnú cestu v tomto neznámom prostredí. Sú tak odkázaní, bez pomoci, čeliť odlišnej kultúre a autokratickému režimu, ktorý reštriktívne zasahuje do ich osudov. Postavy sú spočiatku pozitívne, nebojácne a odhodlané uchopiť svoj život do vlastných rúk. Narážajú však na obmedzenia, ktoré pre vznešenú ochranu prírody a udržanie „ekokultúry“ zatláčajú ľudské šťastie do úzadia. Neskôr sú preto postavy vystavené nenaplneným túžbam a osobnému úpadku, stávajú sa antihrdinami.

V záverečnej časti knihy sa Antti a Meteora opäť stretávajú, tentokrát v dome Smerodajky. Meteora je Smerodajka, Smerodajka je Meteora. Propaganda Meteoru pripravila konať presne v duchu záujmu filozofie Smerodajky. V ich vzájomnom rozhovore sa však Smerodajka mení na neoblomného oponenta, už dávno sa spreneverila myšlienke filozofie, a to bez ústupkov budovať vzťah človeka a prírody. Meteora stráca nádej, pomaly kráča v ústrety peklu, dobrovoľne si vyberá svoj koniec. Kedysi plná princípov a odhodlania, plná myšlienok, končí v tichu a samote, pozorovaná Smerodajkou.

Ideológia postavená aj na tej najvznešenejšej myšlienke nás môže priviesť k neslobode a útlaku. Je dôležité stať sa motýľom a ovplyvniť chod vecí mávnutím krídel skôr, ako v boji s nerovným súperom skončíme prišpendlení na nástenke. Veci sú na začiatku príjemne farbisté, no ľahko sa môže stať, že nás obklopí nevýrazná šeď a my to ani nezbadáme, opustíme naše túžby a ideály, staneme sa antihrdinami.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie