Prečo je dôležité mať Mikloša.
Ivan Mikloš poskytol rozhovor HN-kám. Pookrial som. Jasne, zrozumiteľne, presvedčivo. Tu by som s chválením radšej prestal. Lebo doba je vážna. Tak ako tvrdenie, že aj Trumpov atómový kufrík je celkom isto značky Samsonite …
Rád by som sa spýtal, či pôsobí na Ukrajine ako učiteľ dejepisu. Lebo je jednoduchšie učiť Ukrajincov to overené a prežité, než sa vrátiť domov a začať písať scenár k ďalšiemu pokračovaniu reforiem. Ešte raz si to rozdať doma a naplno. S (ne)istým koncom.
Pripadá mi to, opravedlňujem sa, trochu nedôstojné, ak niekto rovnako hodnotný pôsobí ako glosátor a nezávislý komentátor aktuálneho diania.
Tu neprebehlo žiadne odovzdávanie štafety, generačná výmena. Tu došlo k masovému úteku po prehratej bitke a niekto len zodvihol odhodený štafetový kolík. Robert Fico nemal záujem rušiť reformy. Jednoduchšie bolo vyjsť v ústrety tým nadnárodným, výmenou za nimi garantovanú prosperitu a ovládnutie rozpočtu a (euro)fondov. K spokojnosti (?) oboch strán.
Že sa tu bude niekto oháňať živnostníkmi je asi tak dôležité ako 3 percentný podiel poľnohospodástva na HDP (provokujem). Nakoniec, ak má stredná trieda postupne (takmer) zaniknúť a má to v budúcnosti skončiť pri 20% majetných a 80% nemajetných … tak výsledkom hľadania tretej cesty bol objav neliberálnej demokracie u nás.
Dnes je v móde nebyť proti Únii a druhým dychom likvidovať všetko, čo Európou zaváňa. Lebo keď ide o výdavkovú časť, vtedy sme národní (aké Regio). Ale v príjmovej časti sme proeurópski, lebo nepatrí sa odmietať … A pokiaľ by mali prejsť Seehoferove návrhy, tak nebezpeční sú len tí migranti, ktorí priletia letecky. Nie na Schwechat. Do Bratislavy.
Je niečo iné, keď medzi novicov s nejasnou predstavou o NHL, čakajúcich na draft, príde dvojnásobný víťaz Stanley cupu, ako keď o ňom sníva niekto, kto bol po počiatočnom nadšení preradený na farmu. Pre výkonnostný pokles. A podporiť zloženie druhého útoku je problém, lebo by sa mohol stať prvým. A to nehovorím o zostavení mančaftu. Dobre sa počúva, aké to bolo vyhrať Stanley cup, ale časom sa to zunuje.
Nemyslím, že liberálna demokracia skončila, len štáty sa začali správať ako firmy. Štáty majúce svojich dočasných majiteľov, zvolených demokratickými prostriedkami. Dnes je možné, aby majiteľ ekonomiky s výkonnosťou Talianska vystupoval ako rovnocenný partner majiteľovi tej najsilnejšej (12x). Na druhej strane, ak predá naraz 85% jeho dlhopisov, ukazuje cestu k jeho možnej zraniteľnosti. Lebo Čína, Japonsko … ale to už je nosenie dreva do hory.
Nepovažujem za dobrý stav, že Iveta Radičová odmieta návrat do politiky. Nie do tej straníckej, ale iného prezidenta budem považovať za náhradné riešenie. A potrebujeme ju na mieste prezidenta ďaleko viac, ako ona návrat do politiky. Takže z je strany by to bola vlastne obeť. Aká veľká, závisí aj od nás.
Osloviť Ivetu považujem za skúšku zrelosti zúčastnených a návratu kolektívneho uvažovania. Rozhádaná rodina nepôsobí dobrým dojmom. Ani v koaličných radoch.
Je čas to zmeniť. Je čas to zmeniť ?(??)
