Kto konečne zakričí, že Trump je nahý?

Každý uvážlivý človek má z pozície obyčajného občana zábrany písať o zahraničnej politike, geopolitických vzťahoch alebo svetových lídroch. Ani ja sa neodvažujem ani pomyslieť, že by som k tomu mal akúkoľvek kompetenciu. Od zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta ma však jazyk svrbí aspoň raz za týždeň. I keď sa už o ňom, ako o hrozbe, nekompromisne vyjadrujú nielen jeho odporcovia, ale i jeho spolupartajníci, mnohí bývalí a už i súčasní blízki spolupracovníci, svetoví politici i pápež František, je v tom málo guráže a málo sebaistoty. Som si istý, že ich odpovede na pochybnosti a otázky, ktoré si okolo Trumpa kladú, by mali byť priamejšie a v skutočnosti znieť až hrôzostrašne. Realita je totiž podľa mňa tvrdšia, ako navodzujú vyjadrenia typu: nerešpektuje konvencie, koná mimo diplomatických zvyklostí, neuznáva inštitúcie, musíme si počkať na výsledky a pod. Táto, niekedy servilnosť, inokedy opatrnosť a vyčkávanie, čo sa z Trumpa vykľuje, mu zbytočne dáva priestor k jeho hazardovaniu so svetom.

Je predsa otázkou zdravého rozumu pýtať sa: neprekračuje Trump vo svojich vodcovských manieroch hranicu diktátora? Je schopný zvládať svoju nepredvídateľnosť a uvedomuje si ju vôbec? Má elementárne sociálne cítenie a vníma možné následky svojich činov na celé národy a sociálne skupiny? Rešpektuje zmysel a poslanie právneho štátu a jeho inštitúcií, alebo sú pre neho len nástrojom ovládania spoločnosti? Má v sebe potrebný rešpekt k ľudským právam? Je schopný vyhodnotiť riziká  svojich hrubých a deštruktívnych činov na svetové spoločenstvo? Poklonkuje Putinovi a Kim Čong-unovi naozaj len preto, aby uspokojil vlastnú predstavu o svojej výnimočnosti a jedinečnosti, ktorá hraničí s pocitom, že má na to byť pánom sveta? Má politickú stratégiu, alebo len intuíciu politického predátora? Má vôbec nejakých priateľov a spojencov? Majú ostatní politici právo byť k takýmto vrtochom blázna zhovievaví?

Čo sa so všetkými jeho sklonmi, úchylkami a jeho myslením stane, ak dovedie svoju Republikánsku stranu k víťazstvu v tohoročných voľbách? Čo bude znamenať pre jeho psychiku, ak znovu vyhrá prezidentské voľby? Ako naloží so svojou potvrdenou a teda neobmedzenou mocou potom? S čím majú počítať svetoví lídri, kam ustupovať, ako reagovať? Kedy sa to dotkne každého z nás?

Kto a kedy si s plnou vážnosťou položí otázku, či má americký prezident imunitu i v prípade jeho duševnej poruchy? Čo sa ešte musí stať? Kto sa konečne odváži zakričať, že Trump je nahý?

S veľkým zadosťučinením som si preto vypočul rozhovor s Jeffrey Sachsom, profesorom ekonómie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a zvláštnym poradcom generálneho tajomníka OSN pre otázky svetovej chudoby a ochrany planéty. Rozhovor odvysielala v pondelok 16. 7. 2018 stanica Český rozhlas Plus.

Profesor Sachs sumarizoval viaceré rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa a následné kroky americkej administratívy. V úvode pomenoval úlohu, ktorú vo vysokej politike, s priamymi dopadmi na konanie prezidenta, má korupcia zo strany ropnej, plynovej a uholnej loby. Donalda Trumpa označil za poskoka bratov Charlesa a Davida Kochových a Ruperta Murdocha, ktorý okrem iného vlastní televíziu Fox News. Sachs argumentuje, že výhra vo voľbách, v ktorých sa zúčastnila menej ako polovina voličov a z nich väčšina dala hlasy Hillary Clintonovej, nedáva Trumpovi mandát, aby sa choval ako idiot. Podobne tvrdé slová používa v celom rozhovore a vysvetľuje, že ich myslí v ich medicínskom význame, teda ako diagnózu.

Z jeho vyjadrení citujem len stručný výber. Sachs upozorňuje, že napríklad v oblasti ochrany planéty sú už aj pápež, Európa a dokonca Čína progresívnejší ako USA. „Čína si zvolila cestu k vodcovskej pozícii v moderných technológiách a v rovnakej chvíli si Spojené štáty zvolili Trumpa, nebezpečného blázna, ktorý nás vracia do 20. storočia. Čína a ďalší, chcú ísť cestou inovatívnych technológií a bláznivou a nehanebnou odpoveďou Donalda Trumpa je obchodná vojna, ktorá poškodí úplne každého… Je to veľmi vážna situácia, ktorá nás ohrozuje, pretože Donald Trump je potom kvôli svojmu prístupu agresívny.“ 

„Trump je hlupák a duševne nevyrovnaný človek. Spojené štáty môže veľmi poškodiť a ja si myslím, že by sme ho mali čo najrýchlejšie dostať preč z funkcie, či už pomocou impeachmentu, alebo 25. dodatku ústavy. Od Trumpa nič dobrého nevzíde až na to, ak by si Európa uvedomila, že sa musí postaviť USA, Rusku alebo Číne, pokiaľ sú záujmy Európy ohrozené. Donald Trump nie je žiadnym priateľom Európy a pokiaľ si to niektorí populisti v Európe myslia, tak sú blázni. Trump totiž nemá žiadnych priateľov. On nemá iné záujmy, než svoju megalomániu.“

Na otázku, prečo sa Trump chová k svojim spojencom horšie než k nepriateľom, Jeffrey Sachs odpovedá: „Myslím si, že jeho chovanie je potrebné chápať nie na politickom pozadí, ale na psychologickom. Myslím, že trpí antisociálnou poruchou osobnosti, je psychicky nestabilný a neverím, že to čo robí, je nejaká politická kalkulácia alebo súčasť nejakej skvelej stratégie. Myslím, že má veľmi vážne mentálne poruchy, konkrétne tri: po prvé je to psychopat, to znamená, že má sklony bez ľútosti ubližovať, a to ako ľuďom okolo seba, tak spojencom. On nemá výčitky svedomia, aké by sme mali my, keby sme niekomu ublížili alebo mu spôsobili škodu. Po druhé je narcistický, čiže myslí si, že je vo všetkom najlepší, že všetko dokáže vyriešiť sám a tak si nenechá ani poradiť, nezaujímajú ho jeho kolegovia, či jeho štáb. Preto z neho vyhodil už toľko ľudí. A okrem toho je paranoidný, čiže žije s pocitom, že po ňom všetci idú, alebo, že všetci chcú dostať USA.“

To sú závažné tvrdenia o mužovi, ktorý naopak sám seba označuje ako stabilného génia. Profesor Sachs však obhajuje svoje tvrdenia takto: „On napadol napríklad Kanadu, ktorá patrí k najmierumilovnejším krajinám, aké si dokážete predstaviť. A on viní Kanadu z problémov, ktoré majú USA! Toto nikto na svete nemôže brať vážne. Kanaďania boli v šoku, žiadny z amerických lídrov takto o nich za posledných 150 rokov nehovoril. A to je druh paranoje, pretože Donald Trump si naozaj myslí, že Kanada po ňom ide, rovnako ako Európa alebo Mexiko. Takže, aby som to zhrnul, nevidím to ako politickú stratégiu, ale ako činy niekoho, kto by nemal byť prezidentom“.

Ako by teda mala postupovať Európa, keď čelí podľa Sachsa niekomu, kto nemá žiadnu politickú stratégiu a chová sa nepredvídateľne? Podľa Sachsa by mala byť Európa jednotná a mala by svorne dodržovať pravidlá medzinárodnej politiky, či už ide o WTO, Radu bezpečnosti OSN, Chartu OSN, Parížsku klimatickú dohodu alebo ciele udržateľného rozvoja. „Pokiaľ to USA robiť nebudú a pod vedením Donalda Trumpa je veľmi pravdepodobné, že nebudú, tak všetci ostatní vytvoria spoločenstvo, ktoré to bude dodržovať. Európa tak bude mať správny smer a bude mať k dispozícii celý zbytok sveta, s ktorým Spojeným štátom jasne povie, že nesmú porušovať všetko, na čom sa svet za tie dlhé roky spoločne dohodol. Týka sa to aj jadrovej dohody s Iránom. Je to zmluva mnohostranná, ale Američania chcú zo svojej osamotenej pozície uvaliť sankcie aj na európske spoločnosti, ak neuposlúchnu. To je škandálne a Európa by mala povedať, že to je absolútne neprijateľné.“ 

O prejavoch rešpektu a vľúdnom prístupe k Trampovi Sachs hovorí: „To si už vyskúšal francúzsky prezident Emannuel Macron. Skúšal Trumpovi lichotiť, skúšal byť s ním parťák,  snažil sa ho očariť, pozval ho na oslavy do Paríža, ale toto na osobnosti ako Donald Trump nefunguje. Nemali by sme si robiť žiadne ilúzie, že pochlebovanie, šarm alebo súhlas so škandálnymi americkými postojmi vyriešia nejaké problémy. Žiadne problémy to nevyrieši.“

Na otázku, či sa mu lepšie spáva, potom, ako to po schôdzke s Kim Čong-unom Trump odkázal všetkým Američanom, profesor Sachs hovorí: „Je dobré, keď sa koná summit, okolo ktorého je veľká show a padajú úctivé slová. Lenže Donald Trump to dokáže zo dňa na deň otočiť. On si myslí, že keď niečo povie, tak druhá strana to proste bude plniť. To nie je pravdepodobné, rokovanie v Singapure neprinieslo žiadny výsledok. Trump ale hovorí, že to je skvelý výsledok. Pravda, je to lepšie než to, čo sa mohlo stať… ale ja mám veľké obavy, či to bude pokračovať. Trump totiž súčasne zahajuje obchodné vojny a vyhráža sa vojenským zásahom, ako napríklad v Iráne. On nie je muž mieru. Je agresívny a s takou osobnosťou je potrebné jednať veľmi obozretne a skepticky.“

Prečo sa teda Donald Trump stal prezidentom a je isté, že v budúcom volebnom období už nemá šancu? „Vodcovia ako on môžu mať veľké politické úspechy. Takže nič nie je isté. Mnoho lídrov devastovalo svoje krajiny a malo pri tom silnú podporu ľudí. Donald Trump nemá väčšinovú podporu, ale má silnú základňu. Stojí za ním asi tetina populácie a asi polovina ho nemôže vystáť. On má ale  svojich verných a silnú vôľu. V takýchto prípadoch môžu mať politici dočasný úspech. Nič to ale nemení na mojej predpovedi, že Trump predstavuje veľké nebezpečenstvo. A nebude jednoduché sa ho zbaviť. Máme k tomu tri spôsoby: jedným z nich je prehlásiť ho za nespôsobilého k výkonu prezidentstva, čo si myslím, že nespôsobilý je. Tomu asi zabráni republikánska väčšina v Kongrese. Druhým spôsobom je impeachment a ak špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller objaví dôkazy, že Trump spáchal ťažké zločiny, impeachment je reálny. A treťou možnosťou je nezvoliť ho.“     

„Rok 2018 je dôležitý. Ak republikáni vyhrajú, vyhlási to Trump samozrejme za svoje víťazstvo a potvrdenie správnosti svojej politiky. Je mi ľúto, že to musím povedať, ale prehĺbilo by sa ohrozenie a nestabilita celého sveta. Je to reálna možnosť a žiadna záruka, že republikáni nevyhrajú, neexistuje. A pri Donaldovi Trumpovi si nie je ťažké predstaviť, ako by víťazstvo využil k posilneniu svojej moci a ako by terorizoval vlastnú stranu.“

Ako som sa v úvode priznal, necítim žiadne kompetencie komentovať svetovú politiku. Na Donalda Trumpa, prinajmenšom ako na človeka, ktorý svoju osobnosť namyslene vystavuje na obdiv celej svetovej verejnosti, mám však názor bez rozpakov. Profesor Jeffrey Sachs je liberál a ekológ a jeho názory sú niekedy jednostranné a zjednodušené, ale obávam sa, že ohľadne budúcnosti s Donaldom Trumpom, sú prorocké.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v relácii Interview Plus od 11:34 na www.rozhlas.cz/zaznamy/plus#/2018-07-16/15