Denník N

Vegánsky problém – časť druhá

O vznešených myšlienkach, ktoré však niekedy pripomínajú slepé náboje vystrelené od pása.

Jedným z dôvodov prečo sa človek stane vegánom je zamedzenie utrpeniu a smrti zvierat.

Argument, ktorý som často z úst aktivistov za práva zvierat počula je práve ten, že ľudia si nemajú čo prisvojovať zvieratá, nemôžu im spôsobovať utrpenie a takisto nemáme právo si brať ich životy kvôli tomu, že nám chutia. Taktiež býva zvyčajná otázka: Prečo potom nezabiješ a nezješ psa? Prečo práve prasa? Veď prasa je také inteligentné ako pes.

Prečo zabíjame hospodárske zvieratá, prečo ich využívame? A prečo sú pes a mačka členmi rodiny, nie sú využívané a zabíjané?

Myslím si, že odpoveďou na tieto otázky sú 2 škatuľky, ktoré porovnávajú spoločenské a hospodárske zvieratá:
                       1. Dáme

Pes:       Starostlivosť, obživu, lásku, ochranu a i.
Krava: Starostlivosť, obživu, lásku, ochranu a i.

                      2. Dostaneme

Pes:       Vernosť, poslušnosť, pozornosť a i.
Krava: Mlieko a mäso

Týmto rozdelením nechcem povedať že pes nám dá tak veľa a krava tak málo. Týmto chcem povedať, že zvieratá chováme preto, lebo aj ony nám niečo poskytujú.
Keby sme chovali psa, ktorému sme ukradnutí, nedá sa vychovať a kedykoľvek nás môže napadnúť, nezavrhli by sme ho? Ak by sme chovali kravu a nedávala by nám mlieko, načo by sme ju potom chovali?
a) krava nemôže byť v byte, ale na väčšom priestranstve
b) krava vyžaduje viac starostlivosti než pes. Psovi dám ráno do misky dennú dávku krmiva, do vedierka vodu a raz denne pozbieram bobky na záhrade. Stačí urobiť 3 nenáročné úkony každý deň.
c) krava je veľká a pes je oproti nej trpaslík. S ňou sa asi nepôjdete poprechádzať po parku a tiež jej exkrementy nepozbierate do vrecúška.
Toto je len pár príkladov, na ktorých som chcela ukázať práve to, že nemáme dôvod nahliadať na psa rovnako ako na kravu z praktických dôvodov.

AVŠAK krava nám dáva hodnotnú tekutinu akou je mlieko. Preto ju chováme. Keď dodojí, tak ju vlastník samozrejme nepochová do zeme. Čiže môj pohľad zameriavam práve na praktickú stránku veci. Pokiaľ vegáni nesúhlasia, pýtam sa. Prečo si nezachránia kravku z farmy výkupom a neumiestnia ju na dvore? Keď môžu psa získať z útulku, prečo nie kravu z farmy.

Človek si nemá čo prisvojovať zvieratá, keďže sú to samostatné cítiace bytosti.
Kto, alebo čo je pre túto prírodu momentálne najväčšia škodná?  Človek.
A prečo?   Pretože človek vie rozmýšľať na takej úrovni na ktorú žiadny iný živočích doposiaľ nepostúpil.
Dôsledok nášho vyvinutého rozumu sú naše vynálezy a technika. To, že máme kadejaké výdobytky, že vo veľkom poľnohospodárčime, že lietame, cestujeme autom, ťažíme ropu, vyrábame elektrinu, priemyselne chováme zvieratá, všetky tieto veci poškodzujú prírodu. Inými slovami je človek jediný tvor na Zemi, ktorý cielene poškodzuje svoj biotop. Človek si podrobuje všetko okolo seba, nie len zvieratá, sú to rieky, potoky, využívame vietor, rúbeme lesy, znehodnocujeme pôdu a takisto sa podrobujeme samým sebe. Ľudia majú odjakživa túžbu ovládnuť iných. Nenadarmo sa hovorí: „Človek človeku vlkom.“Akési ekonomické podrobenie môžeme badať na vzťahu veriteľ – dlžník. Nesplatíš úver, vezmú ti strechu nad hlavou. Síce to nie je príklad otroctva, je to však niečo, vďaka čomu prišiel dlžník o kúsok svojej slobody, lebo si nemôže dovoliť nezarábať. Ako môžeme čakať od ľudstva, (vieme, že platí princíp kto z koho a sami ľudia sa k sebe chovajú zle) aby sa úplne inak chovalo ku zvieratám?
Ide tu o to, že človek si na tejto Zemi prisvojil všetko, čo mohol. Potom sa môžem spýtať –
Prečo človek vlastní mačku? – asi ste nikdy nerozmýšľali nad tým, že by ste jej dovolili utiecť, pustiť ju na slobodu, máte ju predsa radi
Prečo človek vlastní psa? – tiež by ste ho len tak nevypustili von lebo je váš
Prečo človek vlastní škrečka/papagája/morča/hada/vlka….?

Pravda je taká, že v žiadnom z týchto prípadov sa nik nepýta toho tvora, čo chce on. V prvom rade sa pýtame,čo chce majiteľ. Pretože majiteľ si kúpi, alebo zachráni určité zviera s nejakým úmyslom. Možno len chce nemú tvár ako svojho najlepšieho priateľa, alebo len nechce mať prázdny byt, alebo sa chce pochváliť kamarátom. Možno chce s tvorom vyhrávať súťaže. Tým pádom sme zas pri kolónkach: Dáme, dostaneme. Od rozličných zvierat dostávame rozličné veci. Tak to je a inak to nebude. Toto je ten dôvod, prečo rozlišujeme zviera a zviera.

ZAMYSLENIE NA ZÁVER: Problémom je to, že v tomto vzťahu maznáčik a človek alebo hospodárske zviera a človek problém nie je. Aktivisti sa snažia vidieť problém týraného zvieraťa, zbytočnej smrti. Keby sa však o problematiku kravy určenej na produkciu mlieka zaujímali a informácie nečerpali z konšpiračných stránok, ale od odborníkov, prišli by na to, že to vôbec nie je také čierne ako si myslia.
A to zamyslenie?
Čo by sa stalo s kravami, býkmi, prascami, kozami, ovečkami,  ktoré by sa v jedno ráno vypustili z fariem, lebo veď zvieratá nezabíjame a nevyužívame?
Vedeli by sa samé o seba postarať?
Nečakal by ich len krátky život kvôli predátorom, ktorí žijú v našej prírode?
Nevyhynuli by tieto zvieratá?
Nejde idea „dajme všetkým zvieratám voľnosť“ proti nám a proti ním samým?

Sama by som chcela vedieť odpovede na tieto otázky. A možno aj na iné, či by sa vedela napríklad krava prispôsobiť „divokému“ životu. Či by nezdochla iba preto, lebo ju nemá kto podojiť. A či by niekto choval kravu aj keby mu nedávala mlieko a mäso.
Ak má niekto odpovede, či už odborné, alebo len predstavy, dajte mi vedieť na mail.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie