BLOG
Barbora Weberová
Barbora Weberová
1 255

Som šťastná, že som utečencom otvorila dvere k snom

O živote v Libanone

„Môžeme na všetko zabudnúť a odletieť?“ https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1485003801572854&set=pb.100001897440212.-2207520000.1532195748.&type=3&theater

Huda Dawood sa narodila v roku 1994. Žije v utečeneckom tábore Ein el-Hilweh v libanonskom meste Sidon (Saida). Vyštudovala ekonómiu a matematiku na Americkej univerzite v Bejrúte. 

Píše pre projekt We Are Not Numbers (Nie sme čísla) a občas pracuje pre neziskovú organizáciu Unite Lebanon Youth Project  (Zjednotená mládež Libanonu). Je Palestínčanka. 

Od nakby v roku 1948 v Libanone postupne vzniklo 12 palestínskych utečeneckých táborov. 

Tábor Ein El-Hilweh bol postavený pre 20 000 osôb. V roku 2003 v ňom žilo viac ako 70 000 Palestínčanov, počet obyvateľov sa v dôsledku vojny v Sýrii zvýšil pravdepodobne až na 120 000. Ein el-Hilweh má rozlohu 1500 metrov štvorcových – palestínske tábory sa podľa libanonských zákonov nesmú rozširovať. 

Základné informácie o Ein el-Hilweh uvádza UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe) tu.  Na svojej pešej ceste zo Švédska do Palestíny utečenecké tábory v Libanone navštívil v júni 2018 aj Benjamin Ladraa. Tu píše o Ein el-Hilweh. 

Rozhovor som so súhlasom Hudy doplnila o niekoľko fotiek z jej Facebooku a blogu.

Si Palestínčanka, narodila si sa a žiješ v Libanone. Odkiaľ pôvodne pochádza tvoja rodina? 

Môj otec bol pôvodom z Jaffy, potom odišiel s rodinou do Gazy a nakoniec v roku 1967 do Libanonu. Moja mama pochádza z jednej malej dedinky na juhu Libanonu.

Huda Dawood

Utečenecký tábor Ein el-Hilweh sa nachádza v meste Sidon v Južnom Libanone. Z ktorých oblastí sú Palestínčania, čo tam žijú? 

Palestínčania v táboroch sú z rôznych oblastí: z okupovanej Palestíny (založenie Izraela v r. 1947-48 sprevádzali rozsiahle etnické čistky voči pôvodnému palestínskemu obyvateľstvu. Palestínčania preto často o týchto udalostiach hovoria ako o okupácii – poznámka B.W.), z Gazy, zo Západného brehu Jordánu. A najnovšie zo Sýrie.

Čo znamená byť palestínskym utečencom v Libanone? Aké práva (ne)majú Palestínčania v Libanone? 

Keď je človek utečenec v Libanone, znamená to, že utečencom zostane do konca života. Nielen to, aj jeho deti budú utečencami. Po sebe idúce generácie utečencov – to to znamená. Ja som prišla na svet v Libanone, vyrástla som tu a stále som utečenka s minimom práv.  Nesmieme vlastniť nijaký majetok, pôdu, byt… Je asi 60 zamestnaní, ktoré Palestínčania v Libanone podľa zákona nemôžu vykonávať – napr. v oblasti medicíny, inžinierstva, práva. A mnohé iné.

Mala si možnosť navštíviť iné krajiny? 

Áno, nedávno som bola v Maroku.

V Maroku

V Libanone je aj veľa utečencov zo Sýrie. Je ich postavenie v krajine podobné palestínskym utečencom?

Áno, situácia sýrskych utečencov je veľmi podobná situácii Palestínčanov.

Od začiatku vojny v Sýrii prišlo do Ein el-Hilweh veľa Sýrčanov. Ako ich ľudia prijali? 

Tábor je teraz ešte prepchatejší. Je tu veľa ľudí, ktorí sa k Sýrčanom správajú dobre. A potom sú tu iní, ignoranti, ktorí ich diskriminujú verbálne alebo svojím konaním.

Máš osobnú skúsenosť s rasizmom alebo inými formami diskriminácie? 

Áno, na checkpointe v tábore, na vládnych úradoch. Zažila som to ja a iní Palestínčania alebo Sýrčania.

Aké verejné služby sú k dispozícii ľuďom v Ein el-Hilweh? Kto poskytuje tieto služby?  

Zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Poskytuje ich UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe – poznámka B.W.) a nejaké mimovládne organizácie.

Čo je najväčší problém pre ľudí v tábore?

Byť v bezpečí pred ozbrojenými zrážkami, ku ktorým z času na čas dochádza. Toto, teda okrem možnosti pracovať a zabezpečiť tak potreby rodiny.

Čo podľa teba ľudia v tábore teraz najviac potrebujú? 

Vzdelanie.

Pohľad z bytu Hudinej rodiny v utečeneckom tábore

Počas štúdia na univerzite si žila v Bejrúte. Môžeš opísať, v čom sa odlišuje a v čom sa podobá život priamo v meste a život v utečeneckých táboroch?

Je tam veľký rozdiel. Žiť v Bejrúte bola veľmi dobrá skúsenosť. Na rozdiel od tábora v meste uvidíte ľudí z rôznych náboženských skupín, z rôznych krajín a prostredí. Na druhej strane, v porovnaní s táborom sa v meste častejšie môžete stretnúť s diskrimináciou.

Ako vyzerá obyčajný deň v tvojom živote?

Robím domáce práce, čítam, pracujem (momentálne nepracujem), nakupujem, trávim čas s priateľmi a rodinou mimo tábora.

Príležitostne pracuješ pre projekt Unite Lebanon Youth. Aké sú jeho ciele? 

Jeho cieľom je vybudovať mosty pre palestínsku mládež, aby získala lepšie vzdelanie a príležitosti.

Píšeš aj pre palestínsky projekt We Are Not Numbers. Podľa čoho si vyberáš témy, o ktorých budeš písať? 

Píšem o svojich zážitkoch z každodenného života, o tom, čoho sa stanem svedkom. O tom, čo sa dotýka priamo mňa alebo môjho národa.

Existuje podľa teba nejaká téma, ktorá potrebuje pozornosť médii, ale média sa jej nevenujú?

Áno, diskriminácia voči utečencom.

Utečenci sú v Libanone často terčom xenofóbnych kampaní politikov. Napríklad v roku 2016 začala libanonská armáda „z bezpečnostných dôvodov“ budovať apartheidný múr okolo tábora Ein El-Hilweh. Kliknutím na obrázok sa dostanete k Hudinmu blogu. Fotky boli uverejnené najskôr pravdepodobne tu

Aký bol najhorší a najkrajší moment v tvojom živote? 

Najhoršia chvíľa bola, keď som dostala správu o smrti otca. Najkrajším zážitkom bolo asi to, keď sa lietadlo v Bejrúte so mnou na palube odlepilo od zeme na ceste do Maroka.

Máš obľúbené miesto, kam rada chodíš? Čo je to, kde to je a prečo sa ti tam páči? 

Je veľa miest, kam rada chodievam. Úžasné sú miesta, kde je veľa stromov. Mám šťastie, lebo Libanon je takých miest plný.

Aké máš záľuby? 

Čítanie, písanie a hudbu.

Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech? 

Mojím najväčším úspechom je, že som bola súčasťou vzdelávania palestínskych študentov a otvorila som im dvere k snom a príležitostiam.

Máš v živote nejaký vzor? Kto ťa inšpiruje? 

Inšpiruje ma mnoho ľudí, no vybrala by som si Pam Bailey, zakladateľku We Are Not Numbers a pani Melek El Nimer, ktorá založila projekt Unite Lebanon Youth. Obe nezištne pracujú, aby pomohli iným.

Aké máš sny, čo by si chcela v živote dosiahnuť? 

Chcela by som nájsť nadšenie v práci, ktorá bude prospešná pre mňa aj pre iných.

Čo pre teba osobne znamená byť Palestínčankou? 

Že som sa narodila s nejakým cieľom. Je to dôvod obhajovať spravodlivosť.

Ako si Palestínčania v Libanone zachovávajú svoje dedičstvo? 

Prostredníctvom tradičného jedla alebo svadieb. Uchovávajú si svoj dialekt.

Podporuješ ty alebo ľudia v tvojom okolí hnutie BDS

Áno, podporujem hnutie BDS a takisto ho podporuje veľa ľudí, ktorých poznám.

Po desaťročiach etnických čistiek a apartheidu v mene sionizmu budú Palestínčania a izraelskí Židia musieť v historickej Palestíne žiť ako rovnocenní. Keby si bola zodpovedná za takúto zmenu, čo by si spravila ako prvé, aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ? 

Neverím v riešenie v podobe dvoch štátov. Prítomnosť Židov je vítaná, ale nie so sionistickou vládou. Kým existuje sionizmus, v tejto svätej zemi nebude mier. Židia, kresťania a muslimovia budú žiť v mieri, keď sa táto brutálna okupácia skončí.

Čo ti dáva nádej a motiváciu? 

Keď vidím ľudí, ktorí sa stále stavajú proti každej nespravodlivosti na tomto svete.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|