Denník N

Staviame v Kocúrkove (Výpoveď stavebnej firme)

S našimi geniálnymi a šikovnými stavbármi sme zažili celé tri mesiace stavania, potom štyri mesiace hádok a občasného stavania a nakoniec sme ich museli poslať kade ľahšie, lebo takto by sme nebývali ani v roku 2020. To bolo srandy.

Naposledy sme teda zistili, že naši stavbári proste nestavajú a samozrejme za to nemôžu oni. Už nebolo pomoci, viac bránili stavaniu, ako by nám pomáhali.

Ja som medzitým intenzívne pracoval na pláne B. Teda, pláne C. Plán B bolo najať druhú stavebnú firmu, ktorú sme ešte v novembri 2016 nevybrali. Dohodol som sa s nimi, že im dám podklady, že by urobili holodom a možno aj interiér. A žumpu. Normálne sme komunikovali, boli chorí potom, potom sľúbili že to pošlú (cenovú ponuku) a nedvíhali telefón. To bolo dosť čudné. Nevadí, plán C bol ešte lepší. Vďaka tomu, že sme remeselníkom dali vedieť, že nech sa neboja o peniaze, mali sme s nimi výborné vzťahy. Povedali, že pre stavebnú firmu, ktorú sme mali najatú, by robiť už nešli. Ale pre nás hej. Takže dom mali dokončovať ľudia, ktorí na ňom robili aj predtým, ale už to malo byť na priamo. Najskôr som si na to netrúfal, ale keď mi známy povedal, že holodom je o zorganizovaní si piatich druhov remesiel, robí sa jedno po druhom a keď mám dozor, tak vlastne nie je čo pokaziť, tak sme do toho išli. O tomto viac v ďalšej časti textu. Teraz bolo dôležité, že som mal kontakt na murárov a dohodol som sa s nimi, že keď to s stavebná firma náhodou nezvládne, priečky urobia oni a ja ich vyplatím. Boli ochotní a prisľúbili. Preto som si pred Vianocami nedokázal odpustiť smsku, ktorú som napísal pánovi konateľovi. Povedal som mu, že keď to ich stavebná firma nezvláda, priečky na stavbe si dokončíme (resp. zorganizujeme) sami, ja čo chodím do roboty a manželka je doma s malou dcérkou. Že proste my im to pomôžeme dokončiť. Na druhej strane muselo explodovať ego, lebo ako odpoveď prišla žlčová sms o dĺžke hádam 5000 znakov, kde som dostal opäť vyžrať, že ako im to kazím, za všetko môžem ja, že ani peniaze nemám (dôkazom bol telefónát spred týždňa, kde som mu povedal, že ak to banka nestihne poslať do Vianoc, tak im určite dám aspoň zálohu) a že oni pomoc nepotrebujú, že normálne 4.1. nastupujú do práce a čo si vôbec dovoľujem o nich pochybovať. A že nech láskovo rešpektujem jeho právo na súkromie a nekontaktujem ho pred 4.1. Manželka ma už musela veľmi krotiť, že mi nestojí za to, aby som mu odpisoval. Že sme obaja ako kohúti a nikdy sa nedohodneme. Že keďže ja sa snažím hľadať pravdu a dodržiavať pravidlá a on si hovorí čo sa mu hodí, nikdy v slovnej prestrelke nezvíťazím, pretože on je majster komunikácie. Vymyslí si úplne hocičo, všetko prekrútia a nikdy za nič nemôže. Obľúbenou stratégiou je dostať vás do omylu, vyžiadať si súhlas a potom keď sa zorientujete a zistíte, že ste odsúhlasili niečo čo ste nechceli, tak vám to otrieska o hlavu, že porušujete DOHODU. A nedá sa diskutovať, lebo veď sme sa DOHODLI. Dosť ma to s.. hnevalo, lebo toto bola nespravodlivosť najväčšieho zrna. Ale utešovalo ma to, že príde o kšeft. A že možno aj preto je taký agresívny. K tomuto odseku už dodám len jedna drobná poznámka. Overoval som si u stavbyvedúcich, či vedia o tom, že 4.1. sa nastupuje. Nikto o tom nevedel, že to si mám overiť u šéfa, že oni vtedy majú ešte dovolenku. Takže sa to posunulo na 8.1. A aj vtedy sa viac rozprávalo ako robilo, nový rok sa začal veľmi podobne, ako sa končil starý. Vedel som, že to treba s nimi ukončiť, pretože oni už nie stavali, oni brzdili výstavbu.

V tejto fáze som už bol kompletne chorý z celej výstavby, robilo mi to stres a bralo to neskutočne veľa energie. A to popri chodení do roboty a domácnosti. Predsa len nemáte nekonečno veľa času ani zdravia. Nechcel som od nich nič, len aby dokončili hrubú stavbu s priečkami, oknami, dverami a strechou. Zatiaľ bola hotová strecha, ale krov bol s určitými nedostatkami, okná sa mali montovať začiatkom januára a priečky, to bola robota na dva tri dni, ak by nemrzlo. Práve v deň termínu montáže okien sme sedeli s konateľom stavebnej firmy, aby sme sa dohodli na konci spolupráce. Práve okná som považoval za najmenej problémovú časť, lebo tam stavebná firma nemala robiť nič, len tam možno poslať stavbyvedúceho, aby povedal oknárom čo a ako, ak by sa pýtali. Priečky som počúval už mesiac, že to bude za týždeň, tam som mal dohodnutých murárov. Vlastne som od nich nechcel už radšej nič, pretože akonáhle sa niečoho dotkli, bol s tým problém. Takže mi slávnostne oznámili, že priečky robiť nejdú a neurobia nič ani na dokončení hrubej stavby. Strechu si vraj prevzal dozor s malými výhradami, priečky sa im neoplatí robiť. No a okná? Veď tam niekoho pošlú, jasné. Tak mi povedali, že pripravia výstupné papiere, protokoly, certifikáty a podobne, aby sa stavba odovzdala. Potom sme sa presunuli k druhej kapitole a síce peniazom. Ja som mal v tom čase nachystané peniaze (banka stihla tranžu poslať ešte pred Vianocami), ale nechcel som im vyplatiť všetko, kým nebolo dokončené čo sľúbia, alebo si neodrážajú z fakturovanej sumy nedorobky a nedokončené veci. Ešte som im povedal, že pošlem dáku zálohu. Nie netreba, dokončíme. No jasne. Už zrazu nie je problém, že neplatím, už sú ticho a tvária sa že idú dokončovať. Keď nedokončia, aspoň povedia, že to kvôli mne (lebo im to stále kazím a v lete minulého roka som neplatil). A nakoniec teda ešte pán konateľ vytiahol tromf – oni sú na našom dome v strate! A oni mi ju dofakturujú, lebo dohoda bola, že hrubá stavba v miernej strate a holodom v zisku. A pán konateľ všetkým prítomným oznámil, že takto som s nimi vydrbal. Že som ich nechal urobiť „cigánsku robotu“ a smotanu zlýžem ja. Povedal som mu, že to bol jeho nápad ešte na jeseň, že on náš dom robiť nechce, že len uzavrie hrubú stavbu a nech si to robíme my. Poprel to. Tak som sa na neho pozrel, či to myslí vážne. Tak niečo zahundral a zmenil tému. Sú proste v strate a to kvôli mne. Takže sa začali tváriť, neodstúpia od zmluvy za hocijakých okolností, čo by znamenalo, že zablokujú výstavbu. Mali sme síce sankcie v zmluve za meškanie, ale my sme chceli bývať a nie sa súdiť o pár tisíc ešte o dva roky s hrubou stavbou opradenou pavučinami na zarastenom pozemku. Tak sme dohodli kompromis a povedali, že nachystajú papiere (my sme profesionáli pán Mikulík, my vieme aké papiere vám máme nachystať).

Super, mohol som ísť do roboty. V robote som zistil, že chlapík od oknárov, čo som s ním doteraz komunikoval a čo nám dával termín na montáž, tam už nepracuje. A termín montáže sa presúva na koniec januára. Prečo? Pretože dostali zaplatené 5.1. Ja som pritom našej stavebnej firme posielal peniaze posledný novembrový týždeň, okamžite ako chceli peniaze. A to som ráno počúval, že jasné, ak sa montujú okná, tak tam niekoho pošleme. Už vedeli, že sa nič nemontuje. Takýto charakterní boli. A teraz príklad, ako sa robí DOHODA.

Dostanete ponuku od oknárskej firmy. Sú ok, splnili podmienky, záruka je, kvalita. Referencie z internetov síce zmiešané, ale podstatná je kvalita a záruka. A nevyplatím to, kým to nie je v poriadku namontované. Potom sa už nemá veľmi čo stať, všetko rieši záruka. Súhlasíte s ponukou, dohodnete všetko a ste v tom, že vy platíte okná oknárenskej firme a ona vám ich namontuje a dá záruku. Týpek z oknárenskej firmy bol veľmi snaživý, poradil dáke drobnosti. Aj pán konateľ stavebnej firmy dával dobré rady, ktoré síce navýšili cenu o pár sto eur, ale zdalo sa, že je to na dobrú vec. Oknár mi poslal ponuku mailom a mal som mu odpísať, že súhlasím, ak súhlasím. A do kópie dať aj stavebnú firmu. Veď OK, nech sú informovaní. Strašne to meškalo všetko (stavbárske práce), diery na okná v múroch na druhom poschodí meškali celé týždne, takže okná nebolo možné zamerať. Vyrábať okná na rozmery „podľa projektu“ nám nepripadal ako dobrý nápad. Keď bolo konečne vymurované, všetko sme odsúhlasili, vybrali detaily, oknár to šiel druhý krát zamerať (prvý raz tam išiel zbytočne, lebo druhé poschodie tvoril vzduch a nie tehly), odsúhlasili sme všetko, len nech je to pre boha pred Vianocami. Bol posledný novembrový týždeň, do Vianoc 4-5 týždňov, presne koľko bolo potrebné na výrobu okien aj dverí. Prišla faktúra zo stavebnej firmy, že záloha za okná. Prosím? Veď to nemáme ani v zmluve, okná dodávajú oknári, nie stavebná firma. No ale treba zaplatiť zálohu. Ale prečo vám, stavbárom? No viete… Kriste ok, keď nemáte peniaze, na, pošlem, nech to hlavne ide. Ešte sa pýtam, prečo platím stavebnej firme. No … vy zaplatíte vašu sumu nám a my našu sumu im. Prosím? To nie sú rovnaké sumy? No… chcel som povedať, že my zaplatíme im, hovorí rozpočtár. Hm. Teraz sa prenesieme o pár týždňov dopredu. Peniaze sa k oknárom dostali po 6 týždňoch, všetko sa posunulo o dva mesiace. Stavbári sa vyhovárali na oknárov, že oni im nedodali zmluvu o dielo včas a podobne. Nebola to pravda, všetko mali, aj peniaze odomňa. Neurobili nič a nechali ma mesiac a pol v tom, že začiatkom januára budeme mať okná. Takže spôsobili omeškanie pri murovaní aj pri dodávke okien. Ak by bolo všetko normálne, mali sme mať okná pred Vianocami, možno ešte skôr. Takto sme ich mali vo februári, lebo termín sa ešte raz posunul kvôli dekorom dverí. Čo by ste im na toto povedali?

A to ešte nie je pointa. Keď sa montovali okná, už sme mali prevzatú stavbu a stavbári boli vyplatení, zmluva vypovedaná. Okná boli namontované za jeden deň, robili ich dve montážne čaty, dobrý výkon. Do telefónu som im povedal, že nech mi dajú vedieť hodinu a pol dopredu, aby som sa tam z roboty dostal včas. Samozrejme, volali že sú hotoví, že čo majú robiť, že chcú ísť domov. Našťastie tam bol stavbyvedúci od stavbárov, ich najužitočnejší človek pre nás, toho času vo výpovednej lehote. Podpísal im papiere a počkal tam na mňa. Ukázal mi okná, vyzerali super a dal mi do ruky fascikel, kde bol preberací protokol. Poďakoval som mu a išiel sa poprechádzať po dome, on išiel preč. Pozerám ešte raz fascikel a tam na spodku faktúra. Oknári fakturujú stavebnej firme sumu zhruba o 20% nižšiu, než som im odsúhlasil. Tak takto! Stavebná firma nám pos**la čo sa týka okien čo mohla, ale do navrhovanej sumy pre nás si natlačila svojich 20%. Pritom – okná sme dohodli my s oknármi. Oknári okná vyrobili, namontovali a poskytli záruku. Stavebná firma neurobila nič, len podržala peniaze a časť z nich si nechala. V zmluve o dielo (medzi nami a stavbármi) nebolo o oknách nič, „v réžii investora“ stojí tam. Splatnosť faktúry bola za pár dní. V tom čase sme už mali vypovedanú zmluvu so stavbármi a napadlo ma, že ak oni nezaplatia tieto okná (čo bolo pokojne možné vzhľadom na ich platobnú disciplínu), budeme mať opletačky my. Zároveň som mohol ušetriť a kompenzovať si všetky problémy, ktoré nám spôsobili. Ich záväzky by boli uhradené a na prvej 50% tranži si predsa už zlízli časť svojej „zaslúženej odmeny“. Tak som to uhradil a overil si, že či im to prišlo. Všetko ok. Za dva týždne mi zrazu pán konateľ posiela FA za druhú časť okien, druhú polovicu pôvodne odsúhlasenej ceny. Hovorím mu, nech si nerobí starosti, že je už uhradené. No to som si vypočul, že som špekulant, že porušujem dohody, že nerozumiem obchodnému zákonníku a že konám podvodne. Dozvedel som sa, že keď som odsúhlasil cenovú ponuku a prijal ich FA, tak som vlastne povinný uhradiť všetko. Že nemáme zmluvu s nimi o okná a nič sme si neobjednali? Nevadí, oni majú zmluvu s oknármi a oni nám dajú záruku. ONI, čo nám takto pomohli s tým obstaraním okien. Takže odvtedy som pracoval na tom, aby sme mali záruku priamo od oknárov a nakoniec som doplatil pôvodne dohodnutú sumu. Ale rozumiete DOHODE? Oknári vám pošlú cenovú ponuku. Čo ju odmietnete, keď tie okná chcete a túto firmu ste si už na základe parametrov vybrali? Súhlasíte. A neskôr sa dozviete, že za okná a dvere ste zaplatili 6 800 EUR, ale oknárom z toho išlo len 5 400 EUR. Neskôr som si v emailoch našiel aj frázu, ktorou medzi sebou odkomunikovali cenovú ponuku. Vraj MO+10%, to som našiel v tele mailu v citovanej časti. Takže okná sme mohli mať lacnejšie minimálne o 10%, keby sme oslovil priamo oknárov. Ale ja som bol blbec, ponáhľal som sa, nikdy som takéto niečo nerobil a keď som zistil, čo sa stalo, zrazu som už mohol byť len špekulant ktorý porušuje dohody a ktorý môže byť ešte popoťahovaný po súdoch, ak nezaplatí faktúru. Ešte som im naivne navrhol, že veď ich záväzky som uhradil, netvárim sa tu že nezaplatím za okná, ktoré nám namontovali. Veď prd urobili a ešte aj zarobili. Nie pán Mikulík, máme DOHODU a vy ste ZLÝ ZLÝ špekulant, ktorý koná podvodne a toto robíte stále a preto vám aj mešká dom, lebo stále do toho zasahujete a za všetko môžete vy. Vy ste si objednali okná u nás. – Nie neobjednal, v dobrej viere som súhlasil s ponukou oknárov s tým, že platíme im, nie vám. – Ale vy nerozumiete obchodnému zákonníku, nemusíte objednať, dá sa súhlasiť v maili a podobne. – Ale kurnik šopa, tie okná ste nám skomplikovali, a ešte musíte mať svoju províziu? – A vy robíte zadarmo pán Mikulík? A ja nemôžem za to, že nejaký pán od oknárov išiel pracovať inde…. A takto podobne. S tým človek sa nedalo dohodnúť, pokiaľ nebolo po jeho. Za všetko mohli iní (výnimočne priznal chybu pri menšom prúsere, aby mohol povedať, že za ten väčší prúser nemôžu oni) a to vždy.

Takže takto skončili naše okná, dohoda je dohoda. Jaj a ako skončilo preberanie stavby, ktoré sa uskutočnilo o pár týždňov skôr? Profesionáli nachystali papiere a s Dozorom sme zistili, že polovicu z nich nemajú. Tak horúčkovitá aktivita spojená s prenášaním zodpovednosti (toto si musíte vy, toto sme vám hovorili, toto majú robiť iní, toto nemáme my…), nakoniec sme to na tretí pokus dali. Bolo to krásne. Dali sme to u nás v robote, aby sme mali aspoň neutrálne prostredie. V sídle stavbárov sú predsa len väčšie možnosti ma v presilovke spracovať na dáku fajnú „dohodu“, napríklad, že budem súhlasiť, že si všetko zoženiem sám, veď čo oni s tým majú? Predtým sme všetko vykonzultovali s Dozorom, ktorý opäť ukázal, že bez neho by sme túto stavbu v takejto podobne robiť nemohli. Keď vám profesionáli povedia, že toto si musíte zháňať sám, lebo oni to nemajú ako zohnať, čo by ste im na to povedali? Ale keď vedľa vás sedí človek, ktorý povie, že to je práve zodpovednosť Zhotoviteľa, teda stavebnej firmy, tak zrazu sú ticho a povedia, že to nachystajú. Takže bolo dohodnuté čo a ako, sedíme jeden na jedného, postupne prechádzame jednotlivé dokumenty a oproti mne sedí človek, ktorého som spoznal možno 15 mesiacov predtým. Veľmi príjemný, profesionálny, občas úsmev, občas trefná poznámka v obore skúseného človeka, občas bonmot, všetko vo veľmi dobrej atmosfére. Popýta sa na rodinu a tak. Presne, ako keď sme chystali zmluvu k stavbe domu. Všetko sedelo, peniaze boli vyplatené. Kruh sa uzavrel. Začína sa nová etapa a čas ukáže, že oveľa príjemnejšia a zaujímavejšia!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).