Denník N

Na zemi

Cíti sa stratená a nesvoja…

Slovo dalo slovo, prišla, ako bolo dohodnuté. Autobus ju vyložil neďaleko, trocha si to skomplikovala, vystúpila o dve zastávky skôr. To tie domy, podobajú sa ako vajce vajcu, lepšie je to len s tými farebnými, aspoň je ich podľa čoho rozlíšiť. Paneláky, výmysel jednej éry. Ale netreba len kritizovať, ľuďom priniesli možnosť bývať a tá sa vždy cení.

Žiadna tragédia, trocha svižnejšie tempo a o chvíľu to doženie. Mapa v telefóne ukazuje touto ulicou doprava a potom rovno. Uvidí sa, zatiaľ poslúchne. V hlave sa rozvidnieva, áno, mal by to byť tento. Číslo dvadsaťsedem, hlási kovová tabuľka nad vchodom. Pridá do kroku, pulzovanie srdca je intenzívne, ale zvláda v pohode.

Zvončeky, niekoľko súvislých rád. Novšie, ošarpané, s menom i bez neho. Tento to bude, zapichne prst do jedného z nich. Ešte raz kontroluje a stláča, zvoniť susedom by nechcela. Priezvisko napísané akousi fixkou, písmená vyblednuté, ale nič lepšie tu nevidí. Pomýliť by sa nemala, ide o ojedinelé priezvisko. Signál a akési bzučanie, slová žiadne. Počúva, je v napätí, bránu potlačí smerom od seba.

Otvorené, stačí len vojsť. Po boku poštové schránky, poriadne množstvo, skutočne veľký dom. Trinásť poschodí zvoní jej v ušiach, ideš na posledné z nich. Postúpi ďalej, počmárané steny zvyšujú jej nechuť, biela farba je už len nechceným podkladom. Maliari, asi ich tu býva dosť, ale kvalita umenia pokrivkáva. Výťahy, jeden vedľa druhého, oba s číslom nula. Chvíľu váha, má rešpekt, dievča z vidieka, nohami stále na zemi. Odhodlá sa, stlačí tlačidlo, najprv jedno, potom druhé. Rozdiel? Nechápe, vyzerajú rovnako, ošarpané kovové dvere. Malý a veľký, svitne jej, len čo dorazia.

Stojí medzi dverami, je taký obrovský, cíti sa stratená a nesvoja. Týmto nepôjde, menší vyhráva. Plesnutie dverí, číslo trinásť stlačené. Stojí pokojne, ale to srdce, nie a nie sa upokojiť. Snáď ma tam hore čakajú, prebehne jej hlavou.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé. Táto hra ma baví, spätná väzba od vás poteší. Kontakt: blogerdm@gmail.com Čo nenájdete tu, hľadajte na webe: http://darinamatichova.blogspot.com/