Priame platby: v čom sa mýli pán Andrej Bán

V jeden deň tohtoročnej Pohody som sa zúčastnil moderovanej besedy, ktorú viedol pán Andrej Bán s troma malými farmármi. Je celkom prirodzené, že si všetci získali priazeň, veď ich boj za svoje práva, ale aj za práva iných farmárov je sympatický. Ale na to, aby ich požiadavke na spravodlivosť bolo učinené zadosť ešte uplynie veľa času a bude potrebné venovať obrovské množstvo energie. A na to budú potrebovať ešte podporu verejnosti. Pritom nestačí, aby verejnosť podporu deklarovala, ale aby začala konať. A v konečnom dôsledku môže byť ich konanie odmenené vo forme vyššieho nájomného a pocitu vlastného príspevku k vykonaniu spravodlivosti. Lebo to nie je ojedinelý prípad, kedy sa občan nevie dovolať spravodlivosti, ktorej vykonávateľom má byť štát. A obeťou tohto systému môže byť ktokoľvek. Pokiaľ však verejnosť nesiahne systému na zdroje ich moci, nedosiahne nič. Zdrojom moci a nadradenosti, akú prezentuje Slovenské farmárske družstvo je ľahostajnosť vlastníkov ku svojmu vlastníctvu, stereotypy vnímania poľnohospodárstva a takmer nemožnosť vypovedania nájomných zmlúv a samozrejme aj previazanosť ekonomickej a politickej moci.

Preto treba oddeľovať dva zásadné smery, jeden voči štátnej správe, ktorý zahrňuje súdy a políciu, a druhý týkajúci sa hospodárenia na pôde, nájomným a vlastníckym vzťahom a priamym platbám. V mnohých prípadoch sa však jedná o spory, ktoré sa transformujú na obchodné spory.

Začnem tým najjednoduchším. Prípad dotácií, ktoré sa poberali na letisko alebo parkovisko nie je len prípadom zlého systému kontroly, zneužitia informácií alebo neférového využívania dotácií, ale je predovšetkým zlyhaním štátu a prejavom egoizmu štátnych inštitúcií. Dve organizácie zriadené štátom nedokážu spolu komunikovať tak, aby sa údaje obidvoch prelínali v jednom ucelenom systéme. Jedná sa o správu katastra, ktorá eviduje všetky zmeny takmer v reálnom čase a jedným z údajov je druh pozemku a využitie druhu pozemku. Niektoré druhy pozemku priamo vylučujú poberanie priamych dotácií, napríklad druh pozemku „zastavené plochy a nádvoria“, čo je prípad parkoviska a spôsob využitia pozemku ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – vzletová, pristávacia a rolovacia dráha letiska a jej súčasti“, čo nevylučuje, že plocha je zatrávnená, ale vylučuje poberanie priamych platieb za tieto plochy. Na zistenie nesúladu postačuje jednoduchá identifikácia, ktorú by mal zvládnuť aj laik. Tieto údaje, bohužiaľ nie sú súčasťou informačného systému Poľnohospodárskej platobnej agentúry a následne ani údaje o objektoch LPIS, ktoré vytvára PPA pre priame platby nie sú súčasťou informačného systému katastra nehnuteľností. Aj keď sa údaje LPIS sa len zobrazujú v systéme ZBGIS, avšak stále nie sú prepojené tak, ako by mali byť (ide to, a jedno z riešení je popísané aj tu https://dennikn.sk/blog/1097753/priame-platby-overte-si-uzivatela-svojich-pozemkov-a-bloky-lpis).

Ten druhý smer je zložitejší a riešenie bude trvať relatívne dlho. Je to dodržiavanie zákona č.504/2003 Z.z., o ktorom si môžete myslieť čokoľvek, ale v konečnom dôsledku môže pomôcť tým, ktorí ho najviac kritizujú – práve jeho dôsledným uplatňovaním. Myslím, že najdôležitejším bodom je prísna požiadavka na zverejňovanie a zápis nájomných zmlúv. Ak rôzne skupiny a združenia poľnohospodárov požadujú vytvorenie rôznych systémom centrálnych registrov, tak všetci akoby spoločne zabudli, že existuje systém, ktorý tieto požiadavky môže realizovať okamžite, transparentne a hlavne lacno. Je to systém katastra nehnuteľností, ktorý je povinný evidovať nájomné zmluvy trvajúce najmenej päť rokov. Reálnemu pohľadu na problémy farmárov chýba zverejnenie, rozbor súdnych a exekučných rozhodnutí, rozhodnutí okresných úradov, nájomných zmlúv, lebo to je niečo, s čím sa môžu stretnúť aj iní vlastníci.

Ako projektant pozemkových úprav som sa pri osobných stretnutiach so stovkami a možno tisíckami  vlastníkov nezískal dojem, že by existovala priama súvislosť medzi vlastníctvom a politickými preferenciami vlastníkov. Myslím, že u nich pretrváva kladný vzťah k poľnohospodárskym družstvám, ktoré sa považujú za nositeľov dobra, mecenáša obce, lebo raz do roka spravia ples, dožinky alebo inú dobročinnú akciu, alebo platia dane za vlastníka. To, že im poslanci v mnohých prípadoch znížili miestne dane do takej výšky, že obyvatelia obce za svoje domy platia vyššie miestne dane ako poľnohospodárske družstvo za celý kataster, že družstvo sa právnymi kľučkami stalo súčasťou nejakého holdingu, bez toho, aby sa jednalo o prevzatie poľnohospodárskeho podniku podľa zákona č.504/2003 Z.z. a tým pádom by mohli byť nájomné zmluvy zo strany vlastníkov ukončené, a následne by mohli vyjednať lepšie podmienky nájmu ich pozemkov, ich netrápi.

Tieto moje úvahy smerujú k tomu, že žiadne voľby zmenu neprinesú. Neprinesú preto, že väčšina ľudí nepozná iné možnosti, akým by ovplyvnili systém okrem viery v správnu voľbu vo výbere správneho kandidáta na starostu alebo poslanca. To systém v poľnohospodárstve nezmení, lebo ten sa nemení bez ohľadu na výsledky volieb. Preto zodpovednosť a rozhodovanie treba preniesť na tých, ktorí môžu situáciu v poľnohospodárstve ovplyvniť – na vlastníkov pôdy. Myslím, že majú v rukách opraty, na ktorých udržia všetkých v medziach slušného správania. A nie sú to politické opraty, sú to jednoduché nájomné zmluvy.