Denník N

Ako dokáže mestu pomôcť zadržiavanie dažďovej vody?

Riešenie nemecké mesto Freiburg typ „MANADA trading“. Dá sa to aj jednoduchšie.
Riešenie nemecké mesto Freiburg typ „MANADA trading“. Dá sa to aj jednoduchšie.

Dnes začíname témou, ako odstrániť (v Bratislave nedávno očividný) problém nedostatočnej kanalizácie, šetrenia vody a to všetko úsporne, ekologicky a relatívne lacno. Najlepšie sa rieši samozrejme komplexne a trvalo – eliminovaním zaťaženia kanalizácie. A hlavne, ak to bude mať ešte aj vedľajší pozitívny efekt.

Je jasné, že prvým opatrením musí byť  starostlivosť o kanalizáciu a čistota kanalizačných vpustí. Napríklad v Ružinove bola kanalizačná sieť budovaná v 50-60 rokoch na kapacitu cca 38.000 obyvateľov. Dnes je v Ružinove podľa sčítania ľudu z roku 2011 o 30.000 obyvateľov viac, teda 68.574 a počet hospodáriacich domácností 32.735. Hlavné vetvy kanalizácie však zostali v pôvodnom stave. Tento problém je však jasný každému, a hlavne aj vieme, kto by ho mal riešiť (BVS-Bratislavská vodárenská spoločnosť). Sú však aj iné riešenia, ktoré môžu výrazne pomôcť.

Park pri Paneurópskej bude dobrým príkladom lacného a efektívneho zberu dažďovej vody.

Riešenie problému

Jedným z takýchto riešení je lokálne zadržiavanie dažďovej vody – rieši udržateľnosť klímy, zavlažovanie, zvlhčovanie ovzdušia ako aj zadržiavanie vyparenej vody v lokalite – všetko veci, ktoré budú mať pre kvalitu života v Bratislave radikálne a dlhodobo pozitívny vplyv. Takéto riešenia navrhujeme aj pri projekte a stavbe parku pri Paneurópskej vysokej škole.

Pri riešení samozavlažovacieho systému navrhujeme nádoby na vodu zo zrážok. Nádoby by mali byť umiestnené priamo na fasádach existujúcich obytných domov alebo v ich tesnej blízkosti. Dažďová voda sa bude hromadiť v zásobníku a gravitačne alebo čerpadlom na solárny pohon postupne zásobovať zavlažovací systém okolitej zelene.

Voda sa takto nedostane do kanalizácie, ale cez obohatenú pôdu cez rastlinstvo alebo priamym vyparovaním rovno do ovzdušia. Takouto nádržou môžu byť časom opatrené všetky existujúce objekty, a to bez akýchkoľvek obmedzení.

Už naši starí rodičia poznali hodnotu dažďovej vody.

Aj by som si dal tento systém patentovať, ale bál by som sa, že by ma mohla zažalovať moja babka s dedkom, ktorí zadržiavali dažďovú vodu takmer rovnakým spôsobom už pred 45timi rokmi.

Dobrá správa na záver

Na záver dobrá správa. Po prvé, projekty na zadržiavanie dažďovej vody sú vo veľkom podporované európskymi aj nórskymi grantami – náš rozpočet by teda nezaťažovali. Po druhé, ak by takýto systém znamenal zvýhodnenie domácností o neplatenie poplatku za odvod dažďovej vody mestskou spoločnosťou BVS, naše mesto by sme vedeli veľmi rýchlo, šetrne a efektívne zmodernizovať.

Tento systém dokáže zadržať až 80% zrážkovej vody a vrátiť ju do prostredia a zelene priamo v lokalite, kde spadne.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Branislav Kaliský

Architekt a urbanista, vyštudovaný vo Viedni a v Bratislave. Staviteľ, reštaurátor, pilot, záhradník a komunálny politik v Bratislave, v ktorej sa narodil, žije a chce žiť.