Denník N

Slovenská veda nad priepasťou

Toto leto bude opäť horúce. Slovenská akadémia vied sa ocitla v právnom vákuu a môže za to byrokracia ministerstva školstva. Najdôveryhodnejšia inštitúcia Slovenskej republiky podľa posledného prieskumu FOCUS sa nachádza vo vážnej kríze a začínajú si to všímať i komentátori a politici.

Písal som o tom už v apríli. Nezdali sa mi ministerkine vyjadrenia už v apríli tohto roka, kedy tvrdila, že slovenská veda má dosť peňazí, čo vyvolalo búrlivú reakciu. Ako uviedli Hospodárske noviny na Slovensku sa výdavky na vedu a výskum pohybujú na úrovni 0,79 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP). „To je vrátane eurofondov, tie tvoria významnú časť rozpočtu na vedu,“ upozornil predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat sú priemerné výdavky štátov z ich vlastných rozpočtov Európskej únie na úrovni 2,03 percenta z HDP. Nuž, ako vidno aj na priloženom grafe, dávame toľko, že to možno postačuje akurát tak na vymetanie pavučín v budovách vedeckých inštitúcií!

Výdavky na vedu a výskum v percentách z hrubého domáceho produktu (Zdroj: Eurostat)

Vo svojej reakcii som vtedy uviedol, že slovenskí vedci sa dočkali odmeny za účasť na protestoch počas súčasnej politickej krízy v podobe vyjadrení ministerky Lubyovej, ktorá sa vyjadrila, že do vedy idú obrovské finančné prostriedky. To v praxi bude znamenať, že sa v zozname čakateľov na výraznú investíciu budú musieť postaviť na koniec radu.  Myšlienky otvorenej vedy, kritické a racionálne postoje, sloboda a pluralita názorov zbavených diskriminácie vo všetkých jej podobách sú pre túto vládu neprijateľné. Najmä v situácií, kedy Slovenská akadémia vied prijala množstvo rozhodnutí, ktoré zabezpečili vyššiu efektivitu. Naše vedecké inštitúcie si nemôžu donekonečna uťahovať opasky a prosíkať o viac peňazí, napríklad aj za prístup do nadnárodných inštitúcií, ktoré im zabezpečia prístup k špičkovým technológiám.

Aby som to ilustroval na príklade, tak som si pomohol jednou epizodou z dejín svetovej vedy

Slovenskí vedci sú momentálne v podobnej situácii, ako slávny fyzik a nositeľ Nobelovej ceny Max Planck, ktorého jeho profesor Phillip von Jolly odrádzal od ďalšieho bádania v tomto odbore konštatovaním, že už skoro všetko je objavené, tak načo strácať čas i energiu. Ale naši vedci majú obrovský potenciál, ktorý prináša Slovensku budúcnosť. Nemáme na výber, musíme ísť cestou prehodnotenia existencie národných grantových schém a uvažovať pri vyššej transparentnosti o efektívnosti už realizovaných grantov, ktoré nastavíme v komunikácii s vedeckou obcou.

Tak a miesto zlepšenia komunikácie tu máme súčasnú situáciu, kde sa miesto pomoci začala nemilosrdná hra o to kto má pravdu, ktorá pravdepodobne skončí na súde. Pán predseda SAV P. Šajgalík na mňa vždy pôsobil ako človek, ktorý je veľký profesionál a jeho diplomatické vystupovanie malo jediný cieľ. Bojovať za slovenskú vedu. No keď som si pozrel posledné reakcie okolo situácie v SAV, uvidel som muža, ktorý už nemá na výber. A on a jeho spolupracovníci potrebujú našu podporu.

Vážená verejnosť! Mnohí sa domnievate, že ide len o ďalšiu hru na mačku a myš, do ktorej nevidíme. Ale táto hra môže poškodiť dobré meno Slovenska ako aj akadémie v zahraničí. Nemať právnu subjektivitu je neobhájiteľné už len z účtovného hľadiska. Výskumníci SAV majú zakontrahované rôzne schémy na zahraničných grantoch, odkiaľ sú im účtované odmeny, pričom mnohé z nich financuje Európska komisia, ktorá s určitosťou nebude mať pochopenie pre absenciu právnej subjektivity.  Zatiaľ je to ešte vnútorný problém v rámci rezortu školstva a pani ministerka musí nájsť urýchlene riešenie, lebo inak budú škody nepredstaviteľné.

Vzniknutá situácia však zároveň odzrkadľuje vzťah vládnej koalície k vzdelávaniu a výskumu. Síce ich deklaruje ako svoju prioritu, no pokiaľ nejde o eurofondy pre spriatelené firmy, tak v skutočnosti je veda a výskum na ich úplnom okraji záujmu. Práve v tejto oblasti by sme dokázali, pri správne nastavenej schéme podpory šikovných ľudí, získať obrovskú výhodu, ktorou by sme zabezpečili budúci rozvoj nášho hospodárstva. Musíme si uvedomiť, že strategickou surovinou 21. storočia je ľudská kreativita, spojená s realizáciou nových postupov. Potrebujeme radikálny rez, Koperníkovský obrat v tom, do koho a čoho budeme investovať. Ostatné krajiny to už dávno pochopili, i tie, ktoré sú rozlohou i počtom obyvateľov od nás menšie.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Sopko

Miroslav Sopko

učiteľ a v súčasnosti poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) a člen Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.