Úvod

Článok, ktorý ste práve začali čítať, je zhrnutím značného množstva materiálov. Premýšlal som nad vhodným spôsobom, ako napísať článok, ktorého rozsah bude prijateľný a zároveň bude obsahovať všetky podstatné myšlienky. Po dlhom zvažovaní som sa rozhodol, že sa nebudem pokúšať spojiť nespojiteľné, a že napíšem články dva. V tomto, prvom, sa pokúsim zhrnúť všetko podstatné z pohľadu z väčšej výšky, tak, aby bol každý čitateľ schopný pochopiť, čo sa v tejto konkrétnej situácii udialo. V nasledujúcom, druhom, ktorý bude určený najmä pre „náročnejšieho čitateľa“, sa pokúsim podrobne popísať jednotlivé kroky celého prípadu.

Príbeh jednej stavby

Ešte začiatkom marca minulého roku na Čremchovej ulici na Kolibe stál starší rodinný dom, ktorý sa jeho noví majitelia pred pár rokmi rozhodli prestavať – rekonštruovať a dostavať. Ich žiadosti o vydanie stavebného povolenia z novembra 2015 na stavbu „Rekonštrukcia a dostavba rodinného domu“ bolo vyhovené a v júni 2016 Mestská časť Bratislava-Nové Mesto (miestne príslušný stavebný úrad) vydala rozhodnutie, ktorým stavbu povolila.

Po niekoľkých mesiacoch, v marci 2017, sa na plote objavila tabuľa s textom „Rekonštrukcia a dostavba“, uvedením čísla stavebného povolenia a prvý stavebný stroj, pomocou ktorého bol pôvodný rodinný dom odstraňovaný. Práve táto kontrastná situácia – búranie domu a zmienka o rekonštrukcii – ma zaujali a počas prechádzok som si stavbu pravidelne fotografoval.

Búranie domu pokračovalo a bolo pomerne rýchle. O niekoľko dní už na mieste neboli ani základy. Vtedy som pochopil, že táto situácia asi nie je v poriadku, ale nevedel som, aký text je v stavebnom povolení. Mestská časť totiž stavebné povolenia na svojich internetových stránkach nezverejňuje a je potrebné ich získať inými spôsobmi. Ja som zvolil žiadosť na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V stavebnom povolení sa uvádza, že projektová dokumentácia rieši stavbu rodinného domu pôdorysného tvaru nepravidelného šesťuholníka, so zachovaním 2 protiľahlých obvodových stien z pôvodného rodinného domu…

Pôvodný rodinný dom bol kompletne odstránený, spolu s dvoma protiľahlými obvodovými stenami, a tak celkom logicky nemohli byť zachované. To bolo pre mňa impulzom a rozhodol som sa podať podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, adresovaný na stavebný úrad, ktorý vydal povolenie na stavbu.

Výsledkom výkonu štátneho stavebného dohľadu bolo vydanie výzvy na zastavenie stavebných prác s okamžitou platnosťou, nakoľko boli realizované v rozpore s vydaným stavebným povolením. „Rozpor s vydaným stavebným povolením je v tom, že ste odstránili pôvodnú stavbu rodinného domu a začali ste s realizáciou novostavby.“

V tomto momente som si myslel, že stavba bude pozastavená, že stavebník vykoná nápravu a bude žiadať o vydanie stavebného povolenia na novostavbu. Mýlil som sa, veľmi som sa mýlil. To, čo som si myslel, by platilo asi iba v čestnom a „správnom“ svete, tam, kde je stavebný úrad rešpektovaný a funkčný.

Keď som sa začal viac zaujímať o to, ako úrad konal a vyžiadal som si informáciu na základe zákona o slobode informácií (tu sa dostávame do miernej „časovej anomálie“, pretože kým som čakal na odpoveď na túto žiadosť o sprístupnenie informácie, tak mi bola doručená výzva na zastavenie stavebných prác, ktorú som spomínal v predošlých odstavcoch), tak som narazil na „nepriazeň úradníka“ a nasledovala výzva, odpoveď na výzvu, sťažnosť, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti a podnet na vykonanie kontroly vybavovania žiadostí o sprístupnenie informácií (o tom v pokračovaní tohto článku). Vtedy som si povedal, že celá situácia bude ešte zrejme veľmi zaujímavá.

Po ďalšom zisťovaní ako úrad postupoval, som získal informáciu, že touto rekonštrukciou a dostavbou-novostavbou sa zaoberá aj Slovenská stavebná inšpekcia (SSI). Na rozdiel od svedomitých pracovníkov SSI, pracovníci stavebného úradu si boli vedomí toho, že stavebník nevykonal nápravu, na ktorú ho vyzvali, a zároveň nekonali a nevydali rozhodnutie, ktorého vydanie im jednoznačne ukladal stavebný zákon. Ak by ste si mysleli, že stavebné práce boli zastavené, tak by ste boli na omyle – stavba pokračovala tak, ako keby sa nič nedialo.

Najneskôr od tohto momentu bola úroveň komunikácie stavebného úradu tragická. Odpovedanie na poslednú možnú chvíľu (aj za cenu toho, že nebude dodržaná zákonom stanovená lehota), neplnenie povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona, začierňovanie mien úradníkov, čísiel spisov, … a podobne. Pracovníci Slovenskej stavebnej inšpekcie, na rozdiel od pracovníkov stavebného úradu Bratislava-Nové Mesto, komunikovali vždy vecne a na vysokej odbornej úrovni. Informácie zo stavebného úradu bolo treba „dolovať“ a aj preto sa z jednoduchých viet, ktoré som používal v žiadostiach o sprístupnenie informácií, stávali komplikované súvetia.

Po týždňoch získavania relevantných informácií som získal kópiu rozhodnutia Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, ktorým dodatočne povoľuje zmenu stavby pred dokončením na stavbu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. 2. 2018. Až do tohto dňa mali byť práce na stavbe zastavené. Ak by…

Ak by vydané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Nakoľko som bol presvedčený o tom, že rozhodnutie, ktoré stavebný úrad vydal, bolo vydané nesprávne, podal som podnet na Okresnú prokuratúru Bratislava III, aby prokurátor preskúmal postup úradníkov stavebného úradu. Toto sa stalo presne rok po tom, ako som odfotografoval stroj, ktorý búral pôvodný rodinný dom – 19. 3. 2018.

Po ďalších dvoch mesiacoch čakania som dostal odpoveď z Okresnej prokuratúry, kde prokurátorka potvrdila, že stavebný úrad postupoval v rozpore so zákonom, a to tak, že spojil dva druhy konaní, ktorých spojenie je právne nemožné a aj samotný účel a právne následky týchto konaní vylučujú ich spojenie. Druhým porušením zákona bola nečinnosť úradu, kedy stavebný úrad aj napriek upozorneniam ďalej nekonal a vôbec nepreveril skutočnosti, na ktoré bol upozornený. Ak by úrad konal, mal by podľa stavebného zákona stavbu zastaviť vydaním rozhodnutia (to je to vyššie spomínané rozhodnutie, ktoré úrad nevydal, aj keď mu to stavebný zákon jednoznačne ukladal).

Okresná prokuratúra v upozornení žiadala predmetné upozornenie prejednať so zodpovednými pracovníkmi na pracovnej porade, a za účelom predchádzania podobným pochybeniam a nedostatkom v ďalšej činnosti stavebného úradu Bratislava-Nové Mesto prijať do budúcnosti primerané opatrenia. V liste prokuratúre stavebný úrad uvádza, že upozorneniu prokurátora stavebný úrad vyhovel a na pracovnej porade oddelenia s obsahom upozornenia boli oboznámení všetci zamestnanci, boli upozornení na zistené nedostatky a tiež na dôsledné dodržiavanie ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku pri vybavovaní podaní, aby v budúcnosti nedochádzalo k obdobným pochybeniam. Takmer 1 cm hrubé podanie na Okresnú prokuratúru tak bolo vybavené jedným listom formátu A4.

Bolo? Nie tak úplne… Okresná prokuratúra konštatovala porušenie zákona spojením nezlučiteľných konaní. Výsledkom konania stavebného úradu tak bolo rozhodnutie, ktoré nemá právny podklad. Stavebný úrad teda okrem toho, že upovedomil prokurátora ako vybavil jeho upozornenie, mal aj tento protiprávny stav odstrániť. A to sa diskusiou na pracovnej porade asi nedá… Celá záležitosť sa tak dostala do rúk Generálnej prokuratúry, ktorá mi práve dnes, v deň kedy dopisujem tento článok, oznámila, že podnet bol z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti postúpený na vybavenie Krajskej prokuratúre v Bratislave.

Záver

Čo povedať na záver? Od začiatku až do konca (ktorý ešte neprišiel, ale optimisticky verím, že príde) mi išlo iba o to, aby boli dodržiavané zákony a aby úrad pracoval tak, ako by podľa zákona mal. Každý krok, ktorý som počas predošlých mesiacov vykonal, som sa snažil spraviť zodpovedne a na základe jednoznačných dôkazov – žiadne neoverené „fakty“. A tak mi dnes na stole leží šanón plný dokumentov, ten z prvej fotografie v článku. Mám v ňom potvrdené, že stavebný úrad Bratislava-Nové Mesto vydáva rozhodnutia, ktoré vydávať podľa zákona nie je možné, a aj to, že nekoná napriek tomu, že je upozorňovaný. Vychádzajú mi z toho dve možnosti: že stavebný úrad veľmi dobre vie čo a pre koho robí, alebo že je v takom morálnom a odbornom rozklade, že takto postupuje naozaj iba preto, že nevie, ako má správne postupovať. Pri snahe odhadnúť, ktorá z možností by mohla byť pravdivá, mi vyskakujú zimomriavky.