Denník N

Poraďme Facebooku, čo by mal zverejniť, aby sme ľahšie odhalili podvodníkov

Foto: Pixabay / FS
Foto: Pixabay / FS

Už mesiac máme k dispozícii viac informácií o pozadí facebookových stránok. Vieme, kedy stránka vznikla, ako sa v čase menil jej názov a aké reklamy má zaplatené. Vďaka tomu sme napríklad zistili, že stránka, ktorá podporuje Roberta Kaliňáka, vznikla len premenovaním inej stránky. Podobne si pri propagácii pomohli napríklad kotlebovci či portál Teraz.sk.

Facebook sľubuje, že postupne zverejní o stránkach ešte viac informácií. „Pozeráme sa na ďalšie detaily, ktoré by sme mohli čoskoro poskytnúť, ako napríklad informácie o krajine,“ povedal pre Denník N Rob Leathern, šéf produktového manažmentu vo Facebooku.

Sociálna sieť tak zrejme už čoskoro bude zverejňovať aj informácie o tom, kde sídlia administrátori facebookových stránok. Túto možnosť už nedávno testovali v Kanade, vďaka čomu sa napríklad podarilo zistiť, že viaceré stránky podporujúce Donalda Trumpa sú manažované aj z krajín ako India či Pakistan.

Keďže sa využívaniu sociálnych médií na propagandu venujem roky, dovolil som si spísať ďalšie veci, ktoré by Facebook mohol zverejniť. Ak by to urobil, mohli by sme odhaliť ďalšie nekalé aktivity na webe.

Tento zoznam nie je vyčerpávajúci. Ponúkam ho ako začiatok, nie koniec diskusie. Verím totiž, že ďalší môžu ponúknuť mnohé iné nápady.

Rast počtu fanúšikov

Vývoj počtu fanúšikov facebookových stránok si možno pozrieť v rôznych analytických nástrojoch (napr. CrowdTangle, Socialbakers, Zoomsphere), no nie každý k nim má prístup. Pritom práve graf ukazujúci, ako stránke pribúdali (či ubúdali) fanúšikovia, vie naznačiť, aký bol jej životný rytmus – kedy sa jej darilo, kedy mala útlm a či nedošlo k nečakaným skokovým zmenám.

Došlo k zlúčeniu?

Niektoré stránky si v honbe za fanúšikmi pomohli zlúčením s inou stránkou. Prebrali tak pod seba aj jej fanúšikov. Facebook to umožňuje napríklad v prípadoch, keď dôjde k zlúčeniu dvoch firiem do jednej, ktorá chce mať na sociálnej sieti už len jeden účet. Pravidlá hovoria jasne: zlúčiť možno len stránky, ktoré reprezentujú rovnakú vec. No niektorí pravidlá nedodržiavajú, zlúčia svoje stránky s čímkoľvek, len aby mali viac fanúšikov. Zaujímavým slovenským príkladom je vydavateľstvo Startitup Group – to dokázalo zvýšiť počet fanúšikov stránky Emefka zo dňa na deň o zhruba 81-tisíc, stránke Startitup o 94-tisíc a stránke Interez dokonca prihodili 185-tisíc fanúšikov zo dňa na deň (viac viď graf tu). Facebook by preto mohol poskytnúť informácie o všetkých pageoch, s ktorými sa stránka zlúčila – kedy, ako sa volali a koľko mali fanúšikov.

Odkiaľ sú fanúšikovia

Nebola by to žiadna novinka, keby si niektoré značky a organizácie pomáhali nakúpenými falošnými účtami. Aj preto by Facebook mohol poskytovať informáciu, z akých krajín má stránka najväčší podiel (aktívnych) fanúšikov. Vedeli by sme tak, kto má podozrivo veľa podporovateľov na opačnej strane sveta.

Facebook pri každej stránke ponúka novú sekciu „Info and Ads“, kde sa dá pozrieť, kedy stránka vznikla a ako sa v čase menil jej názov. Poskytnúť by ale mohol aj ďalšie informácie.

Koľko má administrátorov

Pri niektorých účtoch nie je jasné, či sú len výsledkom aktivity jedného človeka, alebo prácou celého tímu ľudí. Aj preto by mal Facebook zverejňovať, koľko má stránka administrátorov. Keď už nič iné, v niektorých situáciách by sme tak aspoň tušili, koľko ľudí malo možnosť zverejniť hanlivý status, keď už poslanec Národnej rady vraj nevie používať počítač.

Čo stránka zdieľa?

Aj ľudia, ktorí nemajú prístup k pokročilejším analytickým nástrojom, by mohli mať k dispozícii základnú informáciu o tom, na čo sa stránka zameriava. Koľko príspevkov zverejní v bežný týždeň? Aký podiel z toho tvoria statusy, fotky, videá a odkazy na články? Na aké domény stránka najčastejšie odkazuje? Ktoré príspevky boli najúspešnejšie v histórii stránky?

Archív reklám

Facebook umožňuje nahliadnuť na zoznam reklám, ktoré si stránka aktuálne platí. Omnoho užitočnejšie by však bolo vidieť aj reklamy minulé, aspoň 30-dňový archív. Vrhlo by to trochu viac svetla do toho, aké posolstvá šírili v posledných dňoch politici, ale zároveň by sme videli, aké témy boli pre médiá také závažné, že na ich väčšie šírenie neváhali zaplatiť Facebooku. Samozrejmosťou by mala byť aj informácia o tom, odkedy dokedy reklama bežala, koľko zhruba stála a koľko ľudí zasiahla (impresie).

Výdavky na reklamu

Nepotrebujeme vedieť, koľko presne tá-ktorá značka míňa na kampaň, ale pri politickej reklame a pri médiách by sme mali mať vidieť, koľko mesačne míňajú na reklamu na Facebooku.

Máte nápady, aké ďalšie informácie by mal Facebook o pozadí stránok prezradiť? Podeľte sa o svoje postrehy v diskusii. Zaujímajú vás tieto témy, prihláste sa na odber piatkového newslettra MediaBrífing o médiách a žurnalistike.  

Upravená verzia článku vyšla aj v angličtine

Teraz najčítanejšie

Filip Struhárik

Editor Denníka N. Pripravuje MediaBrífing - týždenný newsletter o novinkách v online žurnalistike a digitálnych médiách. Pochádza z Martina, vyštudoval žurnalistiku, v rokoch 2009 - 2014 pracoval ako editor online spravodajstva a projektový manažér na SME.sk. V roku 2019 dostal na Novinárskej cene čestné uznanie „za prínos k rozvoju digitálnych médií a online žurnalistiky“ a za to, že sa stal „watchdogom sociálnych médií“. V roku 2020 získal Cenu otvorenej spoločnosti venovanú pamiatke Karola Ježíka. Jeho prácu ocenil dvakrát aj Literárny fond. Je členom hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk a spolupracuje s medzinárodnou organizáciou Reportéri bez hraníc. Napísal knihu Co je nového v médiích (2022).