BLOG
Martin Poliačik
Martin Poliačik
1 662

Takéto školstvo chcem ja – diel 2.

Je ľahko kritizovať beztak nedokončenú robotu ministerky Lubyovej na reforme školstva. Ja som sa rozhodol predostrieť konkrétnu víziu.

Minulý mesiac nám stránka ministerstva školstva poskytla správu, ktorú sme snáď ani nedúfali vidieť, a síce že bol v plnom znení predstavený a vládou schválený Národný Program Rozvoja Vzdelávania a Výchovy (NPRVV) (najväčšia reforma školstva za posledných 25 rokov). Aj keď obsahuje aj pozitívne prvky, tak schválený je len prvý z piatich akčných plánov a teda z desaťročnej reformy máme osem rokov neistoty.

Ľahko je však bezbreho kritizovať – preto by som rád predostrel svoju víziu pre reformu školstva kde sú študenti spokojní, učitelia docenení a spoločensky uznávaní a školstvo inkluzívne.

V druhej časti môjho miniseriálu sa zameriame na učiteľov.

Časť druhá: Docenení a pripravení učitelia

Kľúčoví pre fungujúci vzdelávací systém sú pripravení a docenení učitelia – tí členovia vzdelávacieho systému, ktorých spoločenské postavenie už roky upadá. Platy im rastú pomalšie ako všetkým ostatným vysokoškolsky vzdelaným ľuďom. Okrem zvýšenia platov treba našim učiteľom metodicky asistovať a poskytovať im podmienky pre daľší profesionálny rast. Dnes hádam neexistuje obor v ktorom by človek mohol celý život pracovať vychádzajúc len z toho, čo sa naučil v škole. V učiteľstvo to platí niekoľko násobne viac, preto musí byť rozvoj učiteľov hlavná priorita rezortu. Koniec koncov, učitelia sú jedným z najdôležitejších článkov spoločnosti a od ich práce sa odvíja ako bude vyzerať naša spoločnosť na niekoľko generácií dopredu. Ako bývalý učiteľ a súčasný lektor viem, o čom hovorím. V neposlednom rade treba učiteľov na výkon práce adekvátne pripraviť. Nemôžeme očakávať svetovú úroveň výsledkov od našich študentov pokiaľ nebude naše školstvo svetovo pripravovať našich učiteľov.

Učiteľov treba finančne a spoločensky doceniť…

V októbri 2016 pri otázke platov poslal učiteľov kadeľahšie Andrej Danko. Takto rok dozadu, pri poslednom štrajku učiteľov, “ustúpil“ poslanec Fico požiadavkám učiteľov a prisľúbil im zvýšenie platov o 6%. Málo a neskoro. Učiteľom treba zdvihnúť platy opäť a tentoraz úmerne ich pracovnému vyťaženiu. Bezpodmienečne. Aj z tohoto dôvodu ma potešil návrh ministerstva školstva na postupné navýšenie platov učiteľov na 85% priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca. Ako som však v úvode spomenul, ani toto opatrenie nie je zabetónované v zákone a je imperatívne aby sa tak udialo čo najskôr. Ja by som už len dodal, že učiteľom by som rovnako dal možnosť bonusov až do 30% výšky ich platu na základe ohodnotenia ich ročnej práce.

V prípade, že k zvýšeniu platov učiteľov nedôjde, nemôžeme požadovať a očakávať, že naši učitelia budú vo svojej obetavej práci pokračovať. Nemôžeme chcieť, aby naši študenti podávali nadštandardné výkony, keď ministerka školstva Lubyová a ex-minister školstva Pellegrini pod-štandardne ohodnocujú ich učiteľov. Nízke platy totiž častokrát odháňajú našich najlepších do zahraničia, kde si ich vzdelávacie systémy lepšie uplatia. Zvyšovanie platov je pritom spomedzi všetkých riešení v NPRVaV tým najľahšie a najrýchlejšie implementovateľným. Nechceme predsa, aby boli učitelia nútení pracovať za kasou miesto vzdelávania našich detí z jednoduchého dôvodu “že sa im to viac oplatí“.

Čo ma privádza k otázke spoločenského postavenie učiteľov.

Tu sa opäť vrátim k výrokom súčasného predsedu parlamentu Danka a jeho bývalého ministra školstva, Plavčana. Obaja sa totiž svojho času o učiteľoch vyjadrovali nesmierne opovržlivo. Ex-minister Plavčan dokonca prišiel s návrhom učiteľom zakázať protestovať ak im zvýši platy. Zdá sa teda, ako by mali učitelia, ľudia spolu-vychovávajúci naše deti, spoločenské postavenie akýchsi disidentov, čo opäť odrádza mladých a schopných ľudí od toho povolania a znechucuje prácu skúseným učiteľom.

V prípade zlepšovania spoločenského postavenia učiteľov, ktoré posunie vpred slovenské školstvo, to však nie je ničím zložitým – stačí,  ak budeme s našimi učiteľmi jednať slušne a adekvátne ich ohodnotíme. Spolu povedú tieto kroky k tomu, že učiteľské povolanie bude atraktívnejšie a tým pádom aj viac spoločensky uznávané. V druhom bode teda nebude mladých učiteľské povolanie odradzovať, ale skôr priťahovať tých najlepších. To následne učiteľov motivuje k lepším výkonom, ktoré sa odrazia na pripravenosti a úspechoch detí. Učiteľov, ktorí dúfam budú po reforme radšej vychovávať Slovenskú ako zahraničnú mládež.

…a adekvátne pripraviť a metodicky podporiť

Žiadne z vyššie uvedených opatrení však samo o sebe naše školstvo nespasí. Do puzzlovej skladačky ideálneho učiteľa Slovenského školstva chýba posledný kúsok – metodická podpora a stála rekvalifikácia. Učitelia síce môžu byť dobre platovo ohodnotení a spoločensky uznávaní (čo zatiaľ ani v jednom bode nie sú), ale bez ich metodickej podpory to ďaleko nedotiahneme.

Niektoré zo strategických cieľov Európskej Únie do roku 2020 sú zredukovanie funkčnej negramotnosti, zlepšenie prostredia pre dlhodobé vzdelávanie (life-long learning), či zlepšenie kreatívneho a podnikateľského vzdelávania. Všetky tieto ciele majú jedného spoločného menovateľa a síce že ich úspech závisí od lektorov. A aby lektori dokázali efektívne pripraviť študentov na angažmán v podnikateľskom alebo kreatívnom prostredí, musia byť na túto úlohu sami adekvátne pripravení. Forma metodickej podpory pre učiteľov na Slovensko však absentuje. Skúsenosti mojich bývalých kolegov, ako aj moje, sú také, že učebné materiály si často pripravujeme sami “na kolene“ deň pred vyučovaním. A to len preto, že nám ministerstvo školstva, či už za SMER-u alebo SNS vždy odpieralo metodickú podporu. Avšak s oživením elánu okolo reformy je tu možnosť takúto podporu nastaviť. Jednak liberalizovať trh s učebnicami a umožniť učiteľom vyberať si tie učebnice s ktorými sa im najlepšie pracuje. Tvoriť ďalšie metodické materiály a preškolovať učiteľov. Nie len to, ale aj vysielať metodikov na školy, kde sú slabé výsledky, aby aktívne pomáhali učiteľom modernizovať vzdelávací proces tam kde je to potrebné. Len tak dokážeme posúvať kvalitu vzdelávania dopredu.

Moja vízia reformy školstva teda učiteľov docení (aj finančne aj spoločensky) a pripraví ich tak, aby dokázali svoje poslanie vykonávať naplno a nemali pocit opustenej lode v strede búrky.

Doposiaľ som vám predstavil ako si predstavujem reformu školstva pre študentov a ako pre učiteľov. Ostáva mi teda predstaviť vám posledný diel skladačky: ako nastaviť školstvo tak, aby bolo inkluzívne a poskytlo tak rovnakú možnosť rásť každému dieťaťu, rozbíjajúc tak začarovaný kruh chudoby.

O tom však nabudúce.

Prvú časť môjho miniseriálu zameranú na žiakov nájdete tu

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Politik, pedagóg a filozof, lektor kritického myslenia. Poslanec Národnej rady SR, člen výboru pre školstvo. Člen slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko.

Blogy

|