Denník N

Priame platby: nie je parcela ako parcela

Jedným zo základných pojmov, ktoré používa štátna správa a farmári je pozemok. Problém je, že každá organizácia si sama definuje tento pojem.

Preto často vzniká informačný šum a preto môže pani ministerka hovoriť pravdu o kontrolách parciel určených pre priame dotácie pred komisiou EÚ a farmári, ktorí boli u eurokomisára hovorili o iných parcelách ako pani ministerka. Ak hovorí o parcelách PPA, tak hovorí o blokoch LPIS, ktoré nemajú s vlastníctvom nič spoločné. Sú produktami spracovania údajov zo satelitov a leteckého snímkovania a môžu byť delené na menšie časti (v terminológii PPA užívacie hranice), ktoré ich užívatelia nazývajú parcely. Mimochodom termín GPS parcela, ktorý používa pani ministerka je ďalším príkladom mätenia pojmov. Môžeme hovoriť o meraní hraníc parciel/pozemkov metódou GPS, ale to nemení parcelu na GPS parcelu. Z MPaRV zaznelo niekoľko falošných tónov, ktoré neskúsenému alebo neznalému uchu môžu slová znieť ako odborné a kvalifikované.

Ak o parcelách hovoria užívatelia pozemkov, hlavne družstvá alebo veľkoužívatelia, hovoria o parcelách registra C KN, ktoré pre nich predstavujú kontinuitu socialistického hospodárenia na pôde – parcely C KN v extraviláne predstavujú hranice hlavne užívateľských vzťahov a sú evidenčne monokultúrne. Všetky zmeny na parcele musia prebehnúť cez kataster, napríklad zmena na parkovisko. Tieto parcely boli vytvárané umelo bez ohľadu na pôvodné vlastníctvo (po združstevnení) spravidla fotogrametrickými metódami a pravdepodobne tu pramení vznik systému priamych platieb, ktoré nerešpektujú vlastnícke vzťahy.  Na konci, sú malí farmári, priamo spätý s pôdou. Na začiatku celého boli parcely pozemkovej knihy, v súčasnosti označované ako parcely registra E KN. Tie sú trocha iné, a predstavovali pre vlastníka celý komplex hospodárenia na pôde, zameraný na prežitie v kooperácii s inými vlastníkmi pôdy. Parcely boli vlastníkom prideľované tak, aby im zabezpečili obživu aj v prípade, že je veľké sucho (časť pozemkov bola pri potoku) a časť pozemkov zabezpečila potraviny v prípade povodní (vyššie umiestnené pozemky). Takisto nie je nezvyklé, že druh pozemku v pozemkovej knihe bol označený ako „roľa, lúka, les“ a cez pozemok viedla cesta alebo cesta pre dobytok.

Existencia Poľnohospodárskej platobnej agentúry je možno opodstatnená, ale bola vytvorená účelovo a jedným z jej výsledkov je oddelenie priamych platieb od vlastníctva. Samotný štatút tejto organizácie vedome ignoruje vlastníctvo a nájomné vzťahy posúva do abstraktných hraníc, ktoré dávajú priamym platbám punc bezchybnosti, dávajú prijímateľom právny rámec na nárok, ktorý je založený na fiktívnom vzťahu ku konkrétnej lokalite a možnosti účelového krytia výmer akýmikoľvek pozemkami prenajatými od štátu. Aj keď údaje o plochách LPIShranice užívania boli zverejnené, neboli zverejnené také údaje ktoré by priamo identifikovali užívateľa pozemku. Ale postačujú na to, aby ste našli plochy, na ktoré nie sú žiadne priame platby a kde je predpoklad, že nie sú uzavreté nájomné zmluvy.

Verejnosť by mala klásť nasledujúce otázky a dozvedieť odpoveď na ne:

1. prečo nie sú údaje o nájomných zmluvách vedené v informačnom systéme katastra nehnuteľností a prečo sa PPA nezasadzuje o ich evidenciu prostredníctvom existujúceho registra – katastra nehnuteľností?

2. prečo sa nerobia identifikácie LPIS a užívateľských hraníc na údaje katastra nehnuteľností a prečo nevyužívajú informácie o nájomných zmluvách z údajov katastra nehnuteľností (povinnosť katastra nehnuteľností je evidencia nájomných zmlúv trvajúcich aspoň 5 rokov) a prečo nedávajú podnet za neplnenie si povinností o zápise nájomných zmlúv do katastra pre subjekty, o ktorých to zistia? Prečo nie sú parcely registra C KN a E KN uvedené výmery tých častí, na ktoré je nárok na priame platby?

3. prečo PPA nevyužíva údaje katastra nehnuteľností pri kontrolách (prípad parkoviska a letiska by nenastal, lebo druh pozemku v katastri nehnuteľnosti sa zmenil z druhu pozemku orná pôda na ostatné plochy alebo sa zmenil spôsob využívania pozemku, v prípade letiska sa nezmenil druh pozemku, ale iný údaj o spôsobe využívania pozemku na iné účely)

4. prečo nie sú všetky údaje o objektoch súvisiacich s LPIS, teda KP (krajinných prvkov) a objektoch EFA (oblasti ekologického záujmu) verejne prístupné  a prečo nie sú súčasťou aplikácie ZBGIS (ktorá zobrazuje aj iné, ako geodetické údaje)

5. ako prebieha kontrola nájomných zmlúv pri križovaní a ako overuje PPA platnosť nájomných zmlúv (poznamenávam, že nájomné zmluvy nepodliehajú žiadnej registrácii, užívatelia ich nemusia evidovať v žiadnych verejných registroch, nemusia byť ani podpísané a overené), neexistuje žiadny štandard dokumentu, ktorý možno definovať ako dokument, ktorý spĺňa podstatu nájomnej zmluvy (len údaje o nájomcovi, prenajímateľovi, dĺžke trvania nájmu, termínu ukončenia, cene a celkovej prenajatej výmery, povinnosti zapísať nájomnú zmluvu a zrušiť jej zápis nestačí)?

6. ako v zmysle prístupu k informáciám získam informáciu o tom, kto z môjho vlastného alebo akéhokoľvek pozemku (parcely registra C KN alebo E KN) poberá priame platby?

7. kontroluje PPA v nájomných zmluvách druhy pozemkov prenajatých pozemkov a pozemkov, na ktoré si žiadajú priame platby (napríklad, ak mám prenajaté pozemky s druhom pozemku les, tak si nemôžem žiadať o priamu platbu na poľnohospodárske pozemky)?

8. kontroluje sa priestorový vzťah pozemkov z nájomných zmlúv k pozemkom, na ktorých žiada priame platby – jedná sa o tzv. disponzibilné plochy, keď si prenajme pôdu od SPF v jednom okrese a uplatňuje si ju na pozemky v inom okrese alebo katastri a „kryje“ ňou plochy, na ktoré žiada dotácie a voči vlastníkom vystupuje ako dominantný užívateľ a vlastníci nemajú možnosť si overiť jeho vzťah k pôde (viď bod 6)

Myslím, že bod č.8 sa nahradí iným problémom. A riešenie sa opätovne prenesie na vlastníkov. Užívatelia aktualizujú nájomné zmluvy v rozsahu výmer pod blokmi LPIS a prestanú platiť miestne dane za pozemky, ktoré neužívajú. A výpadok daní si budú obce musieť vyriešiť – vyrúbením dane vlastníkom za pozemky, ktoré vlastnia, ale nikto ich neužíva. A tak možno zvýšenie nájomného nepokryje vyrúbené dane, prípadne sa vám stane, že sa v zmluve objaví povinnosť zápisu nájomnej zmluvy do katastra nehnuteľností na náklady vlastníka.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie