Utopená počas Halloweenu
Fantázia Agathy Christie bola bezhraničná. V knihe Halloweensky večierok utopila tínedžerku vo vedre plnom vody a jabĺk.
Ide o zvyk, pri ktorom deti lovia jablká z vody ústami. U pani Drakeovej sa zorganizoval riadny halloweensky večierok pre deti, ktorého sa zúčastní aj dobrá priateľka Hercula Poirota – madam Ariadne Oliverová, autorka detektívok, údajné alter ego samotnej Agathy Christie. Deti sa zabávajú, dievčatá si veštia budúcich manželov, draci horia, hodnotia sa rôznorodé metly a kaďa plná vody a jabĺk rozhodne nesmie chýbať. Komu by napadlo, že jeden z hostí v nej utopí príliš všetečné dievča, ktoré na seba rado upriamuje pozornosť?
Joyce Reynoldsová bolo otravné dievča, ktoré tesne pred svojou smrťou dokonca vyhlásilo, že videlo vraždu.
„Videla som vraždu,“ nedala sa dievčina. „Videla, videla, videla!“
Sedemnásťročný chlapec na rebríku so záujmom sklopil zrak. „Akú vraždu?“ opýtal sa.
„Neverím ti,“ vyhlásila Beatrice.
„Isteže nie,“ pridala sa Cathina matka. „Len si vymýšľa.“
„Nevymýšľam si. Videla som ju.“
„Prečo si nešla na políciu?“ vyzvedala Cathie.
„Lebo som vtedy ešte nevedela, že je to vražda. Až oveľa neskôr mi začalo dochádzať, že došlo k vražde. Pred niekoľkými mesiacmi predo mnou niekto niečo povedal, a ja som si zrazu uvedomila, že som bola svedkom vraždy.“
Vrahovi medzi hosťami po Joyciných slovách začalo biť na poplach. Pretože privolaný múdry Hercule Poirot sa nesústredí na smrť dieťaťa, ale na nevyriešené vraždy, ktoré sa stali v čase, kedy ich Joyce potenciálne mohla vidieť. Narazí na niekoľko mien…
Netrvá dlho a nastáva ďalšia smrť…
A rozvíja sa sekundárna niť príbehu, vášnivá, zúfalá, ktorá stojí v pozadí všetkého. Má v tom prsty dokonca aj au-pairka z Československa, dedička veľkého imania po náhle zosnulej starej pani, o ktorú sa starala.
„Čo si zapisujete?“
„Určité veci, ktoré sa odohrali v minulosti.“
„Mám pocit, že minulosť vás dosť znepokojuje.“
„Minulosť je matkou súčasnosti,“ predniesol detektív (Hercule Poirot).
Škoda, že Halloweensky večierok nevyšiel na jeseň, bolo by to príjemné atmosférické napasovanie, i keď ako dovolenkové čítanie je to takisto osviežujúce – pretože ide o pohodičku, napokon ako vždy u Christie. Kopa postáv, každý má nejaký dôvod či motív, každý má svoje tajomstvo a celý prípad napokon spočíva niekde úplne inde, než to spočiatku vyzeralo.
Takže: zobrať knihu k vode / do hôr, alebo počkať na jeseň, vydlabať tekvicu, zapáliť sviečky a vychutnať si ďalšiu majstrovskú christieovku :)
