Denník N

Otcovi národa došli prachy…

Tak, ako bolo uvedené v jednej konverzácii: Apokalypsa začína, sú horúčavy, vznikajú požiare, fašizmus je na vzostupe, (politické) hroby sa otvárajú a vychádzajú z nich zombíci.

„S Pánom Bohom, idem od vás, neublížil som žiadnemu z vás.“ 

Túto vetu pozná snáď každý, niekedy aj ten, komu ušiel mečiarizmus či sa o neho spätne nezaujíma. Bola to symbolická bodka od samotného predsedu vtedajšieho HZDS za jeho kariérou vo vysokej politike. Už nikdy sa nedostal k takej moci, aby mohol prevalcovať všetko, čo strane stálo v ceste (narážka na výrok, ktorý vraj inokedy, na začiatku kariéry, povedal: „že to prevalcujeme, nech sa deje vôľa Božia, že sa toho dopustíme tak, že sa potom budú všetci diviť“). Spomínať na „staré dobré časy“ sa v tomto ohľade rozhodne nedá – unášali sa ľudia, konali sa vraždy na objednávku, drogy boli vcelku dosť rozšírené. Postkomunistické Slovensko dostalo vtedy krutú facku a prebudilo sa do reality. Prešlo silnou privatizáciou, o Slovensku sa začalo hovoriť ako o „čiernej diere Európy“. Vstup do EÚ bol ešte ďaleko. Zároveň tu bol silný tábor pro-mečiarovských voličov, na ktorom sa prejavoval veľký fanatizmus. Skvelý príklad k tomuto faktu je chvíľa, keď matka Roberta Remiáša (ktorý bol zavraždený v ére mečiarizmu) prišla na jedno z politických stretnutí, aby sa Mečiarovi pozrela do očí a následne ho udrela kyticou. Keď ju Mečiarova ochranka vyvádzala zo sály, niektorí jeho fanúšikovia dokázali od hnevu do nej kopať. Takže vo svojom výroku sa Mečiar až tak nemýli – on nikomu neublížil, jeho politika však áno. Niektorých zabila.

„Neoddychujem. Ovce som prestal pestovať, lebo mi zožrali stromy, no a trošku som sa nenápadne začal venovať politike,” uviedol Mečiar pre TV Markíza.

Mečiar vždy vedel politicky zaujať. Mal páky, ktoré na voličov fungovali. Naposledy, keď vypadol z parlamentu vo voľbách 2010, zdalo sa, že z politiky odchádza už nadobro. To sa stalo po tom, ako bol vo vláde bol spolu so Smerom, ktorý okrem HZDS rozdrtil aj vtedajšiu SNS (ktorá sa dostala na hranicu zvoliteľnosti a dokonca v roku 2012 vypadla z parlamentu).

Takzvaný „Otec národa“ je a bol veľký populista. Všetko má však svoje hranice a myslím, že aj populizmus. Preto ma úprimne dostalo, keď som videl video, kde prakticky vyslovuje podporu strane ĽSNS. Okrem toho má v diskusiách na Facebooku či pod videami na Youtube ešte stále veľa podporovateľov. Samozrejme, biť sa za niekoho, kto má tak pošramotené meno ako Mečiar sa rovná diskusnej samovražde. Takisto si bývalý predseda HZDS lipne na konšpiráciách – v minulosti dal rozhovor časopisu „Zem a vek“ (ktorého serióznosť aspoň v jedinom článku by ste hľadali asi veľmi ťažko) a taktiež bol aj napr. v Slobodnom vysielači. Stal sa teda akýmsi symbolom a svätcom extrémistického spektra slovenskej politiky.

V roku 1998 Mečiar tvrdil, že vlastní len svoju korzičku (Opel Corsa) a trojizbový byt. Skutočnosť bola iná. Vlastnil vilu Elektra. Dnes sa chce do politiky vrátiť. Nikto nevie v akej forme (on sám uisťuje, že nie ako prezident), ale táto hrozba tu stále reálne je. Druhá vec je, kto by ho volil. Môže teda existovať možnosť, že sa chce vrátiť do politiky na následok nedostatku peňazí. Druhá možnosť je veľká túžba po moci.

Možno sa Mečiar (na naše nešťastie) riadi Churchillovým výrokom: „Úspech nie je konečný, zlyhanie nie je fatálne. Čo sa počíta, je odvaha pokračovať.“

Tak či onak – čoskoro možno uvidíme Otca národa v nejakej strane, ako bude zápasiť v politickom súboji. Našťastie, to najhoršie je už za nami.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Daniel Valko

Daniel Valko

„Ten, kto má dosť odvahy a trpezlivosti celý život sa pozerať do tmy, prvý v nej uvidí záblesky svetla.“ D.Glukhovsky