Denník N

Horúčavám v meste sa dá brániť

Návod ako spraviť z Bratislavy mesto v ktorom sa dá žiť aj v horúčavách.

Bratislavu zasiahlo niekoľko horúcich dní v rade. Teplomer ukazoval už 35 a viac °C. Reakciou mnohých ľudí je v tieto dni snaha „vypadnúť“ z mesta.  Prečo nespraviť mesto znesiteľnejším v letných horúčavách? S Teamom Vallo prinášame niekoľko riešení, ako spraviť z Bratislavy mesto pre život aj v lete. 

Čím viac stromov tým menej °C

Jeden väčší strom počas dňa odparí do ovzdušia aj 400l vody, vďaka čomu ochladí svoje okolie. Štúdia z nemeckého Duisburgu ukazuje, že stromy vysadené na uliciach dokážu až o 58% znížiť teplo sálajúce z ulice. Zároveň o 16% znížia objem škodlivých emisií v ovzduší. Aby to nebolo málo, svojim tieňom robia život v horúčavách znesiteľnejším. Mesto by sa preto malo starať o svoje stromy a vysádzať nové. V ideálnom prípade platany, ktoré sú v mestách najpoužívanejšie pre svoju odolnosť, výšku a veľkosť listov.

Londýnsky Platan
Snímka termokamerou ulice v Melbourne Zdroj: theguardian.com

Aby sa Mesto mohlo o stromy starať, musí vedieť koľko ich je a kde sú. Volá sa to pasportizácia zelene a Bratislava ju žiaľ nemá. Tým musíme začať. Zmapovať stromy v meste a skontrolovať ich zdravotný stav. Následne sa začať starať o tie ohrozené a priebežne kontrolovať stav zdravých.

Ďalej potrebujeme zadefinovať štandardy, ako sa má pristupovať k stromom pri rekonštrukcií ciest alebo stavebných úpravách. Korene zaliate v asfalte musia z ulíc vymiznúť. Nie všade môže byť okolo stromov pás trávnika. Namiesto asfaltu sa v takých prípadoch dá použiť špeciálny gumený povrch, ktorý je flexibilný, prepúšťa vodu a zároveň sa po ňom dá chodiť. V Bratislave sa tento materiál využil zatiaľ len na Grösslingovej ulici. Mal by to byť štandard všade tam, kde nemôže byť okolo stromu trávnik.

Kamenné námestie Zdroj: odkazprestarostu.sk
Priepustný gumový povrch Zdroj: Staré Mesto

Mesto by malo byť taktiež ráznejšie voči developerským projektom a diktovať podmienky, koľko zelene má byť v ktorých lokalitách a kde majú byť stromy.

Zeleň musí mať prioritu nad asfaltom

Tam kde nie je možné sadiť stromy je potrebné použiť iný druh zelene. Vhodným priestorom sú električkové koľajiská. Preto by sme pri budúcich rekonštrukciách tratí mali voliť trávnaté riešenia. Napríklad aj pri plánovanej rekonštrukcii trate v Karlovej vsi.

Naľavo Vajnorská ulica, ktorá by mohla byť upravená po vzore Záhradníckej napravo.

V Bratislave z nejakého dôvodu stále vyhrávajú asfaltové plochy aj tam, kde mohla byť zeleň. Pritom z hľadiska vyžarovania tepla v meste je to najhoršia možnosť. Vezmite si ako napríklad križovatku Pražskej a Šancovej, kde by na každom ostrovčeku mohol byť trávnik a drobná zeleň namiesto asfaltu.

Aj steny a múry môžu byť živé

Príkladom dobrej praxe zo zahraničia sú takzvané živé steny. Nápad je jednoduchý. Veľkým zadržiavačom tepla sú betónové steny, múry alebo ploty. Nechať ich obrásť napríklad brečtanom môže byť esteticky krajšie, zároveň to bráni tomu, aby sa tieto betónové prvky nahrievali a sálali teplo. Pekný príklad prípadovej štúdie je Birmingham, kde takto riešili celé okolie stanice. Takto by bolo možné upraviť plot trhoviska Miletičova na križovatke Košickej a Miletičovej alebo betónove múry pozdĺž Pražskej. Podobných príkladov je určite mnoho a riešenia nie sú zložité, hlavne pokiaľ ide o mestské pozemky alebo okolie ciest v správe mesta.

Naľavo je plot trhoviska na Miletičovej a napravo príklad živej steny použitej v Birminghame Zdroj: ansgroupglobal.com

Nesmie sa zabúdať na cestnú zeleň

Mesto Bratislava má v správe 2.109 tis. m² cestnej zelene. Sú to trávnaté pásy, kríky alebo stromy pri cestách. Nachádzajú sa pri cestách, aby pohlcovali emisie a my sme mohli dýchať o niečo čistejší vzduch, robia hlukovú a prachovú bariéru a zároveň ochladzujú okolie v lete rozhorúčených asfaltových ciest. Rozvoj tejto zelene musí mesto plánovať a starať sa oňu. Je to investícia do zdravia občanov a kvality života. Hlavne pre seniorov sú letné horúčavy až životu nebezpečné. Najhoršie v tomto bolo leto v roku 2015, keď na následky horúčav zomrelo na Slovensku až 539 ľudí. Viac zelene sa musí stať prioritou pre naše mesto.

Záber na vysychajúcej stromy pri ceste na Patrónke.

Rozumne používať asfalt

Bratislava je mestom asfaltu. Pochopiteľne, veď má svoje veľké výhody, hlavne nízku cenu, jednoduchšie sa s ním pracuje a ľahšie sa opravuje. Má síce kratšiu životnosť a najviac zo všetkých možných materiálov sa nahrieva slnečným žiarením. Nový asfalt odrazí len 5% slnečných ľúčov, ktoré naň dopadnú. Alternatívou je použiť betón s bielym cementom. Chodník z takéhoto materiálu vďaka svojej bielej farbe dokáže odraziť až 70% slnečného žiarenia a tým pádom sa v horúcich dňoch výrazne menej nahreje ako asfalt. Je potrebné identifikovať v meste lokality, ktoré sa najviac prehrievajú, vypracovať pre nich stratégiu a pri najbližšej rekonštrukcii použiť vhodnejšie materiály ako asfalt. 

Chodník s betónovým povrchom Zdroj: akostav.com
Príklad dobre riešeného parkoviska za budovou SND (Stromy a betónová dlažba)

Chceme mesto, z ktorého nás nemusia vyhnať horúčavy. Chceme mesto, ktoré sa systematicky stará a rozvíja svoju zeleň, ktorá je kľúčom pre znesiteľnosť stále rastúceho počtu horúcich dní a zároveň tým dbá na kvalitu vzduchu, ktorý dýchame. Aj preto je zeleň a kvalita verejných priestorov mojou prioritou.

Autor: Matúš Vallo, kandidát na primátora s tímom a plánom.

Text vychádza z knihy Plán Bratislava z kapitoly Čisté, zelené a udržateľné mesto

Vedúci kapitoly:
Michal Marcinov

Autori:
Petra Csefalvayová, Zuzana Hudeková, Tibor Kovács, Wanda Kutášová, Marek Líška, Ivana Maleš, Michal Marcinov, Daniela Mareková, Jakub Mrva, Marek Páva, Katarína Tomanová Porubčinová, Annamarie Velič

Teraz najčítanejšie

Matúš Vallo

Matúš Vallo je primátor Bratislavy, architekt a odborník na mesto. Je autorom najkomplexnejšej publikácie o riešeniach pre Bratislavu - Plán Bratislava. K písaniu tejto knihy spojil 76 najlepších expertov na mesto z rôznych oblastí. Je zároveň uznávaným architektom a spolumajiteľom architektonického štúdia Vallo Sadovsky Architects. Študoval v Ríme a pôsobil v Londýne. Je tiež držiteľom Fulbrightovho štipendia na Kolumbijskej Univerzite v New Yorku. Dvakrát získal pozvanie na najprestížnejšiu medzinárodnú konferenciu o urbanizme CityLab, organizovanú Bloomberg Philanthropies. Napriek medzinárodným možnostiam svoju energiu naplno venoval Bratislave. Stojí za občianskym združením My sme mesto, Alianciou Stará Tržnica a Alianciou 500 bytov. Zakladal aj projekt Mestské zásahy, ktorý od roku 2008 vygeneroval viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v 20tich mestách. V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za primátora Bratislavy.