Denník N

Ako sa umiestnilo Slovensko v rámci rebríčkov Globálneho inovačného indexu 2018?

Inovácie sú predpokladom pre akékoľvek riešenie výziev, ktorým čelí náš svet. Či už ide o vytváranie nových technológií, ktoré nám môžu pomôcť posunúť hranice možného alebo vývoj nových obchodných modelov, ktoré pomáhajú ekonomikám a ľuďom fungovať efektívnejšie a kvalitnejšie. Inovácia býva vnímaná ako veľmi abstraktný pojem, práve vďaka jej povahe. Často mení spôsob, akým žijeme či pracujeme. Aj preto je inovácia jedným z najzložitejšie merateľných ekonomických ukazovateľov.

Jednou z najlepších metrík, ktorá meria inovatívnosť ekonomík, je Globálny inovačný index (Global Innovation Index, skr. GII), ktorý už viac než desaťročie mapuje pokrok v oblasti inovácií. Len pred pár dňami vyšiel nový GII 2018. Stovky strán venované inováciám možno zhrnúť do niekoľkých viet, ktoré odhaľujú jednoznačné trendy v oblasti inovácií. Pozrieme sa teda na to, ako tieto konkrétne závery vyznievajú v kontexte Slovenska.

  1. Optimizmus v oblasti inovácií a rastu je na mieste

Slovensko sa dlhodobo drží v prvej päťdesiatke najinovatívnejších krajín. Rebríčku neohrozene kraľuje Švajčiarsko, ktoré je lídrom v inováciách každoročne od roku 2011. Ďalšie priečky patria Holandsku, Švédsku, Dánsku a USA, no do top 10 sa dostal aj Hong Kong, Singapur či Írsko. Slovensko z 36. priečky patrí medzi umiernených inovátorov, ktorých inovačná výkonnosť je na úrovni očakávaní. Rakúsko je medzi inovačnými lídrami na 21. mieste, Česko a Maďarsko patria rovnako ako Slovensko medzi umiernených inovátorov a v rebríčku nás predbehli iba o pár miest.

  1. Investície do prelomových technológií v oblasti energetiky sú nevyhnutné pre trvalo udržateľný rozvoj

Podľa odhadov bude svet do roku 2040 potrebovať o 30 % viac energie ako dnes. Tradičné prístupy k zásobovaniu energiou sú neudržateľné, preto sa pozornosť svetových inovátorov postupne upriamuje práve na investície do nových spôsobov výroby, distribúcie a skladovania energie.

Inovácie na Slovensku sa zameriavajú hlavne na oblasť IKT (informačné a komunikačné technológie). Táto oblasť je najefektívnejšia z pohľadu kapitálovej náročnosti – stačí mať výkonný notebook a patričné vedomosti. V roku 2016 fondy rizikového kapitálu investovali najmä do firiem zameraných na IKT. Z celkového obnosu financií investovaných do startupov na Slovensku išlo 63,3 % práve do týchto firiem, majú tak najväčší podiel v porovnaní s okolitými krajinami. Naopak, zaostávame v investíciách do kapitálovo náročnejších odvetví, akými sú napríklad biomedicína, robotika alebo clean tech (proekologicky zamerané technológie – svetlým príkladom na Slovensku je firma GA Drilling alebo spoločnosť Voltia, obe investície fondu rizikového kapitálu Neulogy Ventures).

Práve investície do kapitálovo náročných odvetví s potenciálom priniesť prelomovú inováciu nám môžu pomôcť vyrovnať sa s automatizáciou a robotizáciou, ktorá sa stáva realitou pre stále väčšie množstvo pracovných miest a sektorov. Tu zohráva zásadnú rolu aj verejný sektor. Investície do týchto odvetví sú často náročné a ich návratnosť je oveľa dlhšia než u spomínaných IKT investícií. Aj preto je to často práve verejný sektor, ktorého finančná a inštitucionálna podpora prelomových technológií vyšle správny signál pre súkromných investorov.

  1. Rýchly rast Číny môže byť príkladom pre ďalšie ekonomiky so strednými príjmami

O nástupe Číny ako veľmoci v oblasti technológií už nemožno pochybovať. V spomínanom rebríčku poskočila tento rok už na 17. miesto, hoci zatiaľ nepatrí medzi vysokopríjmové ekonomiky, ako je tomu u ostatných krajín v top dvadsiatke. Inovatívnosť Číny je badateľná v stále rastúcom počte technologických gigantov, investíciách do výskumu a vývoja či v úrovni vzdelanosti obyvateľstva. Čína je svetovým číslom jedna vo výdavkoch na výskum a vývoj, ktorý cieli hlavne na sľubné oblasti umelej inteligencie či robotiky. Táto krajina je fenomén, o tom niet pochýb.

Okrem Číny sú však aj v Európe ekonomiky – dokonca v našej tesnej blízkosti, ktoré patria medzi inovačných lídrov, ktorých inovačná výkonnosť predčila ich ekonomickú úroveň aj výkonnosť im podobných ekonomík. Jedná sa napríklad o Ukrajinu či Bulharsko, ktoré každoročne stúpajú v rebríčku o pár miest vyššie.

  1. Bohatšie ekonomiky s rôznorodým zameraním priemyslu sú inovatívnejšie než tie vysoko špecializované

Slovenská ekonomika výrazne stavia na automobilovom priemysle a bude čeliť hrozbe automatizácie. Podľa štúdie OECD je až tretina všetkých pracovných miest na Slovensku vysoko automatizovateľných. Ako hlavný dôvod OECD uvádza nadmerné zameranie sa na automobilový priemysel. Automatizácia a robotizácia sa v nasledujúcich rokoch stane realitou pre slovenskú ekonomiku, ktorá by už aj v súčasnosti mala pružne reagovať na zmeny trhu práce, ktoré technologický pokrok prináša.

Odpoveďou na tieto zmeny by mohlo byť zvýšenie počtu pracovných pozícií v priemyselnej výrobe, ktoré nie sú rutinné – teda také pracovné pozície, ktoré vyžadujú plnenie relatívne komplexných úloh, ktoré nemôžu byť usporiadané do systematicky opakujúceho sa poradia, či kódu. Nerutinné zamestnania sú ťažšie nahraditeľné strojom a sú teda odolnejšie voči automatizácii. Ide o kreatívne pracovné pozície ako programovanie či opakované rozhodovanie sa v rámci pracovnej náplne. Podiel takýchto nerutinných pozícií je v našej priemyselnej výrobe len okolo 18 %, najmenej spomedzi všetkých krajín OECD.

Na zvýšenie počtu nerutinných pracovných pozícií potrebujeme jednak diverzifikáciu priemyselnej výroby, ktorá sa nebude sústreďovať výhradne na automobilový priemysel, ale aj pracovnú silu schopnú zastávať tieto pozície. Na to, aby sa Slovensko transformovalo na krajinu s ekonomikou založenou na vedomostiach, je potrebné zlepšiť informačnú infraštruktúru a reformovať školstvo. Zlepšením zručností pracovnej sily by sa mohol zvýšiť počet ľudí zastávajúcich nerutinné zamestnania v nových rýchlo rastúcich odvetviach. Tak by sa znížil potenciálny negatívny dopad možnej automatizácie na slovenskú ekonomiku.

  1. Regionálne rozdiely v inovatívnosti pretrvávajú, väčšina vedeckých a technologických klastrov je v USA, Číne a Nemecku

Regióny po celom svete súperia o to, ktorý z nich bude dejiskom technologickej revolúcie v oblastiach ako umelá inteligencia, robotika či virtuálna realita. Skôr ako na úrovni národných ekonomík sa takzvané klastre formujú práve na úrovni regiónov, často aj v susediacich krajinách. Inovatívne klastre sú miesta s vysokou hustotou prepojených technologických spoločností, zákazníkov, dodávateľov a inštitúcií, ktoré pomáhajú rozvoju ekosystému. Typickým príkladom klastrov je napríklad Silicon Valley, Londýn a jeho Tech City, Berlín alebo Paríž.

Slovensko, najmä Bratislava, dokáže ťažiť hlavne zo svojej blízkosti k ďalším významným centrám – Viedni, Brnu a Budapešti a z otvorenosti svojej ekonomiky. Práve flexibilnosť pracovného trhu v rámci EÚ a nasýtenosť kapitálového trhu vytvárajú v súčasnosti skvelé podmienky pre prehĺbenie spolupráce medzi týmito regionálnymi centrami. Jednou zo zásadných podmienok pre takúto spoluprácu je práve legislatíva otvorená inováciám, teda kvalitné služby štátu v oblasti e-governmentu.

Ten má veľký potenciál ako pre občanov, tak aj pre firmy, pretože môže zrýchliť a zjednodušiť byrokratický styk s úradmi. Podľa štatistík služby e-governmentu využije na Slovensku len 47,9 % občanov, čo je pod priemerom OECD, ktorý sa drží na 53,8 %. Pozitívny príklad toho, ako možnosť komunikácie s úradmi prostredníctvom internetu znížila byrokratické zaťaženie občanov, môžeme nájsť v Estónsku, kde takmer 77 % občanov komunikuje s úradmi cez internet. Toto opatrenie prispelo k zlepšeniu inovatívneho a startupového ekosystému krajiny a vytvorilo z Estónska digitálnu veľmoc, ktorá je domovom viacerých úspešných technologických spoločností, medzi inými Skype, Pipedrive či Taxify.

Podmienkou úspechu regionálnych klastrov v silnej medzinárodnej konkurencii je hlavne flexibilný pracovný trh s kvalifikovanými ľuďmi, dobré možnosti financovania podnikania, legislatíva otvorená inováciám, jednoduchosť podnikania a atraktívne mesto s vysokou kvalitou života. Ak chceme ako malá otvorená ekonomika uspieť v stále rýchlejšie sa meniacom svete inovácií, rozvoj týchto oblastí by mal byť prioritou súčasnej a akýchkoľvek budúcich vlád na národnej aj regionálnej úrovni.

 

Autor článku: Adela Zábražná

Autorka je výkonná riaditeľka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku

Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) je najväčšia inovatívna aliancia na Slovensku, ktorá združuje viac než 90 členov z radov startupov, scaleupov, neziskových organizácií, investorov a korporácií. SAPIE sa venuje podpore inovatívneho ekosystému prostredníctvom projektov v oblasti inovatívneho vzdelávania a podpory startupového a inovačného ekosystému na Slovensku. Viac o SAPIE sa dozviete na našom webe www.sapie.sk.