Denník N

Ako ma okradol Kašuka– rómsky chlapec

Nebojíš sa, že ťa okradnú? Otázka, ktorou ma ľudia atakovali pred a cez letnú školu hrou pre rómske deti v Markušovciach najviac. Mám pocit, že slovo krádež a Róm je pre niektorých ľudí synonymum. A aj tak ma okradli, no nedá mi na základe jednej negatívnej skúsenosti pritakávať, že všetci Rómovia sú takí.

Vo štvrtok nám detí došlo viac. Asi to bolo preto, lebo animátor Filip šiel po ne do osady. Došlo ich viac ako 45. Kriste Pane. To bola moja prvá reakcia. Medzi nimi bolo zopár 5-ročných detí. Kým starších sa dá poslať domov, malí nerozumeli a nedokázali pochopiť, že tam byť nemôžu. Tak sme si ich rozdelili, ja som svoju kvótu edukačných aktivít s tretiakmi zvládla a Filip vymýšľal hry pre úplne malých a veľkých, pretože prišli aj chalani zo špeciálnej školy.

Po našich aktivitách sme si spravili vyhodnotenie, vylákali sme všetkých von, s tým, že ideme hodnotiť. Poslala som ešte Borisa, rómskeho tretiaka, do triedy, nech zistí, či niekto je dnu. V tom som videla, ako Boris uteká za tým chlapcom zo špeciálky. Už mi len Anička, rómska animátorka, prišla povedať, aby som prišla dnu. Videla som moju peňaženku hodenú na zemi a v nej už neboli peniaze. Nepekne som potichu zahrešila. Došiel Boris ospravedlňujúc sa, že ho to veľmi mrzí, ale nevedel toho chlapca chytiť. Deti hovorili, že ho poznajú, že idú do osady zbiť ho. A my s Filipom sme museli rýchlo zastavovať desiatku detí, ktoré boli kvôli 10 eurám schopné pobiť sa. Tak sme len odkázali, že keď donesie tie peniaze späť, nebudeme to riešiť s políciou ani so starostom.

„Filip, ta vy chcece volac policiju, joooj ta vy sce bars hrešny“ – ozrejmilo nám jedno z detí. No ja na 10eur robím 3 hodiny v sklade, snažila som sa vysvetliť deťom, ktoré sa snažili robiť všetko preto, aby sme policiu nevolali, už kuli plány o tom, že sa nám na tých 10 eur zložia. Na druhý deň, nikto neprišiel, a ja som sa rozlúčila s peniazmi, šla som len za starostom, ktorý sa mi ospravedlnil a zaplatil ukradnutú čiastku.

„Babi, Babi, tam je toho čo vám ukradol peniaze mama“– naštartovaná to idem riešiť v pondelok ráno. Prišla som predstavila som sa ozrejmila situáciu. Pani zatĺka, vraj to jej deti nemohli byť, ony nechodia do našej školy, a vraj s nimi bola v meste. Nemám síl ju presviedčať, beztak veriť mi nebude, nemám dôkaz. Vonku ostane len starostova sestra AnnaMária a tá sa jej snaží po cigánsky vysvetliť, čo sa stalo. Identifikuje o ktoré z 11 detí išlo.

Ani nie o 10 minút pani je pri mne v triede. „Jooj pančelka, še na mne nehnevajce, už znam o fretéreho syna idze, on je poscihnutý, on ani nečuje, šicke ho voláme Kašuka, jooj pani, ja vam toté peneži donešem na podporu“– ľutuje mama a ozrejmuje mi rodinnú situáciu, kde chýba otec.

Snažím sa mať pochopenie, no nenachádzam ho. A nie sú to ani moje peniaze, ale jedná sa o peniaze, ktoré nám poslali ľudia cez crowdfunding, ak by sa mi nevrátili, musela by som platiť zo svojho. A na účte mám sotva 6 eur, som pred výplatou, našťastie sklamaný starosta zasahuje.

Ak by mi po tom štvrtku merali tlak, som si istá, že by to bolo na infarkt. Cítila som veľkú krivdu a hnev, no predtým ako mi hlavou skákali neslušné slová, a pomyslenie, že končím so školou pre rómske deti, som sa pozrela na tie deti. Stálo tam 30 deti. Boli dokonca ticho. Niektoré mi hladkali chrbát, iné na seba previnilo pozerali. Niektoré tvrdili, že sa mi poskladajú. Chceli sa dištancovať od tohto činu. Nemôžem nadávať do cigánov, bolo by to nefér voči nim. Čím sa ony previnili? To, že majú čiernu pokožku ich nerobí spoluvinníkmi, či páchateľmi.

Možno z toho plynie ponaučenie, o tom, že ak máme aj negatívnu skúsenosť s nejakou rasou, etnicitou, náboženstvom, neškatuľkujme tých ľudí. Dôležitá je šanca. Veď predsa to nie je spravodlivé mať predsudky voči ľuďom, ktorí nám nič nespravili.

Noa, čo s Kašukom? Políciu sme zatiaľ nevolali, jeho mama tie peniaze má odniesť starostovi. Chceli by sme dať Kašukovi šancu to napraviť. A možno rozšíri naše rady nášho skautského tímu, kde by mohol odčiniť to, čo spravil. A tomu sa aj skauting venuje, chceme deťom pomôcť v začlenení sa do majoritnej spoločnosti. Nemyslím si, že to je zlý chlapec, len si myslím že je nerozvážny a nerozumný, čo by sa určite dalo výchovou v našom scootingu zmeniť.  Ale na druhej strane predtým ako odsúdime Kašuku, zdvihnite ruku tí, čo ste nikdy nezaklamali, či niečo, čo nebolo vaše zobrali.

 

Teraz najčítanejšie

Bibiána Kleinová

Predsedníčka OZ Nespi-Spiš. Študentka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Nexterie Leadership Academy. Večný cestovateľ, neriadená strela, rodený optimista, kreatívna duša.