Denník N

Námestovo predáva to najcennejšie čo má a nerobí to dobre

Mesto Námestovo sa rozhodlo predať rozhľahlý pozemok na nábreží Oravskej priehrady. Už roky sa vedú debaty o akvaparku práve na tomto území. Medzitým však vznikol obrovský akvapark Chocholow, menší v Dolnom Kubíne a plaváreň začal stavať Tvrdošín. Mesto Námestovo okrem tohto pozemku už veľa zaujímavého nevlastní – ak tento pozemok predáme nesprávne alebo tam postavíme hlúposť, bude to tam na 100 rokov a šancu na reparát v tomto storočí nedostaneme.

V tomto blogu nájdete:

  • Ukážky z blízkeho okolia, ako sa podobné zadanie dá vyriešiť kvalitne a funkčne.
  • Názor renomovaných architektov a odborníkov na proces predaja pozemku.

Na začiatok treba oceniť, že poslanci nechali výber až na budúce zastupiteľstvo a neunáhlili sa so schvaľovaním menej ako pol roka pred novými voľbami bez dostatočného množstva informácií. Všetci sa asi zhodneme na tom, že Námestovo je zo strany mesta investične poddimenzované a potrebuje naštartovať. Musí poskytovať vyššiu kvalitu života nielen svojim obyvateľom ale aj turistom. Aktivita smerujúca k jeho rozvoju je potrebná a ocenenia hodná. 

Zverejnenú súťaž nájdete na tomto linku. Ide o tento pozemok:

 V čom je však problém

Mesto toho veľa vzácneho už nemá. Pomerne veľký a komplexný pozemok na najlukratívnejšom mieste v meste je to posledné vzácne čo my ako mesto máme. Áno – máme ho my, nemá ho „mesto“. Máme ho my všetci spolu. Práve preto by nám malo veľmi záležať na tom, čo tam bude. Či to bude architektonická opacha ako Obchodný dom Klinec alebo funkčná stavba, ktorá sa sama o sebe stane bodom záujmu a svojou architektonickou úrovňou, službami a estetikou bude kultivovať a posúvať celý región vpred. Ja úprimne verím, že sme dozreli a máme na viac ako na prvoplánové koncepty.

Mesto musí byť lídrom v tejto diskusii a musí vedieť čo chce na základe dát, prieskumov a prípadových štúdií z iných miest. Musí jasne a transparentne komunikovať čo na pozemku chce mať a prečo to tak je. Nesmie sa pritom pozerať na rok 2020, ale na rok 2050.

Prečo je táto súťaž nesprávne nastavená podľa renomovaných architektov a odborníkov:

Igor Marko, architekt a urbanista pôsobiaci v Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko & Placemakers.

Zaslúžilo by si to urbanisticko – architektonickú súťaž, dokonca možno v tomto prípade iba ideovú. Najlepšia by bola dvojkolová súťaž. Ideálny postup by bol vybrať menší počet spracovateľov na základne úvodných ideí a ich referencií (extended expression of interest). Následne urobiť poriadnu archiektonicko – urbanistickú súťaž s dôrazom na budúce využitie. Tá by mala byť honorovaná, aby boli lepšie firmy a zodpovedné návrhy adekvátne stimulované.

Štefan Polakovič, víťaz ceny Arch, 5 násobný víťaz ceny za architekúru CE.ZA.AR a víťaz krištálového krídla za prínos do slovenskej architektúry. Vedúci ústavu architektúry občianskych stavieb na FASTU, organizátor DAAD (Dni architektúry a dizajnu) a spolumajiteľ architektonického štúdia gutgut v Bratislave.

…súťaž, súťaž, súťaž, ale architektonická – ideová, dvojkolová. Nie cenová. Mala by jej predchádzať súťaž na libtreto- stavebný program, nakoľko v okolí už stavby podobného typologického zamerania vznikli. Predišlo by sa tým vzájomnej konkurencii a prišlo k výnimočnej náplni, ktorá by vedela miestny projekt posunúť do originálnej – svojbytnej polohy.

V posledných dvoch rokoch som bol členom porôt na konverziu a dostavbu kúpaliska v Nitre – na Sihoti, na aqua centrum v Martine a na všešportový areál v Žiline. Každá zo súťaží, aj keď s podobným programom, bolo silne miestne osadená, s lokálnymi špecifikami, reflektujúc potreby toho ktorého mesta. Obchodná súťaž na predaj pozemku znamená zatvoriť si dvere pred možnosťou vytvoriť záväzok, ktorý by mal na pozemku vzniknúť – stáť. Sú aj iné volebné obdobia a unáhlený predaj toho najcennejšieho v meste môže znamenať premárnenú šancu všetkých obyvateľov námestova. Rozvahu a rozum!!!

Martin Zaiček, predseda o.z Archimera, doktorand FA STU

Je nevyhnutné apelovať na vyhlásenie súťaže návrhov a až s konkrétnou podobou projektu predať pozemky ako partner projektu. Najlepšie by však bolo, keby si plaváreň aj akvapark postavilo mesto za vlastne kombináciou úverov a fondov. Zámer, že mesto predá pozemky a investor tam vybuduje to, čo mesto chce a potrebuje je predstava z ríše divov. Ostatne to najlepšie vidno v Bratislave pri projektoch ako Podhradie, Zuckermandel alebo PKO. 

Marián Lucký, laureát ceny za architektúru CE.ZA.AR, 2021 Architects

Poznám len 2 typy súťaží s ktorými som sa doposiaľ stretol: “Architektonická súťaž o návrhu” alebo “Obchodná verejná súťaž”. Toto je hybrid, ktorému vôbec nejde o architekúru. V súťaži ani len nie sú spracované vstupné podklady a požiadavky pre danú verejnú budovu plavárne (25 metrový bazén nie je zadanie). Kto bude hodnotiť kvalitu návrhov? Bude tam aj nejaký architekt či iba úradníci alebo poslanci? Bude sa hodnotiť podľa subjektívneho názoru páči alebo nepáči? Bude to anonymná súťaž alebo nie? Kto je zodpovedná osoba za súťaž? Ak príde úplne super návrh, ale dá cenu 70€/m2 a iný zlý návrh dá cenu 75€/m2 – tým pádom vyhrá ten zlý? Je evidentné, že za súťažou je dobrý úmysel = postaviť v meste plávareň. Je to však potrebné spraviť odborne – najskôr zorganizovať architektonickú súťaž a s ňou aj výslednú podobu plavárne. Následne hľadať dodávateľa cez obchodnú súťaž.

Kristína Janeková, Architektonický ateliér ONA

Pri takejto kombinácii obchodnej súťaže a akejsi súťaže na budúce využitie územia vyvstáva množstvo otázok. Prvá a základná chyba je v definícii zadania. Aky je pomer hodnoty ceny za meter štvorcový a návrhu na využitie? Kto a na základe čoho posúdi atraktivitu návrhu? Aké sú objektívne kritériá na stanovenie atraktivity? Zadanie je extrémne voľné a tým pádom sa tu automaticky vytvára rozsiahly priestor na subjektívne hodnotenie a výber čisto podľa povrchnej sympatickosti ponúknutého riešenia.

Pokiaľ chce mesto zhodnotiť potenciál svojho majetku, malo by si podľa môjho názoru vopred pripravit presnú predstavu využitia územia (možno aj na základe vyzvanej architektonicko-urbanistickej súťaže), a s tým potom osloviť potencionálnych uchádzačov.

Druhou chybou je znižovanie budúcej hodnoty pozemku.  Parkovacie plochy v majetku mesta, a nie v majetku kupujúceho zakonzervujú možnosť budúceho rozvoja investície. Schopný investor si to samozrejme uvedomuje, a buď ponúkne nižšiu cenu, alebo sa súťaže vôbec nezúčastní.

A ako to môže vyzerať ak sa to spraví dobre:

Architektonická súťaž na dostavbu areálu letného kúpaliska Sihoť v Nitre:

Architektonická súťaž – Martinské akvacentrum

alebo aktuálna súťaž o mestskú plaváreň v Ružomberku.

A niekoľko už postavených pozitívnych príkladov:

Mestský bazén Litomyšl, ČR

Zdroj: http://www.litomysl.cz/?lang=cz&co=bazen&akce=

Kraví hora Brno, ČR

“Jedinečný komplex organicky spojuje elegantní architekturu s přírodním okolím a poskytuje nezaměnitelné panoramatické výhledy na Brno.”

Zdroj: http://db.filmovakancelarbrno.cz/koupaliste-kravi-hora

Therme Vals, Švajčiarsko

Zdroj: https://www.archdaily.com/13358/the-therme-vals

Teraz najčítanejšie