Zimákovej sci-fi presun zo splavu – 2. časť
V tomto druhom blogu o Zimákovej sci-fi presune sa budem venovať okrem iného aj často opakovanému tvrdeniu, že Zimáková vypovedala také skutočnosti, ktoré dovtedy neboli vyšetrovateľom známe a ktoré sa neskôr potvrdili. Je toto tvrdenie pravdivé? Pozrime sa teda aké sú vysvetlenia zo strany Viery Zimákovej.
V zápisnici o výsluchu obvinenej MUDr. Viery Vozárovej (rod. Zimáková) z 30. 8. 1982 sa môžeme dočítať zaujímavé veci (Prílohy A, B):
– Vypovedá, že ju v auguste r. 1981 navštívili príslušníci VB a pýtali sa jej, či nepozná niekoho z Nitry, kto vie dobre po francúzsky. Potom sa jej opýtali na Dubravického. Ona potom potvrdila, že vie po francúzsky. Čiže logicky, jednak ho so žiadnou udalosťou nespojila a ani nebola prvým zdrojom, ktorý toto meno spomenul. Príslušníci VB ho spomenuli skôr.
– Spomína, že až do Augusta 1981 nevedela presný dátum, kedy malo dôjsť k znásilneniu a usmrteniu Cervanovej, a že až pri tejto návšteve sa ho od príslušníkov dozvedela. O tom, že dátum skutočne nepoznala svedčí fakt, že s tým, že bola práve vtedy na splave, prišla až neskôr. Prišla na to až po tom, ako jej bol tento dátum prezradený. Ak by sa ale zúčastnila tých údajných hrôz, tak by sa jej tento čierny dátum musel vryť do pamäti až do smrti!
– Absurdnú verziu, že zo splavu mala odísť zreplikovala až po tom, čo ju zavreli do väzby, čiže ak sa chcela dostať z väzby, musela túto absurdnú verziu povedať a potvrdzovať im, čo chceli počuť.
– Príslušníci VB ju niekedy v novembri, alebo decembri 1981 odviezli na nejakú ulicu, kde mala určiť dom, kde bol privát, no ona dom nepoznala, takže ju museli zaviezť do nejakého domu. Čiže ani tu to logicky nemohla vedieť ona prvá, príslušníci to vedeli skôr. Ak by sa na žúre spojenom so znásilnením v tomto dome niekedy zúčastnila, tak by ho musela vedieť popísať, dom predsa nie je žiadny detail! Tu sme pritom vo fáze, kedy sa rozhodla potvrdzovať ich verziu, aby sa vyhla väzbe, čiže nebol dôvod tváriť sa, že dom nepozná!
– K Seneckému jazeru ju zaviezli príslušníci, a až potom sa jej spýtali, či je to miesto zavraždenia. Čiže opäť, ona nebola tým prvým zdrojom informácie o jazere. Naviac, nikdy vraj na nikoho nepovedala, čo robil pri jazere.
– Spomína, že nedostala žiadne výhražné listy, alebo telefonáty a že sa jej nikto nevyhrážal.
– Spomína, ako na pojednávaní pred súdom, zo dňa 23. 8. 1982, uviedla, že bola v kritickom čase na letnom telovýchovnom sústredení a že všetko, čo vypovedala proti obžalovaným, sa nezakladá na pravde. Tiež uviedla, že túto výpoveď pred súdom urobila dobrovoľne a priznáva aj nátlak zo strany vyšetrovateľov.
Aj zo zápisnice o výsluchu obvinenej MUDr. Viery Vozárovej (rod. Zimáková) z 24. 9. 1982 sa môžeme dočítať zaujímavé veci (Prílohy C, D, E, F):
– Vysvetľuje, že ak hovorila aj nejaké konkrétne údaje, tak si ich vydedukovala z otázky vyšetrovateľa. Toto súhlasí s tým, ako vypovedá v „slávnej“ výpovedi, z ktorej je aj nahrávka. Aj tejto výpovedi sa v tomto blogu krátko povenujem.
– Spomína, že mená Bedač a Lachmann jej spomenul vyšetrovateľ z Prahy.
– Vysvetľuje ako spomenula meno Bedača – jednoducho jej ukázali album, a keďže Bedača z Nitry poznala, vedela ho na albume identifikovať.
– Meno Lachmanna jej prezradili vyšetrovatelia a ukázali jej ho na fotografii oni.
– Aj tu spomína v akých súvislostiach spomenula Dubravického.
– Priznáva psychický nátlak a vyhrážky zo strany pražského vyšetrovateľa.
– Tu spomína aj navádzanie zo strany vyšetrovateľov.
– Navádzanie spomína aj v súvislosti s údajným losovaním, teda losovanie s lístočkami podľa tejto výpovede nebolo z jej hlavy.
Zápisnica o hlavnom pojednávaní z 17. 2. 1983 (Prílohy G, H):
– Aj na hlavnom pojednávaní spomína psychický nátlak a navádzanie zo strany vyšetrovateľov a spomína aj obmedzenie na osobnej slobode ako hlavný dôvod, prečo v prípravnom konaní vypovedala proti obž. Romanovi Brázdovi a spol.
– Uvádza odkiaľ sa dozvedela informácie, ktoré podala v prípravnom konaní – vedela ich z rozprávania občanov o udalosti a od vyšetrovateľov.
– Vypovedá, že podozrivé osoby Brázda, Andrášik, Čerman a Kocúr jej boli uvádzané zo strany orgánov VB, čiže ona podľa tejto výpovede nebola tým prvým zdrojom, ale bolo to naopak – oni to povedali jej.
– Aj tu spomína v akých súvislostiach spomenula Dubravického a uvádza, že išlo o navádzanie zo strany vyšetrovateľov, keďže na ňu naliehali, aby sa rozpamätala, kto vie dobre po francúzsky.
– Spomína, že aj na osoby Bedača a Lachmanna bola vyšetrovateľmi navedená, keďže ju vyšetrovatelia zobrali z pracoviska a tieto mená jej na poľnej ceste pripomínali. Čiže podľa tejto výpovede to nebola ona, ktorá ich prvý raz spomenula, ale bolo to presne naopak, prví ju k nim naviedli vyšetrovatelia. Napokon, na hlavnom pojednávaní to pripustil aj vyšetrovateľ Lamačka:
– To, že ich Zimáková spomenula v súvislosti s privátom je ľahko vysvetliteľné: keďže chceli od Zimákovej ďalšie mená osôb, ktoré sa mali podieľať na únose, znásilnení a zavraždení, a zároveň jej pripomínali mená týchto dvoch, tak človek nemusí mať IQ 160, aby pochopil, čo od neho chcú počuť a teda si to spojil. Tu treba zdôrazniť, že Zimáková bola vtedy vo fáze, kedy sa chcela vyhnúť väzbe tým, že im bude pritakávať a potvrdzovať ich verziu.
Celé to nahráva hypotéze, že oficiálna verzia je len vyfabrikovaný scenár, ktorý sa postupne z dôvodu preukázaných skutočností, ktoré sa nedali jednoducho ignorovať (Francúzky, splav atď.), musel diametrálne meniť. Strojcom tohto scenára Francúzky spravili škrt cez rozpočet a tak sa ich potrebovali nejako zbaviť. Potrebovali teda vyfabrikovať niekoho, kto sa s nimi vie dohovoriť (vstúpil do hry Dubravický), bolo treba zabezpečiť ich odvoz (vstúpil do hry Lachmann) a keďže ľudí už bolo na jedno auto priveľa, potrebovali druhé auto (vstúpil do hry Bedač). Nahráva tomu aj fakt, že v začiatočných „spontánnych“ výpovediach sa tieto mená vôbec nespomínajú, nespomína sa ani ďalšie auto, ktoré malo z parkoviska odísť (pričom svedkovia z parkoviska existujú), začali sa objavovať až vtedy, keď bolo treba vzhľadom na zistené skutočnosti (ktoré dokazovali alibi Nitranov) pridať ďalších ľudí, aby mohli tieto alibi totálne neprirodzene a krkolomne obísť.
Výpoveď Zimákovej z 22. 2. 1980 (z ktorej je aj zvukový záznam):
V tejto výpovedi sa strieda usvedčujúca časť s časťami, kde to všetko popiera, pričom usvedčujúca časť je plná rozporov a v podstate v nej len stručne odpovedá na otázky vyšetrovateľa a pritakáva mu (M je vyšetrovateľ, Ž je Zimáková).
Časť, v ktorej vysvetľuje odkiaľ mala informácie:
„M – kto vám toto hovoril, čo sa tam stalo…
Ž – … konkrétne o tom hovorila ešte moja spolubývajúca, to bolo… v 5. ročníku v r. 1979…, konkrétne mi hovorila, že bola i ona vyšetrovaná.
M – ako sa volá?
Ž – DANA MIEZGOVÁ, že bola i ona vyšetrovaná v súvislosti s tou vraždou, pretože ona zase počula že to urobili nejakí chlapci z Piešťan (Hrmo, Cintula a Kovačič), nejaká partia, no ale títo chlapci udali, že i ona tam bola vyšetrovaná, trvalo to asi 2 roky, vždy si ju predvolali a hovorila… že im musela konkrétne hovoriť, čo sa jej pýtali že bola niekde“
Časť, ktorá ilustruje tragikomickú úroveň českého vyšetrovateľa:
„M – vy ste nevraždila – vraždila?
Ž – … nebola som tam…
M – dobre, ale boli ste v tom aute? Kde sedela tá.. (Červená, Červavá, Čermavá??) poznali ste tú babu?
Ž – tú nie“
Príklad ostrého rozporu v usvedčujúcej časti s inou jej usvedčujúcou výpoveďou:
Zimáková povedala, že po znásilnení „potom sme nastúpili do auta a odišli sme, pretože ja som chcela ísť domov do Nitry…
M – ona bola v aute?
Ž – áno. A mňa vyložili v Nitre…
M – a čo hovorili, kam idú?
Ž – že oni sa ešte budú vracať
M – kam?
Ž – to nepovedali“
– Vraždu tu vôbec nespomína.
– V tejto „spontánnej“ výpovedi tvrdí, že po tom všetkom ju vyložili v Nitre, čiže doma.
– Je to v ostrom rozpore s jej neskoršími výpoveďami, v ktorých tvrdila, že potom ju na splav odviezol Brázda (v tom čase mal byť podľa oficiálnej verzie na mol ožratý).
– Tu treba ešte dodať, že rovnako sú jej prvé usvedčujúce výpovede v ostrom rozpore s tými neskoršími aj čo sa týka príchodu na diskotéku. V tých prvých tvrdí, že prišla na diskotéku autobusom z Nitry, teda z domu. V neskorších už spomína presun zo splavu.
– Je predsa nemožné, aby si takéto podstatné okolnosti nepamätala, keď to nie sú žiadne detaily!
– Tento rozpor podporuje hypotézu o vyfabrikovaní oficiálnej verzie: scenár v čase tejto výpovede ešte nezahŕňal jej presun zo splavu, keďže o ňom ešte nevedela ani ona (v tomto momente ešte nepoznala dátum, kedy mala byť Cervanová znásilnená a zavraždená a teda nemala ako prísť na to, že práve vtedy bola na splave). Keď po tom, čo jej dátum prezradili vyšetrovatelia prišla na to, že vtedy bola na splave, všetko odvolala a vypovedala, že bola na splave a teda nemohla sa toho všetkého zúčastniť. Preto ju opäť dali do väzby, a ak sa chcela z väzby dostať, musela zreplikovať verziu scenára podľa ktorej síce na splave bola, ale sa z neho vzdialila autostopom, a potom všetkom ju Brázda doviezol naspäť.
Príklad ostrého rozporu s inou jej usvedčujúcou výpoveďou a preverenou skutočnosťou:
„M – bolo tam samostatné WC, alebo ešte niečo pri ňom bolo?
Ž – len samotné WC.
M – čo vám rodičia hovorili, keď ste prišli tak v noci domov?
Ž – ja som povedala, že som bola v Bratislave
M – a keď ste prišli domov, čo ste im hovorili?
Ž – že som sa tam zdržala, že som sa vyspala u kamarátky
M – a s kým ste hovorili?
Ž – s mamou, ja mám iba mamu…
Ž – ja som vedela len o tom znásilnení a ďalej som nevedela
M – nepamätáte sa vtedy aké bolo počasie keď sa to stalo?
Ž – myslím že bolo sucho, pretože bol prach, bola tam zastávka, tam bol prach“
– Ako sa mohla potom zhovárať s mamou, keď podľa jej neskoršej výpovede aj oficiálnej verzie ju mal Brázda zaviezť naspäť na splav?!
– V ostrom rozpore s preverenou skutočnosťou uvádza, že bolo sucho, dokonca prašno, pričom v inkriminovaný piatok boli búrky a pršalo- viď napr. výpoveď Vanka z 1. 8. 1976, na s. 56 zverejneného rozsudku KS z r. 2004, z ktorej vyplýva, že v čase odchodu Cervanovej z diskotéky, pršalo.
– V ostrom rozpore s preverenými skutočnosťami je aj popis WC – v skutočnosti nebolo WC samostatné, ale bolo súčasťou kúpeľne:
– Ide teda o ďalší dôkaz, že o tom, čo chceli počuť, nemala ani šajn a len tipovala!
V ďalšej časti poprela svoju usvedčujúcu výpoveď, pričom uvádza odkiaľ mala informácie:
„M – ako ste prišli na tie detaily, ktoré ste tvrdili?
Ž – ja som si to domyslela, čo mi hovorili… som sa dopočula v Nitre…, mi to DANKA povedala…
M – kto vám teda o tomto hovoril, kto vám o tejto vražde hovoril… a o týchto veciach?
Ž – no DANKA…
M – a ona vám povedala kde bola nájdená?
Ž – áno, niekde pri Senci.“
„Vierohodní“ svedkovia, ktorí ju mali na diskotéke 9. 7. 1976 vidieť
O „vierohodných“ svedkoch, ktorí ju mali vidieť na diskotéke (Škrobánek, Varga, Urbánek) sú moje rozsiahle blogy Kauza Cervanová – svedkovia manipulácie a nátlaku zo strany vyšetrovateľov a Urbánek – „vierohodný“ svedok. V skratke – Škrobánek aj Varga neskôr vypovedali na KS o manipulácii, hrozbách a nátlaku zo strany vyšetrovateľov. Urbánkova výpoveď x rokov po inkriminovanom piatku 9. 7. 1976 je v ostrom rozpore s výpoveďami x svedkov, ktorí boli vypočutí krátko po tej diskotéke! Napokon, aj sám vo svojej usvedčujúcej výpovedi povedal, že si najprv nebol istý svojou účasťou na diskotéke v kritický deň.
Záver
Máme teda variant, že Zimáková opustila splav a bola svedkyňou znásilnenia a vraždy Cervanovej verzus variant, že sa zo splavu vôbec nevzdialila. Čiže na jednej strane more absurdít, náhod a nelogickostí, ktoré vyžadujú krkolomné vysvetlenia za hranicou zdravého rozumu (vid moju prvú časť blogu o Zimákovej: Zimákovej sci-fi presun zo splavu) + totálne nepresvedčivé a rozporuplné svedectvá o jej účasti na diskotéke + Zimákovej nelogické usvedčujúce výpovede, ktoré sú v rozpore s preverenou skutočnosťou a aj sami medzi sebou, verzus jednoduché, logické výpovede Zimákovej bez rozporov, v ktorých to všetko odvolala a vysvetlila. Occamova britva v tomto prípade reže rýchlo a presne!
Prílohy:
Príloha A:
Príloha B:
Príloha C:
Príloha D:
Príloha E:
Príloha F:
Príloha G:
Príloha H:
Pozri aj moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:
