Vlna horúčav a klíma v dome…

Vlny horúčav, aké zažívame posledné dni sú typickým prejavom klimatických zmien našej planéty, ktoré postihujú už aj Slovensko. Nárast teplôt a výskyt prívalových zrážok sa bude však naďalej zvyšovať. Nakoľko človek už dnes trávi 80 – 90 % svojho času v budovách, je potrebné sa zaoberať tepelným komfortom nie len v zimnom, ale aj v letnom období.  Väčšina budov na Slovensku je postavená podľa noriem druhej polovice 20. storočia. Extrémne horúčavy nás budú postihovať každý rok častejšie a nútia nás premýšľať o adaptácii budov (ale aj okolitého priestranstva) na klimatické zmeny.

Jedným z postranných argumentov je fakt, že vysoké teploty znášajú najťažšie ľudia v dôchodkovom veku. Zároveň je dosť pravdepodobné, že v roku 2050 budú tvoriť 30 % populácie Slovenska. Myslieť na kvalitu vnútornej klímy pri navrhovaní svojho domčeku, v ktorom by sme na staré kolená radi trávili čas, je viac než rozumné. Domy v ktorých je vnútorný vzduch príjemný, však už vieme ako navrhovať a stavať. V nasledujúcich odstavcoch preto zhrniem tri základné pravidlá na to, ako netrpieť v lete v prehriatom dome.

ZATEPLENÝ DOM MÁ SVOJ VÝZNAM AJ V LETE

Veľmi jednoduchou a účinnou zbraňou je dom zatepliť. Znie to paradoxne, no svoje opodstatnenie nájde tepelná izolácie vo vašej streche či v stene aj v lete. Zmyslom tepelnoizolačných materiálov (minerálna izolácia, polystyrén) je, že majú extrémne nízku tepelnú vodivosť a tým pádom vysoký tepelný odpor. Tak ako v zime teplo vo vykúrenom dome nepustia von, rovnako slnkom sálajúce teplo v lete nepustia dnu. Veľmi dôležité je správne a dostatočné zateplenie strechy. Najviac problémov s prehrievaním zažívame v podkroví.

NECHCEME BÝVAŤ V SKLENÍKU

Tepelné zisky zo slnka, či už v letnom alebo zimnom období, sú získavané predovšetkým cez okná. Na rozdiel od zimného obdobia, kedy je v prospech veci aby sme využili každý jeden KWh, ktorým nám slnko dokáže dopomôcť k vyhriatu domu, ich však v letnom období nechceme. V lete jednoducho nemôžme dovoliť aby priame slnko svietilo do interiéru. Prehreje ho rovnako ako skleník. Rozumne navrhnutý dom má na južnej fasáde (Slnko na hornej polovici zemegule svieti z južnej strany) veľký pomer zasklenej plochy práve kvôli zimnému obdobiu. No v lete nám to práveže pustí kopec tepla do interiéru, čo predsa nechceme. Je preto potrebné nepustiť priame lúče do interiéru a zadržať ich najlepšie ešte vonku. Vonkajšie rolety majú preto oveľa väčší účinok než vnútorné.

Najlepším riešením sú však horizontálne slnolamy (markízy, prístrešky atď.)  A výborne nám k tomu pomáha pohyb slnka na oblohe počas celého roka. V zimnom období sa slnko na oblohe pohybuje nižšie ako v lete (pozri obrázok). Tieto uhly sa dajú ľahko spočítať a pri správnom návrhu nám v zime slnko krásne svieti dovnútra a v lete slnečné lúče dokážeme „zalomiť“ aby sa do interiéru nedostali. Win-Win situácia.

No okej, ale povieš si, slnko predsa stúpa a zapadá, situácia na obrázku nastane len v poobedných hodinách. Áno, vyriešili sme situáciu kedy je slnko najostrejšie, teda počas poludnia. Veľmi kritickým časom je doba, kedy začne slnko klesať v poobedných hodinách a svieti nám priamo do okna. S týmto sa však dá vysporiadať. Jednoducho si tam zasadíme nejaké stromy. Na nasledujúcom obrázku je zobrazený celkový uhol (žltý a červený výsek) žiariaceho slnka počas celého dňa v letnom a zimnom období zakreslený v situácii rodinného domu. Slnko v lete vychádza na severovýchode a zapadá na severozápade. V zime prejde oveľa kratšiu vzdialenosť. Ak chceme využiť čo najviac tepla zo slnečných tepelných ziskov v zimnom období, musíme sa vyhnúť bariéram v červeno výseku. Stromy (to sú tie zelené krúžky) nám teda najviac pomôžu v miestne mimo „zimného výseku“. Ranné a večerné slnko nám nebude pražiť do domu a v zime využijeme čo najviac slnka na vyhriatie domu.ČO NAJVIAC ZELENE V OKOLÍ

Ako som spomínal, zeleň nám dokáže pomôcť zatieniť priame slnečné lúče do interiéru budovy. Vytvárajú príjemný a potrebný tieň. Výborné sú preto opadavé stromy, ktoré nám v zime nechcený tieň v takom množstve nevytvoria. Je však veľmi dôležité, že nám pomáhajú „ochladzovať“ okolité prostredie. Zo stromov a inej zelene sa odparuje veľké množstvo vody. Tá dokáže príjemne ochladiť vzduch v jeho okolí. Výborným variantov sú zelené strechy či steny. Tepelný komfort v budovách zhoršuje najmä v mestách efekt tepelného ostrova, ktorý vytvára obrovský počet betónových a asfaltových plôch a absencia zelene. O tomto probléme a riešení napísal výborný článok kandidát na bratislavského primátora Matúš Vallo tu.

Najväčšia investícia každého jedného z nás je a bude nehnuteľnosť v ktorej raz chceme bývať s vlastnou rodinou. Nehladiac na tieto tri rýchle zásady je veľmi rozumné postaviť si ten svoj domček na úrovni 21. storočia. Dnes už vieme ako na to. Postaviť si dom za účelom, aby sme sa v ňom dobre cítili a aby sme neplytvali zdrojmi tejto planéty, rozhodne stojí za to drobné navýšenie investície.