Denník N

Zavrhnuté svedectvá. Dokument alebo propaganda ĽSNS?

Pred pár dňami bol „odtajnený“ dokument o 1.SR Zavrhnuté svedectvá z dielne ĽSNS. Pretože sa o toto obdobie osobne zaujímam mám načítaný nie malý počet kníh a článkov, rozhodol som sa napísať svoj pohľad na tento dokument a dobu ktorú vykresľuje.

Chcem reagovať na dokument ĽSNS Zavrhnuté svedectvá z roku 2018 ktorý si hneď v úvode kladie za cieľ vyváženosť informovania o 1.SR pričom hneď na to šikovne dopĺňa, že až tak vyvážene informovať nebude a skôr sa bude jednať o opačný pól tendenčnosti informovanosti. Teda namiesto neustáleho očierňovania 1.SR ju bude vo všetkom vychvaľovať. A aby sa nepovedalo, divák si má pre komplexnú problematiku sám naštudovať odbornú literatúru. Kto v dnešnej dobe bude mať čas a chuť si niečo študovať? A akú literatúru a od koho? Však všetci sú predsa kúpení a historici a ďalší humanisti sú hlupáci neschopní práce. Preto ich treba naučiť pracovať najlepšie v pracovných táboroch. Toľko na úvod dokumentu. Vážim si všetkých ľudí, úctu ku starým ľudom mám ale to neznamená, že preto musím súhlasiť s vecami ktoré sú v dokumente ako sa to nazvalo. Sám mám celkom dostatok kníh prečítaných na túto problematiku a aj práve kvôli tomu sa chcem ku tomu vyjadriť. Vrátane kníh od Ďuricu ktorý tu vystupuje.

Hneď v úvodných slovách sa všade hovorí len samá chvála o 1.SR. Iste, pretože tento dokument si nekladie za cieľ komplexne informovať, tak názory ľudí ktorí sa až tak dobre nemali nespomenú. Ale pozoruhodne je opísaný už samotný vznik štátu. Samozrejme po Mníchovskej zrade a nástupu autoritarizmu v II.ČSR už štát smeroval ku zániku. To, že sme počas mobilizácie poctivo narukovali aby sme bránili ČSR nespomenú. Lenže po kapitulácii pred Nemeckom následne aj pred Maďarskom kde sme stratili územie sa akosi vytvorila veľmi negatívna nálada voči ČSR ktoré ešte pred tým neboli.  Preto zánik ČSR bol všetkým jasný.  Predovšetkým vo vtedajšej situácii na politickej mape Európy. Otázkou bolo ako a kedy zanikne. Hitler chcel aj zbytok historických krajín koruny Českej. Potreboval ale rozbiť ČSR tak, aby z medzinárodného hľadiska nebol vinníkom on ale ako ochranca. Potreboval rozbiť ČSR zvnútra. Práve preto chcel aby sa Slovensko separovalo od ČSR, vytvorila sa nestabilná prípadne násilná atmosféra v štáte a tým de facto zaniklo. Potom mohol vyhlásiť protektorát nad zbytkom štátu. Práve Tisovo krídlo bolo umiernené ktoré zachovávalo vernosť ČSR na rozdiel od radikálov. Skôr chceli aby šlo o organický vznik štátu. To už nespomínajú. Rovnako tak vynechávajú spomienky Macha kedy hovorí „Niektorí, napr. Tiso, pokladali za štát to, čo sme už mali, teda autonómiu[1], ale nie je to celkom jasné, či on potom pokladal autonómiu za posledný krok“ (Mathé 2010, 28). Taktiež sa spočiatku síce  M.Lacko pokúša o objektivitu keď spomína brutálny nátlak Hitlera. Buď vyhlásenie štátu alebo voľný priebeh udalosti a teda rozdelenie medzi Maďarské kráľovstvo a Poľskú republiku. Zároveň že aj Tiso chcel ísť legálnou  cestou a nevyhlásil to v Berlíne. Išiel na Slovensko aby to vyhlásil snem. Ten mal rozhodnúť medzi samostatnosťou alebo odsadením Považia Nemcami a zvyšok Poliakmi a Maďarmi. Poslanci Snemu ostali ako obarení a odsúhlasili samostatnosť (Mathé 2010, 33-36). Lacko spomína ako jednohlasne snem vyhlásil samostatnosť. Vôbec nespomína zaskočenosť poslancov či nechutnú Hitlerovu hru. Hovorí sa pred tým o Homolovom puči. To bol síce nešťastný zákrok Prahy ktorý ale len hral do kariet Hitlerovi a radikálom. Sama tento čin Praha konzultovala s Berlínom no a práve Berlín sa tešil pretože on mohol byť spasiteľom nastoľujúci poriadok. Podľa generála Eliáša to malo viesť ku násilnému obsadeniu ČSR Hitlerom. Tak by verejná mienka v iných štátoch bola na našej strane. Nestalo sa tak. Lenže dôvody ku Homolovmu puči  boli zahraničné aktivity radikálov Hlinkovej strany, keď bez vedomia vlády jednali s Hitlerom. Tieto stretnutia ale boli protiústavné (Mathé 2010, 29-31). Dôvod však tiež vôbec nepovedal. Následné rozhovory sú účelovo zostrihané. Resp. sú vybrané osoby účelovým spôsobom ktorí boli v menšine.  Lenže väčšina poslancov a aj časť vlády si bola vedomá že štát vznikol hrubým nátlakom Hitlera a nie ako sa to pokúšali ospravedlniť teda že šlo o národnemancipačný proces a štátotvorný proces nášho Slovenského národa ale ako konštatuje I.Kamenec išlo len o vedľajší produkt agresie voči Česko-Slovensku (Mýty naše Slovenské 2013, 182). Na tom sa zhoduje aj S.Mathé ktorý ešte dodáva vo svojej knihe venujúcej sa 1.SR kde nešlo vôbec o suverenitu alebo samostatnosť, išlo o ďaleko prozaickejší dôvod vyhlásiť štát pod nacistickým vplyvom alebo spomínané delenie. Podľa S.Mathého je tvrdenie, že sme sa my Slováci rozhodovali medzi Česko-Slovenskom a Slovenskom zavádzajúce až mylné. Išlo o prežitie národa alebo podľa mňa skôr snahu aby sa minimalizovalo utrpenie nášho národa (Mathé 2010 , 51 a Mathé 2013, 89). Tento fakt potvrdzujú aj výroky Tisa v neskorších rokoch.  V roku 1942 Tiso v osobnom kruhu jednoznačne tvrdil, že nikdy neusilovali o samostatnosť ani v roku 1939 ani pred tým. Ich jediným cieľom bola kultúrna autonómia národa Slovenského! Snaha spravovať si svoje veci doma v Bratislave. Veci ktoré sa efektívnejšie riadili bez historických krajín koruny Českej. Presne povedal „Za bývalej ČSR nikdy Slováci o štátnej samostatnosti nehovorili, ani za ňu nebojovali. V minulosti bol poctivý Slovák ten, ktorý za samostatný slovenský štát nepracoval, lebo každý bol presvedčený, že by takto národ prišiel do nešťastia. Nefalšujme históriu, pridržiavajme sa pravdy! Za samostatný slovenský štát bojovali v minulosti len janičiari a zradcovia a tých sme všetci odsudzovali.“ To dokazuje aj výrok z roku 1943: „Verejne to osvedčujem: My sme neboli za bývalej republiky za samostatný slovenský štát. Hovorím to otvorene! Bol by falšovateľom histórie, kto by tvrdil opak. My sme to boli, kto Jehličku biľagovali za zradcu, lebo sa o to usiloval. Je to historický fakt. Za to sa nemá nikto hanbiť. My sme to s autonómiou v rámci ČSR mysleli úprimne.“ Jednalo sa o to že napr. Jehliča chcel samostatný štát ktorý by sa mohol vrátiť pod korunu Sv. Štefana. Podobne uvažoval aj Tuka. A.Hlinka sa pred smrťou zase vyhrážal Prahe že ak nebude autonómia naplnená spojíme sa s Poľskom, pretože to je pre nás bližšia krajina. Ale to je už iná kapitola. V dokumente sa to vôbec neobjaví! Vôbec sa tieto slová nespomenú. Zároveň historicky jediné sa úprimne tešilo zo samostatnosti vtedajšieho Slovenska extrémne radikálne pravicové krídlo, už aj tak v tej dobe radikálnej HSĽS. Práve potomkovia týchto ľudí vystupovali v dokumentoch. Samozrejme bežným ľudom nemohli povedať krutú pravdu tak sa vžili legendy o emancipačných snahách. To bolo vytvorené na zmiernenie skutočného diktátu Hitlera. Kto by chcel žiť v takom štáte? Môžeme byť radi že náš dnešný štát nevznikol v roku 1992 týmto spôsobom. Prežívajú však tak tieto až mýty do dnes. Vec ktorá mala len vytvoriť prvotnú lojalitu voči novému štátu.

M.S.Ďurica áno a podobne tak aj svedkovia žilo sa tu dobre a lepšie ako v Poľsku či Maďarsku. Lenže na druhej strane komu sa žilo lepšie a tu je jeden zo zásadných problémov. Na Slovensku vtedy žilo cez 2,5 milióna obyvateľov. Ak ale zoberiete majetok cca 100 000 ľudom ktorí vyznávajú Židovskú vieru, z národnostných menšín urobíte občanov druhej kategórie a tak sa veľmi ľahko podporuje určitá skupina. Tiež Slováci nekatolíci mali problém pri zamestnaní takže pre katolíckych Slovákov boli dobré práce a dobre platené.

Za druhé pol roku po vzniku štátu ale vypukla vojna čo pre hospodárstvo Slovenska bolo veľmi pozitívne. Problém je že sa v dokumente stále hovorí o nezamestnanosti. Lacko síce spomína aj to, že Slováci robili v Nemecku (nespomína počet) ale nebolo to až také podstatné pretože hlavne dobré kroky vlády zabezpečili nulovú nezamestnanosť. Lenže zase to má háčik. Iste, je to úctyhodné dielo len keby sa celkovo 200 tisíc ľudí nevystriedalo na práci v Ríši (Kamenec 1992, 95), potom kompletne vyradili Židov zo spoločnosti, Rómov tiež, nekatolíci a menšiny robili podradné roboty, tak máte veľké množstvo pracovných miest a zároveň aj celkom dobrých. Najhoršie práce nemuseli robiť takže takto by sa zamestnanosť dala dosiahnuť aj dnes. Dokonca by nám chýbali ľudia. Takmer sa vôbec nespomínajú arizácie kedy sa bralo Židom a dávalo Slovákom. Zároveň v dokumente hovoria že štát stál na kresťanských pilieroch čo si odporuje samo o sebe. Nehovoriac od faktu že arizácie stáli naše hospodárstvo vtedy značné sumy pretože ľudia ktorý to dostali často nevedeli ako majú nakladať a hospodáriť. Priviedli ich tak často do krachu.

Často sa spomína ako si bol Slovák pánom. No napr. vo fabrikách vôbec nie. Tie vyrábali len čo chceli Nemci. Zbrojovky na Považí prebrali Nemci. V roku 1940 sa podpísala zmluva kde Nemci preberali kontrolu nad 25 kľúčovými podnikmi na celom Slovensku. Veľmi častým argumentom je výstavba ciest a železníc v prospech národa. To priamo v dokumente nezaznelo. Lenže v roku 1939 bola podpísaná dohoda kedy Nemci de facto prebrali kontrolu nad dopravnou infraštruktúrou. Podľa Nemeckého plánu sa mali prestavať železnice a vybudovať dopravný systém v koordinácii s Nemeckom a v prospech Nemeckej expanzie (Hallon 2014, 244-247). Ale na druhej strane vďaka vojne naše hospodárstvo rástlo a modernizovalo sa. Problém toho ale bol fakt stále väčšieho ovládania našich zdrojov Nemcami. Od roku 1943 už takmer všetky významnejšie segmenty podnikovej sféry Slovenska podliehali priamej alebo sprostredkovanej kontrole nemeckých bánk a koncernov (Hallon 2014, 254-255). Aby toho nebolo málo Nemecko úplne ovládlo ťažbu a spracovanie nerastov. Vrátane výroby polotovarov kovospracujúci priemysel (Hallon 2014, 251).  Ako by bolo úspešné hospodárstvo Slovenskej republiky v dobách mieru nevieme no pre mňa je argumentácia smerom k úspešnému hospodárstvu minimálne veľmi problematická. Odhliadnuc od faktu prakticky úplného ovládnutiu hospodárstva veľmocou.

Veľký úspech a to je jedno z pozitív 1.SR je asi rozvoj kultúry. Vznik Slovenskej akadémie vied, vznik archeologického ústavu, dokončilo sa vybudovanie vysokej školy technickej, posilnila sa Matica Slovenská, veľký rozmach mal spolkový život, tlač kníh a časopisov (Mathé 2010, 93). Táto oblasť je prakticky jediná v ktorej bola 1.SR úspešná.

Jeden pán hovorí že Tiso budoval v štáte mier. No možno sa on o to pokúšal (nejdem s tým polemizovať) ale mier rozhodne nebol. Násilie páchané na Židoch, Rómoch, odporcov režimu, diskriminácia nekatolíkov. To už mier nebol. Problém ale je že záleží dosť na tom ako sa tieto veci veľmi dotkli ľudí. Tí ktorý nemali s niečím takým dočinenia tak nevedeli aké veci sa dejú, niektorých len trochu, tí to mohli vzhľadom na výhody ktoré im to prinieslo prižmúriť oči, tých ktorých sa to dotklo výrazne už zväčša majú iný pohľad. Radikálne zmýšľajúci to robili, takže pochopiteľne im to nevadilo. Toto už ale taktiež vo filme ktorý chce byť dokument nie je vôbec spomenuté.

Samozrejme sa dokument nemohol vyhnúť Slovenskému angažmá v ZSSR a Taliansku. Lacko tu opäť hovorí pravdu čo sa týka toho že len málo vojakov Slovenskej armády dezertovalo (podobne sa vyjadril aj historik Mičianik podľa neho to bolo 0,6% armády) lenže už nepovedal B. Vojaci Slovenskej armády ani proti partizánom nezasahovali a nechávali im často voľné pole pôsobnosti. Taktiež dezerciu ktorú zaznamenali nechávali tak. Veľmi dôrazne sa spomína o tom ako Ukrajinci vítali Nemcov ako osloboditeľov od boľševizmu že Slováci tam našli porobený národ práve od boľševikov. Našli tam masové hroby a podobne. Áno ale už nepovedia B. Tak ako celý dokument hovorí polopravdy či klamstvá.

Keď videli Slováci čo začali robiť Nemci miestnym obyvateľom tak boli zdesení. Národ porobený rýchlo vytriezvel a boľševik bol zrazu menšie zlo. Slováci to videli a prestali mať voči Nemcom sympatie. Platilo to v armáde čo malo neskôr výrazné dôsledky. Aj keď niektoré Slovenské jednotky majú na sebe krv (najvýraznejší je peší pluk 102) pretože sa podieľali na zverstvách. Našťastie radikálov bolo málo. Práve tí sú ale pravdepodobne v dokumente resp. ich potomkovia. Pretože vtedy ak niekto nevedel o týchto zverstvách tak buď klame o tom že tam bol alebo klame pretože s tým sympatizoval a v horšom prípade bol ich vykonávateľ. O niečom takom si v dokumente môžete nechať len snívať. To že sa práve naša armáda začala rozpadať a mala silne antinemecké postoje viedlo že Nemci ich radšej stiahli. Časť šla do Talianska časť ostala na Slovensku a len priživovala v armáde postupnú nenávisť voči Nemecku.

Deduško hovoril o budovaní mieru v štáte a opisoval jeho účinkovanie v Hlinkovej mládeži kde bola len náboženská výchova. Žiadne štvanie proti inému národu. No tak Hlinkova Garda a jej nechvalne známe pohotovostné oddiely boli tak náboženské a mierumilovné organizácie že okrem známych vecí ako sú transporty Židov, Rómov, odporcov režimu do koncentračných táborov tak terorizovali a vykrádali židovské obchody, asistovali pri vypaľovaní obcí (95) a podieľali sa na masovom vraždení v Kremničke alebo Nemeckej. Kde zmasakrovali Slovákov vlastných spoluobčanov a vlastnú krv. Ak použijem jazyk akým sa operuje v dokumente. Až tak boli nábožensky založení, že svojho brata (v tomto prípade to chápem tvrdo nacionalisticky brat je pokrvný Slovák, teda nie nábožensky, je to dôležité až ako ďaleko zašli a aké argumenty používajú, veď to neboli Slováci, nesúhlasím síce s takým delením pretože to nie je kresťanské ale tu je to nutné) zaživa upálili!!! Toto sa vyzdvihuje v dokumente. Vlastne to boli fajn chlapíci mierumilovní a kresťansky založení. Ja som nevedel či mám pukať smiechom alebo mám plakať.

Teraz príde ale najdôležitejšia a najťažšia časť ktorá prakticky v dokumente samá lož občas polopravda. Tým je Slovenské národné povstanie. Taktiež je tu priestor len ľudom jednej strany ale je dobré poznať názory bežných ľudí. Pri takto závažných okolnostiach je ponechať hodnotenie na takýchto ľuďoch nerozumné. Musíte sa pozerať na to v širšom kontexte. Prečo a aký dôvod bol na to, kto to pripravoval a aké dôsledky to malo mať a malo. Osobne som neuveriteľne sklamaný z Lacka ktorý pravdepodobne vedome zamlčal mnohé veci a Ďurica ho nasledoval. Druhého spomínaného mám knihy lepšie preštudované. A keď ho čítate vidíte že má prečítané obrovské množstvo prameňov, že má v hlave a je to kapacita no na určité oblasti je až do očí bijúca ideologická predpojatosť. Sám ako historik ale urobil chybu keď raz predniesol že jeho úlohou je rehabilitovať Tisa. Tým sa vyšachoval v tejto téme ako nerelevantný autor.  Základná vec ktorá sa učí na humanitných odboroch kam patrí aj história je nezaujatosť pred skúmanou témou On je historik a musí mať o tom povedomie. Akonáhle máte stanovený cieľ budete ohýbať fakty, prispôsobovať si ich, vedome zamlčiavať niektoré alebo častejšie bagatelizovať. A aj keby ste to nevykonali, bude ekzistovať riziko že ste to spravili. Požíva moju úctu ale musím sa vyjadriť ku tejto téme.

Tak predstavme si postupne ako SNP opisovali čo tam chýba a čo prekrútili. V prvom rade sa jedná do očí bijúci fakt ktorý ak človek vie najzakladanejšie základy o SNP je že partizáni neboli hlavnou silou povstania, dokonca boli niekedy prekážkou povstania. Ich počty kolísali medzi 15 až 20 tisíc príslušníkmi. Lenže hlavnou silou povstania bola armáda Slovenska! To nikde v Európe nenastalo. Cez 60 000 vojakov povstalo (Jeden deduško tam hovoril že ako vojak by nikdy nemohol byť partizánom, má poddôstojnícku školu a vie ako sa má ako vojak správať, partizán má svoje pravidlá, áno to má pravdu lenže povstala armáda! Vari to nevie?). Ďalších 25 000 bolo odzbrojených na východe. Toto sa nikde nepomína! Úplne zamlčali fakt povstania armády. Tvrdia že povstanie bolo len záležitosť partizánov. To je ale komunistická propaganda! Takže nám tu hovoria komunistickú propagandu pričom komunistov nenávidia! Lenže prejdime na začiatok. Prečo vypukla. Nejde tu o siahodlhú analýzu. V dokumente je to opísane bohužiaľ asi tak že pár mladých hlupákov a komunistov chceli mať dobrodružný život. Zobralo pušky z Rakúska-Uhorska a začali na všetkých hlava nehlava strieľať.  Potom nás museli Nemci oslobodiť a len kvôli tomu sem Nemecká armáda prišla. To je povstanie podľa nich. Lenže od roku 1943 začali byť už aj na Slovensku problémy so zásobovaním. Vplyv radikálov sa neustále zvyšoval, Nemci vládli de facto na Slovensku, prehrávali na všetkých frontoch a vláda začala uvažovať čo ďalej. Prehra Nemecka znamená zánik štátu a byť porazený národ so všetkým čo ku tomu patrí. To sa začalo objavovať vtedy v Rumunskom kráľovstve, Bulharskom cárstve, Maďarskom kráľovstve a dokonca aj Talianskom kráľovstve. Neboli sme teda výnimka. Ľudia ktorí dbajú na historický kontext a hovoria že Slovenská republika bola len taká aká bola vtedy Európa (vyhnutie sa zodpovednosti za transporty a prenasledovane Židov a ďalších nevhodných skupín) tu na tento kontext radi zabúdajú. Nemci prehrávali a satelity hľadali ako sa z tejto prekérnej situácie dostať. Slovensku sa dovtedy vojna vyhýbala a toto je doložiteľné že ľudia ani poriadne nevedeli o vojne. Tak ako hovoria. Tým že sa východný front priblížil, tak Nemci v 1943 pripravili plán na opevnenie východnej hranice a zabezpečenie týla. To v praxi znamenalo nutnosť okupovať Slovensko. V dokumente bol neuveriteľne hlúpy názor že Červená armáda by na Slovensko vôbec vlastne neprišla a išla by cez Poľsko a Maďarsko. Nám by sa vyhla nebyť povstania. Je mi skutočne ľúto toho človeka. Možno si ešte myslel že by nechali Slovenskú republiku tak. To že v roku 1941 spojenci uznali Česko-Slovenskú zahraničnú vládu a SR neakceptovali a nebola možnosť jej udržania po vojne radi zamlčali. Časť vlády chcela ale Slovensko uchrániť pred hrôzami vojny. Preto chcela obsadiť pokiaľ možno najviac územia Slovenska, otvoriť priesmyky Červenej armáde aby sa mohla čo najrýchlejšie presunúť a čo možno s minimom škôd na západ a juh. Ostali by sme tak uchránení hrôzam vojny. Je to možno náš oportunistický postoj. Neviem či dobrý alebo zlý. Každopádne pod zámienkou obrany Slovenska sa pripravovalo vojsko na východe a strednom Slovensku. Podľa dokumentaristov tu boli len kripľi a skutoční vojaci boli preč. To je ale klamstvo.  Systematicky sa presúvalo zlato a vojenský materiál na východ. Povstanie malo vypuknúť až v októbri prípadne neskôr kvôli blízkosti Červenej armády. To sa nehodilo Stalinovi potreboval krv vojakov Červenej armády na území Slovenska. Ak by sme sa oslobodili sami aké zásluhy by potom mal pri oslobodení? Aké argumenty by mohli používať komunisti v neskorších rokoch? Aj keď si vážim ich oslobodenie bol to tvrdí politický kalkul. Vďaka tomu mal ľahšiu cestu ovládnuť štát. Podobne tak ovládol strednú Európu.  Napr. pri Juhoslávii sa to nepodralo, väčšinu si partizáni oslobodili sami. Preto sem posielala komunistických partizánov ktorým dala rozkaz a I. partizánska brigáda M. R. Štefánika postrieľala delegáciu vracajúcu sa z Rumunska do Nemecka. To viedlo ku predčasnému obsadzovaniu Slovenska a povstanie muselo byť predčasne vyhlásené. Východoslovenská armáda lepšie vybavená ale ostala pasívna pretože termín povstania bol neskôr a Nemci ich odzbrojili. Armáda mala otvoriť priesmyky na Dukle. Povstanie bolo odsúdené na zánik. Partizáni ale často robili skôr problémy pretože nepodliehali veleniu povstalcov vo väčšine prípadov a robili si svoje akcie. Niektorí boli tí povestní dobrodruhovia ktorých bolo ale málo. Zabúda sa tiež že akosi s partizánskym hnutím sú spojené aj problematické prvky a tiež nespochybniteľné vojnové zločiny (II.Světová speciál, 2017).Väčšina síce bojovala čestne za dobrú vec ale nekoordinovala svoje kroky a tým vlastne oslabila už tam oslabenú povstaleckú armádu. Problém je ale že za socializmu sa vôbec nesmelo hovoriť o zločinoch partizánov čo vedie ku nafúknutiu niekoľkých prípadov a vztiahnutie toho na všetkých. Nie je tam ani slovko o tom že to pripravovala vláda Slovenskej republiky! Pekne to opísal M.Gešper pri Cyrilovi Daxnerovi ktorý bojoval v malej vojne a bránil 1.SR. Nezatváral oči nad okupáciou juhu a východu Slovenska lenže nebol schopný sa pozerať na nárast nemeckého vplyvu na I.SR nacifikáciou slovenskej spoločnosti vrátane nacistických metód a nedokázal odpustiť nasadenie armády na východnej fronte. V 1940 verejne vyhlásil že Tuka, Mach sú zradcami slovenského národa! Bol antikomunista ale neprepadol nacizmu ani fašizmu ako alternatívy (Apoštoli národného ducha 2017, 56). Práve takýto ľudia v armáde povstali. Bojovali za svoj národ v 1939 aj 1944. Lenže politický režim sa zmenil ale oni ostávali verní národu. Preto povstali.

Iste, je tu jeden problém. Bolo SNP protištátnym pučom? Áno či nie. Povstanie sa prihlásilo ku Česko-Slovenskej republike. Ostáva tu ale jedna zo základných otázok. Čo by sa stalo so štátom nebyť povstania? Čo by bolo s nami Slovákmi? Na to títo „experti“ nemyslia. V prvom rade by sme boli porazený národ zo všetkým čo ku tomu patrí (Maďarsko desaťročia platilo reparácie, my sme sa im takto vyhli). Za druhé štát by neprežil pretože veľmoci uznávali predmníchovské Česko-Slovensko. To že potom Beneš doslovne daroval Podkarpatskú Rus je už vec druhá. Lenže čo by sa stalo nebyť povstania v pravdepodobne obnovenej republike? Ako porazený národ? No nič dobré. Po povstaní už aj idea jednotného Československého národa zanikla. Po vojne sa už tak ľahko nás Slovákov nedalo odbiť. Iste, povstalci sa prihlásili ku ČSR lenže ak by bolo úspešné je pravdepodobné že by sme mali autonómiu či federalizáciu Česko-Slovenska. O to predsa usiloval aj Hlinka a Tiso tak ako to dokladajú citáty. Nebolo by to teda logické? To je zaujímavá úvaha. Problém dokumentu je že nad týmto sa nezamýšľa. Vôbec neuvažuje nad budúcnosťou po vojne. Bohužiaľ nič nebolo garantované ale len deklaratívne. Obnoviť ČSR nebol problém aj tak by nastalo ak teda by nás Husák nepripojil ku ZSSR ale chýbala záruka autonómie či federalizácie. Tú v roku 1945 odmietli. Ale už sme boli pred svetom národ a realizácia centralizmu ktorá síce nastala po roku 1945 už bola problematická. To sa neskôr ukázalo pri Pražskej jari kedy sa už federalizácia podarila naplniť. Bohužiaľ pre nás Slovákov len na papieri. Husák si všetko zobral späť do Prahy. Tak sme nikdy nežili vo funkčnej federácii. Tiež sme akosi zabudli na Moravský národ ale to je už na inú debatu ako tento dokument (Aj keď Moravu chcel Tuka v koncepte tzv. Veľkého Slovenska pripojiť a s Moravákov spraviť Slovákov, bolo by to zaujímavé spomenúť). Paradoxom je že v niektorých kruhoch sa slová Slovenské a národné mali vynechať. Neboli to ale len ľudácke kruhy ale aj kruhy ktorým toto slovné spojenie nevyhovovalo. Veľmi provokatívny názor z časti asi pravdivý je že vláda v roku 1939 si vymohla ponechanie vojska  (pôvodne Nemecko nechcelo aby Slovensko malo svoje ozbrojené sily) ktoré mohlo povstať v roku 1944. To je ale špekulatívna história bez podloženia. Podobne ako to že Tiso od začiatku roku 1944 chcel obnoviť Česko-Slovensko.  Aj keď ma asi časť obviní že chcem Česko-Slovensko tak nie, nie je to pokus o obnovenie hlavne nie v dnešnej konštalácii keď sme v jednom spoločnom spolku. V 1992 bola možnosť vytvoriť samostatné Slovensko už nie z hrubého nátlaku veľmocí ale paradoxne v mocenskom vákuu po studenej vojne. Myslím že túto možnosť sme dobre využili aj keď náš štát bol unesený podobne ako v dobách druhej svetovej vojny. Len teraz únos neuskutočnila mocnosť ale oligarchia.  Zaujímavé ale je že v 1992 malo ísť primárne o konfederáciu podľa hesla HZDS vo voľbách v roku 1992 „konfederácia alebo rozdelenie“ (aktuality.sk, 2012) a dnešné Slovensko bol de facto vedľajší produkt neochoty pristúpiť na konfederáciu. Lenže nezamýšľať sa nad tým aké mohli byť východiská po vojne je veľmi zlé. Dokument tak hovorí skrátene. Hurá máme svoj štát, všetko bolo bombastické a SNP nám ho vzalo. Ale čo tomu predchádzalo čo nasledovalo a prečo bolo tak super nerozoberá. Prečo? Vari majú problém zniesť pravdu že ich hrdinovia ako Tiso boli čechoslovakisti (neboli ale v ich vnímaní je podľa toho čo som zistil čechoslovakistické ak sa povie niečo dobré na ČSR, ČSR musí byť vždy zlá inak nie ste správny Slovák, citáty uvedené pri Tisovi sú už na vyhostenie v lepšom prípade ak by som ich napr. povedal ja, pri ňom sú to často vraj vymyslené veci)?  Prvá republika na druhej strane pravdepodobne (neviem to dostatočne posúdiť) pomohla pri emancipácii nášho národa. Hlavne jej prvé mesiace kedy sme získali štát. Postupne sa tento pocit zakoreňoval v našom národe čo pomohlo vzniku Slovenska ku 01.01.1993.

Dokument sa tiež nevenuje tomu čo by sa stalo s nami Slovákmi po víťaznej Hitlerovej vojne. V roku 1943 bol vypracovaný prvý dokument v Bratislave kde Slovenský štát už nemal po vojne ekzistovať, 39% členov Hlinkovej gardy mohlo prejsť germanizáciu (v podobnom počte to platilo pre všetkých Slovákov zvyšok mal byť poslaný na Sibír alebo mali nasledovať Židov, Rómov (Mýty naše Slovenské 2013, 184 a aktualne.centrum,2016 ). Takže ak niektorí dúfajú a v dokumente to bolo naznačené vo víťazstvo Hitlera pravdepodobne by tu už neboli alebo by z nich boli Nemci.

Dokument vôbec nespomína transporty. Je to síce často v poslednej dobe do nekonečna opakovaná téma ale napriek tomu je to veľmi dôležité a smutné. Zapadá to do všeobecného obrazu I.SR bez ktorého sa ju nedá hodnotiť. Smutné je že dokument aspoň formálne neodsúdil transporty. Nejdem sa tu sporiť koľko Tiso zachránil/nezachránil Židov (používať v relevantnej diskusii tvrdenie že mohlo viac ľudí zomrieť a podobne to nie je poľahčujúca okolnosť, napadá my síce prirovnanie no radšej si domyslite), prečo boli transporty keď v Bulharsku neboli a podobne. Morálnu zodpovednosť nesie, to je nespochybniteľný fakt. Bol na čele štátu kde to bolo legálne. Tak ako každá hlava štátu nesie zodpovednosť čo sa v danom štáte udeje aj keď nemá na to dosah. Ale pred kým ich zachraňoval? Pri tomto sa debata zvrháva na obhajobu Tisa. Cez neho sa ale potom obhajuje celá 1.SR. Deduško sa tam rozčuľoval nad tým že hospodárske noviny píšu Tisov štát a nie Slovenský štát. Problém ale je že sa to väčšinou vykresľuje práve ako Tisov štát. Práve týchto ľudí ktorí chcú síce Tisa očistiť ale o štáte hovoria ako o jeho a keďže bol pánom z toho štátu pripíšu mu aj zločiny ktoré akosi opomínajú spomenúť. Neviem akú logiku toto má.

Dokument nespomína tiež jednu z najdôležitejších udalostí 1.SR a to stretnutie v Salzburgu z roku 1940. V tom roku skončila akákoľvek či už reálna alebo predstieraná samostatnosť. Vtedy Hitler donútil odvolať Ďurčanského ktorý koketoval s myšlienkou neutrality (kde som to už ja počul) a vedenie suverénnejšej zahraničnej politiky a snahu vyhnúť sa norimberským zákonom. Hitler ale ukázal kto je skutočným pánom. Ďurčanský musel preč, zahraničná politika sa musí riadiť Nemeckou žiadne odchýlenie sa (aká samostatnosť?) dosadenie radikála Macha a slovníkom ĽSNS zahraničného agenta Tuku do vlády znamenal jasný signál. Slovensko si môže myslieť že je suverénne ale musí konať ako chce Nemecko (Mathé 2013, 90,94). Lenže my sme si ešte chválili prísnejšiu verziu norimberských zákonov! Ku tomu sa Lacko v roku 2011 pre denník Pravda vyjadril nasledovne „Zodpovednosť za to, čo sa so slovenskými Židmi stalo, podľa Lacka leží predovšetkým na pleciach premiéra Vojtecha Tuku a ministra vnútra Alexandra Macha. Nie menšiu politickú zodpovednosť však nesie aj Jozef Tiso, ktorý bol nielen najvyšším štátnym, ale aj straníckym predstaviteľom,“ doplnil Lacko. Tiso ako katolícky kňaz navyše nereagoval ani na viaceré protesty Svätej stolice a protižidovské opatrenia obhajoval. Na druhej strane prezident udelil podľa Lacka 828 prezidentských výnimiek, na základe ktorých bolo možné spoľahlivo uniknúť spod paragrafov kódexu. Výnimky sa vzťahovali obvykle na celú rodinu, takže počet takto zachránených bol niekoľkonásobne vyšší (Pravda, 2011). V dokumente nič také nielenže nespomína ale aj vychvaľuje kresťanský charakter štátu podobne ako celý dokument. Iste nám Slovákom imponovalo mať kňaza za prezidenta a zabezpečovala to tak povediac morálnosť jednania lenže pravda nie vždy bola taká aká by mala byť. Bohužiaľ. Od tohto stretnutia už mali radikáli voľnú ruku, mohol sa budovať štát podľa ich predstáv teda nacionálne socialistický – nacistický, Slovensko sa stalo definitívne satelitom Tretej Ríše. Tuka mal najväčšiu moc, Tiso už bol len symbol (prečo neodstúpil ťažko povedať ale na Sliači v roku 1942 zase získal moc keď sa prešlo na Vodcovský princíp ale už smer nezmenil) a cesta ku SNP bola otvorená. Od tohto obdobia hovoriť o samostatnosti Slovenska je skoro na smiech. Škoda že tak zásadné rokovanie nebolo v dokumente ani len zmienené! Ale to bol najskôr zámer. Taktiež sa tu akosi pozabudlo spomenúť obrovský nárast zahraničného dlhu z cca 30 miliónov v roku 1939 až ku skoro 14 miliardám korún na konci vojny (Kliment 2006, 18-19)! Ekonomicky čo sa týka zadlženosti sa nelíšil od dnešného vo veľkom meradle. Prakticky jediná výhoda v tejto oblasti bola potravinová sebestačnosť a absencia potravinových lístkov. Suverenite 1.SR neprispel tajný protokol podľa ktorého muselo Slovensko konzultovať s Nemeckom obchod aj s nezávislými štátmi (Hallon 2014, 257).

„Objektivite“ dokumentu prispela ešte jedna vec. Ak sa pokúša byť aspoň trochu objektívny tak odznaky ĽSNS na bunde jedného deduška a kameramana alebo spolutvorcu bolo už príliš. Prakticky sa to aj týmto odznakom pomohlo transformovať na propagandistický film. Na druhej strane som neuveriteľne šťastný že natočili takýto skvostný dokument. Prečo? Pretože sa aspoň ukázala ich pravá a skutočná tvár. Tvár ĽSNS ľudí v nej pôsobiacich a zároveň klamstvo ktorým mňa a mnoho iných oklamali. Je mi ale ľúto že títo historici aj keď som vedel aké majú názory sú až tak vyhranený a ideologicky zaťažený.

Vôbec v dokumente nespomínajú ochrannú zmluvu z Nemeckom ktorá výrazne obmedzovala slobodu jednania Slovenského štátu už od vzniku. Nespomínajú tam tiež že v tejto zmluve bola možnosť anexie štátu. Nič ani slovko. Samozrejme už spomínaní Salzburg ukázal akú samostatnosť máme. Preto mňa zaráža keď títo ľudia nadávajú na dnešnú situáciu akí sme otroci ovládaní a využívaní. No ak si porovnáme dobu vtedy a dnes, vtedy v rôznom období pracovalo v zahraničí 200 tisíc Slovákov (Mathé spomína 80 až 100 tisíc), dnes je to 200 až 400 tisíc. Vtedy nám Nemecko určovalo zahraničnú politiku, dnes podľa autorov ju určuje EÚ. Vtedy sme mali obrovský dlh 14 miliárd na tú dobu vysoký dlh hlavne za 6 rokov dosiahol túto sumu, dnes je cez 40 miliárd euro. Fabriky nám patrili len vtedy keď tam boli poradcovia tlačiaci na vládu (Hallon 2014, 252) ktorí určovali čo a koľko sa bude vyrábať a za tovar často nezaplatili, dnes sú často vlastníci zahraniční ľudia a tiež určujú čo a koľko sa bude vyrábať ale aspoň za tovar zaplatia. Vtedy sme nemali modernú armádu, dnes smena tom rovnako. Takže až tak sa nelíšime optikou ktorú používajú autori dokumentu. Jedine čo vtedy bolo lepšie ako dnes bolo poľnohospodárstvo a oblasť kultúry. To je jediné. Ale úspechy ktoré sa predhadzujú tu de facto máme rovnaké aj dnes. Cesty a železnice sa logicky budovali kvôli lepšiemu prechodu vojsk na východnú frontu. Dnes cudzie vojská sa presúvajú na východ ako vtedy. Vtedy im to nevadilo dnes áno? Preto sa treba zamyslieť trošku hlbšie.

Skutočne ma zarazilo nespomenutie žiadneho koncentračného a pracovného tábora na území nášho štátu! Áno spomenuli že tu nebola vykonaná poprava a to síce slúži SR k dobru ale v táboroch často nebol potrebný pretože sa akosi vykonal sám. Koncentračný tábor v Ilave, Seredi či Novákoch. Načo s takou prkotinou sa zaoberať. Veď tam boli len Židia, Cigáni či „pomýlení“ Slováci ktorí zradili a boli udávaní často práve tak vychvaľovanou Hlinkovou Gardou. Taktiež títo pomýlení Slováci boli aj kňazi katolíckej cirkvi! Počet týchto ľudí narastal spolu s nespokojnosťou ktorá narastala v priebehu trvania Slovenskej republiky. Ak v roku 1940 bola miera nespokojnosti nízka o dva roky už začínala naberať obrysy reálneho odboru čo vyústilo do založenia Slovenskej národnej rady na konci roku 1943. V dokumente nám autori ale chcú nahovoriť že Slováci boli rovnako tak šťastní v 1.SR od roku 1939 do roku 1944! A povstanie verejnosť nepodporovala a bolo nanútené zo zahraničia! Proste vzniklo z ničoho. No skoro 80 000 ozbrojencov a veľká podpora a obetavosť na území povstalcov napr. pri výrobe pancierových vlakov už pozabudnú spomenúť. Z osobných rozhovorov s ľuďmi blízkych povstalcom či priamo povstalcov (sám mám ich v rodine) si aj tak Tisa vážili (neobhajujem teraz jeho osobu len píšem to o čom mám informácie). Aj keď lojalitu voči režimu stratili. Odmietli jednoznačne to čo tu bolo. Tiso ako kňaz mal určitú aureolu, snažil sa a bol ľudový (v dokumente opisujú ako sa rád rozprával s ľuďmi, deťom dával cukríky, nemal byť dokument o 1.SR a nie o Tisovi? Alebo chcú vari na cukríkoch obhajovať zverstvá režimu? Je jedno čo s tým Tiso súhlasil alebo nie, irituje ma že debata o 1.SR sa zvrháva na Tisa, pri Tisovi by potom mali spomenúť predsa aj jeho podporu pri voľbe Beneša za prezidenta ale zároveň aj modernizáciu kúpeľov na Sliači či Smerdžonka keď bol ministrom, podľa mňa bol taká zmenšená varianta maršála Pétaina ktorý bol pred druhou svetovou vojnou hrdina potom zradca, lenže dokument je o štáte nie o Tisovi) a to, že medzi ľuďmi panovalo presvedčenie že si nás nedelili ako Poľsko. Ďalšia dôležitá vec ktorú len tak akosi pozabudli.

Osobne ma zaráža ale fakt kde sa deduškovia a babička tešia z Hitlera, de facto ho uctievajú ako dobrého človeka a ochrancu štátu nás Slovákov. No asi nevedia, že jediná vec prečo tak pôsobil bol že okrem akéhosi rešpektu voči Tisovi bolo lepšie mať Slovensko ako spojenca kde ľudia nerobia problémy ako musieť vynakladať už také nedostatočne vojenské zdroje na okupáciu. Tiso mal veľkú autoritu preto bolo lepšie ho držať. Hitler sa posmešne vyjadroval o ňom, taktiež H. Göring sa vysmial Slovákom keď sme požadovali návrat Devína ako posvätného miesta Slovákov. Kde podľa neho „Iba slobodné národy majú posvätné miesta.“ Po vojne ako som spomínal 2/3 Slovákov malo skončiť na Sibíri ako otroci alebo v plynových komorách spolu s ostatnými Slovanskými národmi. Takže to je akoby uctievalo zviera idúce na porážku svojho mäsiara. Iste, vyhli sme sa vojne len do dnes som nebol schopný s istotou zistiť či Tiso a členovia vlády dúfali vo víťazstvo Hitlera alebo nie a 1.SR mala byť iba dočasným riešením.

Veľmi rád by som bol keby v celej spoločnosti začal s veľkým oneskorením diskurz o 1.SR tak ako to prebiehalo napr. v Nemecku v 50-tych a 60-tych rokoch. Aby už nevzbudzovala 1.SR emócie ako dnes s výnimkou len absolútneho minima členov spoločnosti. S tím súvisí aj fakt nutnosti vyučovať obdobie 1.SR na školách. Nesmie to byť ako dnes keď sa vyučovanie končí v druhej svetovej vojne ale primárne vo svetovom meradle. Naše dejiny v tomto období sa neučia alebo sa často preskočia lebo učitelia buď majú strach o tejto téme hovoriť alebo nevedia čo majú hovoriť. O neskorších témach teda puč komunistov 1948, procesy 50-tych rokov, rok 1968,1989 už absentujú úplne. Toto je nutné zmeniť aby sa takéto „skvostné“ dokumenty vôbec nedokázali osloviť širšiu verejnosť pretože tá bude poznať všetky pohľady.

Nemenej dôležitý je aj fakt ktorý nemôžem zmeniť, ale s čím sa stretávam sám a zhodujem sa aj s historikom Kamencom kde ak upozorňujem na problematické časti Tisa ale aj iné vtedajšie osobnosti tak nie som človek pokúšajúci sa hľadať pravdu a viesť zmysluplnú polemiku v rámci kritickej analýzy a tiež nie som chápaný ako kritik Tisa. Som chápaný ako kritik Prvej Slovenskej republiky, tým som proti Slovákom a teda som nepriateľ Slovákov. Môjho národa ktorý nadovšetko milujem. Ak kritizujem postupný vývoj ako som ho tu v krátkosti ponúkol tak som rovnako kritik Slovenského národa a jeho možnosti mať svoj štát (chápem to ako suverénny štát ako som už poukázal na problém štátu hore). Ergo nepatrím medzi Slovákov a som nepriateľ ideálne čechoslovakista alebo maďarón (to že niektorý predstavitelia HSĽS napr. Tuka nimi boli ponechajme bokom). V posledných dvoch troch rokoch sledujem že sa tiež skúma ako vyzerám, aké mám meno a priezvisko aký mám rodokmeň či nemám Židovský pôvod etc. A už je to. Ak napíšem kritiku či objektívny fakt, teda je to cielený útok na štátnosť a národ ktorý sa tak snažím zlikvidovať. Kamenec dodáva aj to že je to útok na cirkev. To sa zatiaľ mne nestalo. Z druhej strany sa mi zase stáva ak niečo dobré poviem tak som v posledných tiež dvoch troch rokoch označený za fašistu, neonacistu etc. To hovorí zase historik Letz. Pred pár rokmi ešte keď som nastúpil na strednú školu (2012) tento štýl vôbec nebol. Štýl uctievania a štýl nenávidenia a nevidieť nič iné nepatrí ani do diskusie ani do historiografie. Podobne to tvrdí aj Kamenec. Niečo bolo viac čierne niečo bolo belšie.

Jedna podstatná myšlienka zase od Kamenca je že historik a ani spoločenský vedec nebude plne objektívny. Má svoj pôvod rodinný, náboženský etc. ale je dôležité aby vo svojich prácach minimalizoval tento vplyv. To sa tomuto „dokumente“ vôbec nepodarilo.

Celý dokument sa chce tváriť ako dokument má kvalitne spracovanú grafiku ale je to zmeska väčšinou poloprávd či vyložených klamstiev. Len občas sa tam objaví pravda. Dokument sa tak skôr stal len propagandistickým filmom strany čo podtrhol aj fakt odznakov strany použitých vo filme. V praxi by som to nazval nie zavrhnuté svedectvá ale skôr Gardistický pohľad na svet. Nedá sa tu ani oceniť snaha o odrývanie minulosti pretože to ako dokument pôsobí, čo tají a prekrúca nemalo ani snahu hovoriť o prvej Slovenskej republike aspoň trochu objektívne. Jedna vec je vážiť si 14. Marec ako vznik prvého štátu Slovákov aj keď zrodení hrubým nátlakom no zároveň smútiť nad tým čo sa stalo s naším štátom v neskorších rokoch, odsudzovať následné udalosti. Úplne iná vec je oslavovať 14.Marec ako som uviedol len namiesto smútku čo sa stalo a odsudzovania skutkov ktoré nasledovali ich oslavovať a chváliť! To už nie je v poriadku. Nemusí byť ani rozpor medzi 14.Marcom 1939 a 29.Augustom 1944. Prirodzene záleží ako sato podá. Ak ešte to prvé je celkom prijateľná varianta tak tá druhá je neprijateľná. Práve tá sa v dokumente objavila.  Bohužiaľ to pridá len ku väčšej polarizácii spoločnosti čo mňa veľmi desí. Ale ako som spomínal som šťastný, pretože ĽSNS sa vyfarbila ideologicky. Teraz treba ukázať problém jej programu ľudom na Slovenku a strana skončila. Chcem tomu veriť. Aj keď tu ešte jedno volebné obdobie najskôr bude. Dúfajme, že umiernení a protestní voliči si nájdu novú stranu.

Zdroje:

Černý, V. S puškou v ruce, s ohněm v srdci. In: II. Světová speciál, č.18, 2017, s. 53.

Gešper, M. Apoštoli národného ducha (Eseje, články, reflexie, správy). Bratislava: Matica Slovenská, 2017

Hallon, Ľ. Formovanie veľkopriestorovej ekonomiky nacistického Nemecka v strednej Európe 1939-1945 na príklade Slovenska. In: Doležalová, A. a kol. Střední Evropa na cestě od minulosti k budoucnosti. Praha: Masarykův ústav a Archiv AV ČR, v.v.i. 2014

Kamenec, I. Slovenská republika 1939 – 1945 a jej mýty. In: Krekovič, E. Eds. Mýty naše Slovenské. Bratislava: Premedia Group, s.r.o. 2013

Kamenec, I. Slovenský štát v obrazech (1939-1945). Praha: Ottovo nakladatelství, 2008

Kliment, Ch. K; Nakládal, B. Slovenská armáda 1939-1945. Praha: Levné Knihy KMa, 2006

Mathé, S. Prvá Slovenská republika. Politologický náčrt. Bratislava: PostCriptum, 2010

Mathé, S. Slovenské Dozrievanie. Bratislava: PostCriptum, 2013

Všetko mohlo byť inak. Ako by dopadli Slováci, keby Hitler vyhral vojnu [Online]. Slovenská republika, 2016 [cit. 2018-08-05].Dostupné na: aktualne.centrum.sk/co-pre-slovakov-chystali-nacisti-hrozilo-im-ponemcenie/slovensko/spolocnost/

Gardisti kradli a terorizovali obyvateľstvo [Online]. Slovenská republika, 2009 [cit. 2018-08-05].Dostupné na: hnporadna.hnonline.sk/vikend/265421-gardisti-kradli-a-terorizovali-obyvatelstvo

Slovenská armáda – rozhodujúca sila povstania [Online]. Slovenská republika, 2014 [cit. 2018-08-05.Dostupné na: snn.sk/news/slovenska-armada-rozhodujuca-sila-povstania/

Najskôr bol ministrom bez kresla, neskôr predsedom vlády a zastával aj post ministra zahraničných vecí. [Online]. Slovenská republika, 2015 [cit. 2018-08-05].Dostupné na:http://www.teraz.sk/kultura/pred-135-rokmi-sa-narodil-kontroverzny-p/143984-clanok.html

Slováci sa chválili najprísnejšími protižidovskými zákonmi [Online]. Slovenská republika, 2011 [cit. 2018-08-05].Dostupné na: spravy.pravda.sk/domace/clanok/171625-slovaci-sa-chvalili-najprisnejsimi-protizidovskymi-zakonmi/

Zavrhnuté svedectvá (2018) – Zakázaný dokument [Online]. Slovenská republika, 2018 [cit. 2018-08-05].Dostupné na: www.youtube.com/watch?v=EUBUq0P2UAk

Rozpad Československa 1992 [Online]. Slovenská republika, 2018 [cit. 2018-08-05].Dostupné na: www.aktuality.sk/clanok/210516/rozpad-ceskoslovenska-1992/

[1] Tu je veľmi problematické kto ako chápe čo je to mať svoj vlastný štát (vlastný štát majú Bavorský Nemci teda Bavorsko ale sú súčasťou Spolkovej republiky Nemecko, Tatari majú svoj vlastný štát Tatarstán ale sú súčastou Ruskej federácie etc. Je teda problematické pri Tisovi ale aj jeho predchodcoch čo sa tým myslelo mať vlastný štát. V dokumente by to bolo vhodné upresniť.). Predstavitelia nášho národa od Štúrovcov po umiernené krídlo HSĽS vedome alebo nevedome sa ideovo vždy v určitej miere približovali ku americkému federalistickému konceptu. Zjednodušene povedané boli federalisti. To jednoducho znamenalo suverenitu národa prípadne ľudu (záleží aký princíp uplatníte, niekedy to môže byť použité ako synonymum) kedy si je národ pánom vo veciach ktoré vie sám lepšie vykonávať ako vyšší resp. nadnárodný štátny celok (nie vždy nadnárodný ale len ako vyšší, Nemecko je štát jedného národa ale uplatňuje tento princíp). Vyšší resp. nadnárodný štátny celok má kompetencie ktoré národ na úrovni svojho štátu nie je schopný plniť uspokojivo v prospech národa a snaha ich získať bude väčšinou v dlhodobom horizonte pre  štát daného národa a hlavne pre národ samotný nebezpečný až zničujúci.

Teraz najčítanejšie