Denník N

Osmičkový rok v obrazoch

Tak a toto je Amerika! Zvykajte si. Foto: Consequence of sound
Tak a toto je Amerika! Zvykajte si. Foto: Consequence of sound

Súčasný stav USA, nikdy sa nekončiaci príbeh človeka bez identity, rozorvaná služobnica v červenom, béčkové kung-fu s Kendrickom Lamarom alebo aj znamenité hudobné videá, ktoré v osmičkovom roku stoja za pozornosť.

Mitski – Nobody (r. Christopher Good)

Kým si? A si vlastne NIEKÝM? Nie si náhodou NIKÝM? Pozri sa zblízka. Zober si lupu. NIKTO? Alebo si to TY? Perfektné video ovplyvnené surrealizmom a medzi iným aj Lynchovou tvorbou vytvorila v spolupráci s Christopherom Goodom aj talentovaná hudobníčka Mitski (rozhodne odporúčam jej debut Puberty 2). Vo výsledku vzniká jedno z najzaujímavejších videí infinitívne zacyklených v sebe samom.

Max Richter – On The Nature Of Daylight (r. George Belfield)

Sú herečky vynikajúce len v istých momentoch, s kvalitným scenárom v ruke. A potom tu máme tváre, ktoré nás dostanú iba svojou prítomnosťou. A všetky emócie sú uveriteľné akoby sa ich životný príbeh rozbaľoval priamo pred nami. Taká je aj Elisabeth Moss. Služobnica v červenom s nadľudským hereckým talentom sa tentokrát spojila s perfektným hudobníkom Maxom Richterom. Video úplne banálne, obyčajné, kde sa naoko nič nedeje. Opak je však pravdou.

Childish Gambino – This Is America (r. Hiro Murai)

Zdanlivo poriadkumilovný štát sa jedným výstrelom mení na peklo. Bravúrna hra s divákom vzniká perfektne načasovanými momentami prekvapenia a kontrastom medzi krásou a pozemským šialenstvom. Amerika sa tak stáva krajinou, kde sú vražda a terorizmus na dennom poriadku.

Father John Misty – „Mr. Tillman“ (r. Jeff Desom & Carlos Lopez Estrada)

Perfektne spracovaná hra s časom, viacvrstvovosťou príbehu i divákom samotným. Joshua Tillman, vystupujúci pod menom Father John Misty, od začiatku robil veci po svojom. Taká je aj jeho hudba, vizuály, zjav, osobnosť. Odporúčam.

Charlotte Gainsbourg – I’m a Lie (r. Charlotte Gainsbourg)

Poslednému albumu Rest od herečky a speváčky Charlotte Gainsbourg sa na Slovensku nevenovala dostatočná pozornosť. Neprávom. Gainsbourg mala viac-menej vyšinuté detstvo a to sa odrazilo (našťastie v pozitívnom svetle) aj na jej poslednom albume. Samozrejme, všetky piesne si napísala sama a niektoré dokonca aj zrežírovala. Ako napríklad túto. A ako to u Charlotte býva za posledné roky zvykom, „I’m a lie” je audiovizuálnym klenotom.

SZA – Doves In The Wind ft. Kendrick Lamar (r. Nabil)

Naschvál zle spravené kung-fu video inšpirované béčkovými akčnými filmami sme tu dávno nemali. Čerešničkou na torte je pokus o dabing čínskeho dialógu. Smutné, že počin nezaznamenal väčší úspech. Zaslúži si ho.

Hurray For The Riff Raff – Pa’lante (r. Kristian Mercado Figueroa aka Kris Merc)

V krátkometrážnom filme, ktorý vznikal k piesni „Pa’lante“ sledujeme dopad hurikánu na Puerto Rico, rodnú krajinu frontmanky kapely Hurray For The Riff Raff. Zábery trávnatých porastov sa striedajú s krátkymi prestrihmi zrúcaných domov. Niektoré scény sú doslova ikonické, uprostred trosiek je možné zazrieť koženú sedačku či roztrhanú štátnu zástavu. Druhú dejovú líniu tvorí disfunkčná portorikánska rodina. Autor filmu, Kristian Mercado Figueroa, týmto spôsobom poukazuje na typický život ľudí v krajine. Ten je napriek hurikánu plný chvíľ radostných i smutných. Ako život každého z nás (Viac o kapele Hurray For The Riff Raff sa dozviete tu).

Dilly Dally – I Feel Free (r. Katie Monks)

Mám rada neznáme kapely a interpretov, ktorí tvoria na kolene, a pritom sú kriticky vynášaní do nebies. Kanadská skupina Dilly Dally patrí do tejto kategórie. Frontmanka Katie Monks mi pripomína počiatky Nirvany, inšpirovaná Kobainom tvorí texty plné emócií a revu. Ich debut Sore nemal chybu. Uvidíme ako budú pokračovať, no najnovšie video naznačuje návrat v plnej sile. Lebo smrť sa nedá vrátiť. Smrť bolí.

The Smashing Pumpkins – Solara (r. Nick Koenig)

Asi nikomu sa nepodarilo vystihnúť chorý stav americkej spoločnosti lepšie ako kapele The Smashing Pumpkins. Pretvárka, neustála potreba kontroly, nútený optimizmus a konštantná reklama na lepší život, z ktorého niet úniku.

John Legend – A Good Night ft. BloodPop (r. Mishka Kornai)

V plytkej digitálnej dobre, kde výzor znamená všetko sa rodí aj príbeh dvoch mladých ľudí. Ak ste prepadli Čiernemu zrkadlu, rozhodne si naň nájdite čas. Inými slovami: urobím si z teba partnera akého ja chcem. Len aby som zasýtila vlastné ego.

Young Fathers – Toy (r. Salomon Ligthelm)

Nemáte občas pocit, že svetu vládnu rozmaznané deti, ktoré sa chcú hrať? A samozrejme, neberú ohľad na dôsledky? Nuž, Young Fathers sa tak cítia. Ako keby táto planéta bola hračka v rukách ufňukancov.

Jack White – Over and Over and Over (r. duo Us)

Nikdy by som nepovedala, že takáto prihlúpla hra s kamerou ma zaujme. No Jack White v spolupráci s Chrisom Barrettom a Lukeom Taylorom práve prostredníctvom nej rozpráva krátky, zdanlivo nezmyselný príbeh. A ono vás to ozaj bude baviť! Teda… Pokiaľ sa vám nezačne točiť hlava.

DIE ANTWOORD ft. The Black Goat – ALIEN (r. Ninja)

Ja vlastne ani neviem, čo je na tom videu také skvelé. Či tá animácia, vždyprítomná irónia, atmosféra alebo perfektný text. Proste najnovší Die Antwoord. Ich videá si je potrebné povinne napozerať. Odzrkadľujú našu spoločnosť ako máloktorá iná kapela.

Florence + The Machine – Big God (r. Autumn de Wilde, choreografia: Akram Khan a Florence Welch)

Zatiaľ najlepšia choreografia tohto roka. Výborné kostýmy, hlboký mesidž, tak to má vyzerať!

Textové aranžmá 

Soap&Skin – Heal (r. Ioan Gavriel & Anja Plaschg)

Anja Plaschg vystupujúca pod menom Soap&Skin vydala v mladučkom veku vynikajúci elektronicko-klavírny album, vďaka ktorému dosiahla medzinárodný úspech. Zaslúžene, Lovetune for Vacuum je unikát. Nik nevie hudobnými tónmi rozrývať a liečiť krvavé rany tak ako táto Rakúšanka. A potom prišiel hlboký pád. Vracia sa o šesť rokov, aby ukázala, čo prežívala. Zdá sa, že v plnej sile. Nech sa album vydarí!

✈ Najväčšie (ú)lety ✈

Arcade Fire – Chemistry (r. Ray Tintori)

Arcade Fire to na hudobnej scéne do istého bodu bravúrne zvládali. A potom sa začali nudiť. Alebo im preplo. Alebo je ich najnovšie video naschvál zlé. Proste úlet.

Ariana Grande – God is a woman (r. Dave Meyers)

Ahá, tak ja už chápem odkiaľ si Kuffa nosí tie scestné teórie o akožefeminizme. On si potajme čekuje Arianu Grande. Tá v najnovšom videu „God is a woman“ predviedla svoj zatiaľ najhorší výkon. Samozrejme, o hudbe pomlčím, tá je príšerná vždy. Teraz sa bavíme o videu. Toľko lacných klišé sračiek som na jednom mieste videla naposledy… Ani nepamätám. Ale tí kričiaci plyšoví bobríci sú dobrí.

P.S: Som si takmer stopercentne istá, že video je zle urobené naschvál. Pochybujem však, že to väčšinovej populácii dopne.

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.