Denník N

Ako sa zo všemocného Kaliňáka stala politická kalika. . .

Muž, ktorého slovo bolo v mnohých ohľadoch minimálne rovnako dôležité ako predsedu strany Roberta Fica, muž, ktorý vybudoval v polícii systém vernosti, alebo aspoň absolútnej podriadenosti a poslušnosti operatívcov a vyšetrovateľov, z ktorých tí servilnejší plnili aj príkazy, ktoré sa ešte len chystal vysloviť a tí ktorým sa to bridilo, odchádzali húfne do civilu. Mal vplyv, ak nie priamo rozhodujúce slovo nielen v tom, kto bude policajný prezident, ale aj veliteľ hliadky trebárs na obvodnom oddelení kdesi v Dolnej Zabudnutej. Muž, ktoý sa nebál ničoho a ktorého sa báli všetci. Vrátane jeho straníckych kolegov z najvyšších postov. Muž, ktorý dokázal zariadiť, že „skutok sa nestal“, aj keď to nebolo iba v rozpore s jestvujúcimi dôkazmi a výpoveďami svedkov, alebo záznamov priemyselných, či priamo policajných kamier, ale aj v rozopre so zdravým rozumom. Muž, ktorý disponoval takým množstvom operatívnych poznatkov, že sa pred ním triasli od strachu aj niektorí prokurätori a sudcovia. Oprávnene triasli. On však ich strach využíval na dosiahnutia vlastných cieľov a vydávanie rozhodnutí, o ktoré sa zase postarali „trasúci sa zástupcovia pilierov justície“. Je zbytočné rozpisovať tu kauzy, ktoré sa skončili s konštatovaním, že „skutok nie je trestným činom“. Koniec Roberta kaaliňáka sa začal oveľa skôr, ako kauzou Bonaparte. Napríklad bezdôvodnou streľbou na auto so študentami, pri ktorej iba riadením osudu neprišlo k vražde. Áno, taká by bola právna klasifikácia vzhľadom na okolnosti prípadu trebárs v Česku. Ak vynecháme kauzu tunelovania Kovošrotu, keď ešte nebol ani poslancom, nasledovala kauza „samozbitej“ Hedvigy Malinovej, ktorú napokon po takmer totálnom zničení života tohoto dievčaťa, prehodil ako lajno cez plot do susedovej záhrady. A tou sa stala Maďarská republika, kde bol už vtedy premiérom navonok nezmieriteľný nepriateľ Slovenska, v skutočnosti však ideový spojenec Smeru Viktor Orbán. Nasledovalo tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby, keď pred súdom napokon skončil jej riaditeľ Roman Mikulec, ktorý ju celú nechal vyšetriť! Skutoční páchatelia naďalej požívali Kaliňákovu dôveru a priamo možno napísať, že ochranu. Kauza s podvodmi s DPH, nazývaná ako Chovanec a spol, do ktorej podľa Chovanca boli namočené politické elity Smeru, skončila bez obvinenia jediného Kaliňákovho partajníka. Daňové podvody Baštrenáka s bytmi Five Star Residence sa dostali na svet iba vďaka listu, ktorý napísal do médií zrejme niekto z finančnej správy, kto sa už na takéto bezbrehé rabovanie nemohol mlčky prizerať. A prišel francúzsky vojvodca Bonaparte.Tu sa ukázal Kaliňák napriek svojej nespornej inteligencii ako čovek, ktorý stratil zmysel pre realitu. Najprv spojenie s Baštrnákom popieral až do nepríčetna, aby napokon  napokon musel ako zbitý pes pod ťarchou dôkazov priznať pravdu. S Baštrnákom, označovaným médiami a opozíciou za daňového zločinca, čulo obchodoval. V tomto všetkom mu bola absolútne nápomocná prokuratúra. Špeciálna, aj tá generálna. Prišla však vražda novinára a jeho priateľky a Kaliňákov svet sa začal rúcať. Na mieste vraždy sa objavil policajt Krajmer, ktorý tam nemal čo hľadať, naopak mal byť vyšetrovateľom z jej miesta vykázaný. A práve o Krajmerovej žene vyšli vzápätí najavo jej obchody s ľuďmi, napojenými na podsvetie. Možno aj s podsvetím samotným. Kaliňák bol odídený spoločne s premiérom Ficom, aby záver tejto slovenskej hanby made in Smer ešte len mal prísť. Únos vietnamského občana z Nemecka a jeho prevoz vládnym(!) špeciálom cez Rusko domov, v ústrety dvojnásobnému doživotnému trestu.

Každá z týchto käuz osamote, by v inej krajine Európskej únie stačila na pád celej vlády. Iba na Slovensku to nebol dôvod ani na odvolanie veliteľa hliadky zo streľby na študentov, nie to ministra vnútra.

Divadelné, či skôr cirkusové predstavenie s detektorom lži si už mohol skutočne odpustiť. Jeho inteligencii to nesvedčí a politik nemá odchádzať ako pouličný predajca predpovedí počasia na objednávku.  Robert Kaliňák totiž z politiky neodchádza. On je z nej už odídený. Samozbitý, samodokaličený. Ako kedysi Hedviga Malinová, keď ju slovenská „justícia“vyhnala do Maďarska…

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie