Zavárate? SAV možno za(t)vára…

Už od malička som sa chcela stať vedkyňou!

Obdivujem ľudí, čo to môžu o sebe povedať. Ja som sa počas celého prvého stupňa základnej školy túžila stať speváčkou. Našťastie som na hodinách hudobnej výchovy v sebe objavila dostatok sebareflexie. Po tomto uvedomení si vlastného „talentu“ som sa nad mojou kariérou ďalej nezamýšľala. Zlom nastal v poslednom ročníku pri výbere strednej školy. U mňa vyhrala Stredná zdravotnícka škola v Trenčíne, odbor zdravotnícky laborant. Môj subjektívny názor je, že lepší laboratórny tréning som už ani nemohla dostať. Veľa ďalších okolností zapríčinilo, že dnes tou vedkyňou som a na otázku, prečo som sa pre toto povolanie rozhodla, už priamo odpovedám, že mne sa veda jednoducho stala a som za to vďačná.

V každom prípade, či už my vedci ideme za svojím vysneným povolaním cielene alebo sme sa k nemu jednoducho dostali vďaka náhode alebo využitým príležitostiam, väčšina z nás ho robí so zápalom a (z)dravou zvedavosťou, aby sme mohli ukázať, ako niektoré veci fungujú a aby naše zistenia boli benefitom pre spoločnosť. Sme trochu rojkovia a veríme, že práve naša práca môže niekomu pomôcť alebo zmení veci k lepšiemu. Naša každodenná práca nespočíva iba v prelievaní farebných kvapalín z jednej skúmavky do druhej, ako to často vidieť v detských reláciách, a ani v analyzovaní psychologického profilu a veľkosti topánok páchateľa z cigaretového ohorku, ako to ukazujú populárne americké seriály. Sme spisovatelia. Píšeme granty, hlásenia, patenty, články a posudky na vedecké články, ak nás o ne požiadajú. Sme ekonómovia. Musíme vedieť rozumne narábať s veľmi obmedzeným množstvom financií a musíme mať plán na niekoľko rokov dopredu. Sme manažéri. Riadime chod laboratória, spolupráce s inými výskumníkmi alebo dobrovoľníkmi, niektorí organizujeme vedecké stretnutia a rôzne akcie na spopularizovanie vedy. Sme učitelia aj psychológovia. Odovzdávame svoje skúsenosti a znalosti našim študentom a mladším kolegom a, samozrejme, nie vždy experimenty fungujú, tak zapájame našu ľudskú stránku a snažíme sa kolegov povzbudiť. Sme technici a inštalatéri. Veľakrát sa stáva, že si musíme sami poradiť a opraviť nejaký prístroj. Verím, že tu by sa vedeli vyjadriť napríklad biotechnológovia alebo experimentálni fyzici. Sme herci. Vždy, keď prezentujeme naše výsledky, či už na konferencii alebo pred potenciálnym investorom v prípade, že rozbiehame vlastný start up. No v poslednej dobe sú vedci zo Slovenskej akadémie vied najmä právnici, ktorí študujú zákon o transformácii SAV.

Prečo to vlastne všetko hovorím? Určite si už veľa z vás všimlo rozruch okolo našej najväčšej vedeckej inštitúcie. Nechcem tu rozoberať dôvody sporu SAV s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. Už bolo povedané a napísané naozaj veľa. Rovnako tu nebudem tvrdiť, že SAV je najlepšia vedecká inštitúcia, akú na Slovensku máme, pretože z vlastných skúseností a rovnako aj zo skúseností mnohých kamarátov a známych viem, že určite má čo zlepšovať. Na čo tu chcem poukázať? Aktuálna situácia komplikuje život slovenským vedcom, ktorí sa nemôžu venovať svojej práci a plneniu záväzkov, vyplývajúcich z ich projektov. Navyše, ukazuje nás v nelichotivom svetle pred zahraničnými spolupracovníkmi a grantovými agentúrami. Táto byrokratická hra neprospieva nikomu. Chcela by som spolu s platformou ŽIJEMVEDU.SK apelovať na pani ministerku, bývalú členku predsedníctva SAV a bývalú riaditeľku Prognostického ústavu SAV, doktorku Martinu Lubyovú. Prosím, splňte si svoju zákonnú povinnosť a zaregistrujte ústavy SAV ako verejné výskumné inštitúcie, ako to ukladá zákon č. 243/2017 Z. z., ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 7. septembra 2017.

Rovnako apelujem aj na čitateľov tohto blogu a verejnosť, aby sa zaujímali, čo sa deje v jednotlivých oblastiach našej spoločnosti, aj keď sa to práve netýka ich oblasti pôsobenia, pretože to v konečnom dôsledku formuje celú spoločnosť.

Autorka: Lucia Bialešová

Štokholm