Denník N

Zimákovej sci-fi presun – 3. časť (časová nemožnosť presunu)

Viera Vozárová (rod. Zimáková) na súde ohľadom jej krivej výpovede obhajovala svoju nevinu aj tým, že nie je logicky mysliteľné, aby to v kritický čas všetko časovo zvládla (Príloha A): „Vozárová uvádza, že necíti sa byť vinnou zo žalovanej trestnej činnosti, že je vo veci ohromne veľa rozporov, že nie je logicky mysliteľné, že aby 9. 7. 76 mohla časovo všetko zvládnuť a z toho všetkého sa necíti byť vinnou.“.

V tomto blogu budem skúmať, či mohla stihnúť príchod na internát Ľudovíta Štúra v Bratislave (konečný časový bod presunu) – vydedukovaný z oficiálnej verzie. Tak, ako pri všetkých mojich blogoch, tak aj pri tomto vychádzam len z relevantných zdrojov – tu hlavne zo zápisníc a protokolov z výpovedí v procese so Zimákovou ohľadom jej krivého svedectva a z rozsudku KS Bratislava z r. 2004.

Postup

Najprv budem identifikovať jednotlivé body a fázy presunu, ktoré musela Zimáková absolvovať, následne im určím čas, pričom budem zisťovať, či niektoré fázy nemohli prebiehať súbežne. Budem sa prísne držať citovaných výpovedí svedkov splavu a svedkov, ktorí ju na diskotéke v kritický večer údajne videli. Časy jednotlivých fáz budem voliť čo najmenšie možné (čiže čisto teoretické), niektoré fázy dokonca vynechám (POZOR: vynechám ich z dôvodu, že rozumný odhad času je v tomto prípade nemožný, nie preto, že by nemali podstatné časové trvanie!), vynechám aj prestoje medzi jednotlivými fázami, čiže počítam s minimálnym (čisto teoretickým) časom jej presunu z tábora na internát ĽŠ, reálny musel byť ešte dlhší. A aby sme oficiálnej verzii dali maximálnu šancu, tak aj čas príchodu do tábora v Revištskom Podzámčí (začiatočný časový bod) zvolím čo najnižší možný (vydedukovaný z výpovedí svedkov splavu) a čas príchodu na internát ĽŠ (konečný časový bod) zvolím čo najvyšší možný (vydedukovaný na základe výpovedí svedkov diskotéky). Nakoniec vypočítam teoretický čas príchodu na diskotéku (reálny by musel byť ešte o dosť vyšší).

Identifikovanie bodov a fáz presunu

– začiatočný časový bod presunu – príchod do tábora v Revištskom Podzámčí

– fáza stavania stanu a osušenia vecí

– fáza hygieny

– fáza prípravy večere + navečerania sa

– fáza oddychu

– fáza úpravy zovňajšku

– fáza čakania na vhodný moment, kedy sa mohla nepozorovane vytratiť z tábora

– časový bod vyrazenia

– fáza presunu peši z tábora na hlavnú cestu

– fáza stopovania

– fáza presunu autom z Revištského Podzámčia do BA

– fáza presunu autom na miesto vysadenia v BA

– fáza pešieho presunu z miesta vysadenia v BA na zastávku

– fáza čakania na vhodný autobus

– fáza presunu autobusom do Mlynskej doliny

– fáza pešieho presunu zo zastávky na internát ĽŠ

– konečný časový bod presunu – príchod na internát ĽŠ

Určenie teoretických časov

Čas príchodu na internát ĽŠ – konečný časový bod presunu (Tk)

Najskôr vydedukujme z oficiálanej verzie čas konečného bodu presunu, aby sa dal priebežne sledovať možný časový sklz.

Čo teda hovorí oficiálna verzia ohľadom jej príchodu na internát? Tu nám pomôže výpoveď Jozefa Škrobánka, je to svedok obžaloby, ktorého súd označil za vierohodného a ktorý údajne videl Zimákovú na inkriminovanej diskotéke a zároveň udal aj čas, kedy ju tu mal vidieť.

Svedok J. ŠKROBÁNEK vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na súde ohľadom krivého svedectva Viery Vozárovej (rod. Zimákovej) z r. 1982 vypovedal okrem iného aj toto (zápisnica o hlavnom pojednávaní obvodného súdu Bratislava 1):

Počas výsluchu z 15. 6. 1981 uviedol okrem iného aj toto:

Ďalší svedok, ktorý mal vidieť Zimákovú na diskotéke je V. VARGA, ten vo svojej výpovedi dňa 25. 6. 1981 uviedol okrem iného aj toto (zverejnený rozsudok KS 2004, s. 52): „… že začiatkom júla 1976 v piatok bol za svojou priateľkou Vierou Zimákovou /teraz Barcíková/. Večer bola v internáte diskotéka. Spolu so Zimákovou išiel do vestibulu… “.

– Tu jasne vidno, že Varga nezohľadnil fakt, že Zimáková bola vtedy na splave a teda logicky nemohol ísť za ňou (pravdepodobne domov). Mimochodom, Zimáková vo svojej „spontánnej“ usvedčujúcej výpovedi priateľa Vargu vôbec nespomína! Tu treba pripomenúť, že Varga v jeseni 1981 emigroval, celú výpoveď odvolal a priznal manipuláciu a násilie zo strany vyšetrovateľov.

Tu sa treba pristaviť. Je to len náhoda, že na splav zabudla vo svojej „spontánnej“ výpovedi nielen samotná Zimáková, ale tento preukázateľný fakt zabudli zohľadniť vo svojich „spontánnych“ výpovediach Varga aj Kocúr (ten vypovedal, že sa v Nitre doobeda v kritický piatok dohadoval so Zimákovou o diskotéke, viď môj blog o Kocúrovi), aj oni zabudli, že vtedy doma v Nitre nemohla byť? Alebo je to dôkaz o vykonštruovanej verzii? Možnosť, že by všetci rovnako zabudli na tento fakt je nepravdepodobná a nelogická, no hypotéza o vykonštruovaní je logická: „Svedkovia“ len zreplikovali scenár, ktorý v tom čase nezahrňoval Zimákovej splav, keďže o ňom ešte nevedela ani samotná Zimáková (dátum, kedy mala byť svedkyňou únosu, znásilnenia a vraždy jej bol prezradený vyšetrovateľmi až neskôr – na základe toho prišla na to, že vtedy bola na splave). Ako mohol súd uveriť tak rozporuplným výpovediam?? O vierohodnosti Urbánka, ktorý ju mal tiež na diskotéke vidieť, som napísal celý jeden blog. Pravdivosť Škrobánkovej výpovede preverím práve v tomto blogu. Mimochodom, aj Škrobánek na hlavnom pojednávaní priznal manipuláciu a nátlak zo strany vyšetrovateľov. O všetkých týchto „vierohodných“ svedkoch píšem v tomto blogu: svedkovia manipulácie a nátlaku.

– čiže Vozárovú (rod. Zimákovú) mal Škrobánek zbadať na diskotéke okolo 20:00 (už o 20:30 mala ísť na izbu s Urbánkom, s ktorým sa celý večer bavila, hoci podľa výpovede Vargu prišla na diskotéku s ním, o 22:30 už mala odchádzať)

– je to čas, kedy ju zbadal, nie kedy na diskotéku prišla, čiže čas príchodu na diskotéku môže byť skorší

– čas príchodu na internát mohol byť ešte skorší, pokiaľ nešla priamo na diskotéku

– buďme ale k oficiálnej verzii veľkorysí a stanovme tento čas na 20:00

– máme teda konečný časový bod presunu

Tk = 20:00

Čas príchodu do Revištského Podzámčia – začiatočný časový bod presunu (Tz)

Tu nám pomôžu výpovede účastníkov splavu. Najskôr si ale v krátkosti popíšme program dní na tomto telovýchovnom letnom sústredení, ktorého sa Zimáková v júli 1976 preukázateľne zúčastnila.

– v prvý deň mali stretnutie v Hronskej Dúbrave okolo 17:00

– v druhý deň bol základný výcvik na vode

v tretí deň 9. 7. 1976 (deň, kedy sa mala podľa oficiálnej verzie Zimáková presunúť zo splavu do BA na diskotéku a byť svedkyňou únosu, znásilnenia a vraždy Cervanovej): toto bol prvý deň splavovania Hrona, ktorý začali splavovať od rána, na obed sa zastavili v Šášovskom Podhradí, tam sa naobedovali, pozreli zrúcaniny hradu, potom pokračovali ďalej a za Žiarom nad Hronom ich zastihla búrka a silný protivietor, do cieľa Revištského Podzámčia (ďalej len RP) sa teda dostavili premočení a neskôr ako obvykle, postavili si stany, vysušili si oblečenie, bol im povedaný program na ďalší deň, navečerali sa a niektorí išli do neďalekého pohostinstva v Bzenici, v noci mal byť aj táborák

– v štvrtý deň sa išlo pešo na kúpalisko do Vyhní

– toto povinné letné sústredenie pokračovalo až do 16. 7. 1976

M. ADAMÍKOVÁ (zápisnica o výsluchu svedkyne zo dňa 12. 10. 1982, Príloha B): „V deň nástupu na výcvikový kurz sme sa stretli v Hronskej Dúbrave, pričom sme mali stanovený príchod do 17.OO hod.. V tento deň sme postavili stany v blízkosti ihriska pri železničnej stanici v Hronskej Dúbrave. Nasledujúci deň sme mali výcvik na vode na Hrone… V nasledujúci deň sme začali so splavovaním Hrona, pričom v čase obeda sme mali prestávku pri hrade Šášov… Počas prestávky, ktorá trvala asi 2 hod. sme sa naobedovali a vystúpili na hrad Šášov. Potom sme pokračovali v splavovaní a asi o 17.00 hod. sme pristáli na opačnom brehu oproti dedine Bzenec. Tuná sme postavili tábor, pripravili večeru a asi o 19.00 hod. sme sa skupina asi 12 študentov vypravili cez železničný most na 2. stranu Hrona do pohostinstva v Bzenci.“.

I. GALYOVÁ, 18. 10. 1982 (Príloha C): „V prvý deň splavu sme mali v čase obeda prestávku v Šášove… Po prestávke sme pokračovali v splavovaní, pričom v popoludňajších hodinách nás na vode zastihla búrka. Asi o 17.00 hod. sme priplávali do Revišťa, kde sme skončili prvý deň postavením tábora. Vo večerných hodinách časť účastníkov odišla do pohostinstva v Bzenici… Viem, že po návrate sedeli pri ohni a bavili sa… Na druhý deň išli účastníci sústredenia do Vyhní.“.

Dr. Z. HOLÁŇOVÁ, 14. 10. 1982 (Príloha D): „V prvý deň splavovania asi okolo obeda sme sa pristavili v Šášovskom podhradí… V poobedňajších hodinách sme pokračovali v splave a v dôsledku búrky sme prišli neskôr do miesta táborenia… Táborisko bolo pri Hrone… avšak z tohto táboriska sme na 2. deň išli do Vyhní.“.

MUDr. M. KARVAJ, 13. 10. 1982 (Príloha E): „V prvý večer… Prespali sme v stanoch v Hronskej Dúbrave. Na druhý deň sme mali oboznamovanie sa s vodou na Hrone… Na ďalší deň sme začali splavovanie Hrona a v čase okolo obeda sme sa zastavili v Šášove. Tu sme sa naobedovali a pozreli si zrúcaniny Hradu… Potom sme pokračovali v plavbe ďalej a za Žiarom nad Hronom nás zachytila silná búrka. Do cieľa etapy prvého dňa v Revickom Podzámčí sme mohli prísť pred 18.00 hod… V táborisku, v čase keď sme prišli už stáli nejaké stany a potom sme si postavili naše vlastné. Nakoľko sme boli premoknutí a čiastočne aj vystrašení z búrky, nikto nemal zvláštnu chuť na zábavu.“.

– stany, ktoré tam už pri ich príchode stáli, patrili českým deťom, ktoré tam tiež v ten deň táborili – viď. výpoveď J. Demeša (Príloha S)

Dr. I. LÁBADY, 27. 10. 1982 (Príloha F): „V tretí deň sústredenia sme začali splavovať Hron, pričom okolo obeda sme sa zastavili v Šášove, kde sme si prezreli zrúcaniny Hradu a v popoludňajších hodinách sme pokračovali v splave. Mám dojem, že na Hrone nás zastihla búrka so silným protivetrom, takže sme do miesta táboriska prišli v oneskorení za súmraku… A druhý deň sme navštívili kúpalisko vo Vyhniach, kde sme sa zdržali takmer celý deň.“.

Dr. J. ŠTEŇOVÁ, 21. 10. 1982 (Príloha G): „V tretí deň sústredenia sme začali so splavom Hrona. Prvý deň splavu sme mali zastávku pri nejakej zrúcanine zámku, kde dolu v dedine bola samoobsluha… V popoludňajších hodinách nás na Hrone zachytila búrka a táborili sme na nejakom ostrove… Nakoľko sme boli premočení, predpokladám, že sme sa zdržiavali v stane.“.

Dr. A. URBANOVIČOVÁ, 27. 10. 1982 (Príloha H): „V prvý večer v Hronskej Dúbrave sme mali posedenie pri ohni, kde sa spievalo… V nasledujúci deň sme mali v Hronskej Dúbrave výcvik na vode… V nasledujúci deň sme začali v splavovaní Hrona, počas prvého dňa sme sa zastavili a prezreli sme si nejaké zrúcaniny hradu a pokračovali sme v splave. V popoludňajších hodinách nás na vode zachytila búrka tak, že sme do miesta táborenia prišli premočení… Nespomínam si, ako sme trávili tento prvý večer, avšak predpokladám, že sme si iba uvarili večeru, osušili sa a z tábora sme nikam neodišli… V nasledujúci deň, keď sme boli na kúpalisku vo Vyhniach a späť z Vyhní sme sa vracali stopom.“.

Dr. D. NÁVRATOVÁ, 11. 10. 1982 (Príloha I): „Pri príchodoch na miesta táborenia sa počkalo na príchod posledných člnov a potom sme sa pohybovali v skupinách…“.

PhDr. P. PAVLÍK – vedúci výcviku, 6. 10. 1981 (Príloha J-1): „Špeciálne sa napamätám, že pri prezencii som zistil, že niekto neprišiel, alebo že by som sa na niekoho prvý deň pamätal… Predpokladám, že ako vždy sme z Hronskej Dúbravy odchádzali o 9.00 hod.. Po ceste sme sa zastavili v Šášovskom Podhradí, kde sme mali prehliadku hradu a obed. V čase medzi 16.00 hod. a 18.00 hod. sme dorazili do Revištského Podzámčia… “. Na hlavnom pojednávaní v roku 1982 uviedol okrem iného aj toto (rozsudok KS z r. 2004, s. 70): Vypovedal, že odchod na splav býva o 9:00 hod… Študenti nebývajú fyzicky zdatní, preto sa robí v Revištskom Podzámčí prestávka na kúpanie vo Vyhniach… Plavba do Revištského Podzámčia trvá v ideálnom prípade do 16 – 16.30 hod.“. Na hlavnom pojednávaní v roku 2002 uviedol okrem iného aj toto (rozsudok, s. 70):Nemá vedomosť, že by sa Zimáková /teraz Barcíková/ vzdialila na noc zo sústredenia.“.

Krátka odbočka: Je možné, aby Zimáková, ktorá sa mala za vidna nepozorovane vzdialiť z tábora a nikomu nič nepovedať, nikomu nechýbala? Ak by chýbala, je možné, že by nik nezalarmoval vedúceho splavu? Veď predsa museli počítať aj s tým, že sa jej niečo stalo – najmä keď nikomu nemala nič o svojom odchode z tábora povedať!

Dr. VIERA VOZÁROVÁ (ZIMÁKOVÁ), 3. 11. 1982 (Príloha K a L): „Dňa 7. júla 1976 sme mali nástup na letný výcvikový kurz v Hronskej Dúbrave… Nasledujúci deň sme sa zdržali ešte v Hronskej Dúbrave, kde sme mali výcvik na Hrone a vo večerných hodinách sme mali táborák… V tretí deň kurzu t. j. – 9. 7. 1976 sme začali vo splavovaní. Ja som bola v lodi s M. Švajlenom, pričom v Hronskej Dúbrave na tento prvý deň splavu, som robila kormidelníka… Splavovali sme Hron pomaly, nakoľko bolo nepriaznivé počasie – pršalo a naviac boli na kurze študenti, ktorí predtým nemali vodácky výcvik… Do Revištského Podzámčia sme priplávali asi o 17. – 17.30 hod… sme rozložili stany, vysušili si rozprestretím na stany a stromy premoknuté veci, navečerali sme sa a asi o 19.30 hod. zorganizoval asistent Pavlík návštevu vinárne v blízkej dedine v Bzenici. Do vinárne sme išli pešo. Cesta trvala asi 15. minút… Z vinárne sme odchádzali niečo po záverečnej, t. j. asi o 22.15 hod. Cestou domov sme išli pešo… Po príchode do tábora sme si urobili táborák a hlučne sme sa pri táboráku bavili a asi o 23.30 nás asistentka Gályová poslala spať.“.

– čiže čas príchodu do RP je v ideálnom prípade podľa vedúceho sústredenia P. Pavlíka 16 – 16:30, toto ale, ako sme v predchádzajúcich výpovediach videli, nebol ani zďaleka ideálny prípad, lebo podľa výpovedí účastníkov splavu ich zastihla búrka a silný protivietor, splavovali pomaly a preto účastníci uvádzajú neskorší príchod do RP

– niektorí udávajú čas dokonca 18:00

– samotný vedúci sústredenia Pavlík udáva aj možnosť 18:00

– Zimáková udáva čas 17:00 – 17:30

– no aj napriek tomu dajme čas príchodu do tábora na optimistických 17:00

Tz = 17:00

– čiže sme v teoretickom časovom bode, kedy unavení a premočení dorazili do tábora a čakajú na príchod posledných člnov, nasleduje fáza stavania stanov a sušenia vecí

Čas potrebný pre postavenie stanu + sušenie vecí (T1)

Tu nám taktiež pomôžu výpovede svedkov a výpoveď vedúceho telovýchovného sústredenia Pavlíka.

MUDr. K. PRACHÁROVÁ, rod. BUDÍNSKA na hlavnom pojednávaní vypovedala aj toto (Príloha M a N): „V deň, keď nás zasiahla búrka, prišli sme do táboraešte za svetla. To si pamätám, lebo stany sme stavali za svetla.Myslím si, že keď sme stavali stan, vždy sme ho všetky stavali spoločne, ja, obž. (Zimáková) a ďalšia spolubývajúca.“.

– čiže máme dôkaz vo forme výpovede Prachárovej, že Zimáková s ňou stan vždy stavala

Pri svedkyni Prachárovej je dôležité sa na chvíľu pristaviť, pretože vo svojej výpovedi reaguje aj na výpoveď Dr. S. ŠTÝLOVEJ, keďže táto sa vo svojej výpovedi vyjadrila nasledovne (Príloha O): „Hovorilo sa v tábore, že Dr. Vozárová Zimáková v noci 9. 7. 1976, keď sme dorazili do Podzámčia nebola. Ja som takto vypovedala po tom, keď vyšetrovatelia mi povedali, že nemala byť 9. 7. 1976 v tábore. Rozprávalo sa, že Zimáková 9. 7. 1976 nebola vo svojom stane, a nie že nebola v tábore… Od Budínskej som sa ja dopočula, že 9. 7. 1976 nemala obžalovaná spať vo svojom stane… Ja som nevidela obž. odchádzať z táboriska preč, je pravdou, že sme mali stany vedľa seba.“.

Teraz je potrebné uviesť aj výpoveď BUDÍNSKEJ (Príloha M): „Nepamätám sa, že by som Dr. S. ŠTÝLOVEJ hovorila, že v kritickú noc nespala obžalovaná vo svojom stane. Spávala som počas celého sústredenia s obžalovanou, nezbadala som, že by sa v priebehu tohto sústredenia obžalovaná nejak zmenila.“.

– zaváňa to navádzaním zo strany vyšetrovateľa

– obhajcovia oficiálnej verzie zvyknú šalamúnsky používať len prvú časť výpovede Štýlovej, ale zamlčia druhú časť a zamlčia aj výpoveď Budínskej, ktorá to vyvracia

Dr. VIERA VOZÁROVÁ (ZIMÁKOVÁ), 3. 11. 1982 (Príloha K): „V tretí deň kurzu t. j. – 9. 7. 1976 sme začali vo splavovaní… Do Revištského Podzámčia sme priplávali asi o 17. – 17.30 hod… sme rozložili stany, vysušili si rozprestretím na stany a stromy premoknuté veci, navečerali sme sa a asi o 19.30 hod. zorganizoval asistent Pavlík návštevu vinárne v blízkej dedine v Bzenici. Do vinárne sme išli pešo. Cesta trvala asi 15. minút… Z vinárne sme odchádzali niečo po záverečnej, t. j. asi o 22.15 hod. Cestou domov sme išli pešo… Po príchode do tábora sme si urobili táborák a hlučne sme sa pri táboráku bavili a asi o 23.30 nás asistentka Gályová poslala spať.“.

Zimáková aj vo svojej usvedčujúcej výpovedi (z 8. 10. 1981, Príloha P), kde opisuje aj piatok 9. 7. 1976 na splave, vypovedá, že stan stavala: “… a potom piatok sme mali prvú etapu a to z Hronskej Dúbravy do Revištského Podzámčia… Tu sme si rozložili tábor, oznámili nám program, že nasledujúci deň sa nebudeme splavovať, ale pôjdeme na kúpalisko do Vyhní. Tu som sa rozhodla, že pôjdem do Bratislavy…“.

o tom, že stavala stan vypovedá vo svojich výpovediach aj samotná Zimáková

Vo svojej usvedčujúcej výpovedi z 8. 10. 1981 uviedla aj kľúčovú informácio tom, kedy sa mala pre presun do Bratislavy rozhodnúť: „Tu sme si rozložili tábor, oznámili nám program, že nasledujúci deň sa nebudeme splavovať, ale pôjdeme na kúpalisko do Vyhní. Tu som sa rozhodla, že pôjdem do Bratislavy…. Podobne vypovedajú aj ďalší účastníci splavu: MUDr. R. Rebry (28. 10. 1982, Príloha R)pretože sme sa vždy večer dozvedeli program nasledujúceho dňa...“.

Čiže logicky, fázu splavovania do tábora a ani fázu stavania stanu by nemala najmenší dôvod urýchľovať, nakoľko vtedy ešte nevedela, že pôjde do Bratislavy!

Svedok P. PAVLÍK (vedúci sústredenia) na hlavnom pojednávaní v roku 1982 uviedol okrem iného aj toto (rozsudok KS z r. 2004, s. 70): Stavanie stanov trvalo spočiatku asi hodinu, potom menej.“.

– z výpovede vedúceho sústredenia Pavlíka vieme, koľko zhruba trvalo postavenie stanu

– tu treba zohľadniť, že to bol v podstate začiatok kurzu, prvý deň splavu a teda so stavaním stanov ešte nemali moc skúseností (stan prvý krát stavali v stredu, kedy mali stretnutie v Hronskej Dúbrave a v piatok bol prvý deň splavu, čiže stan tu stavali len druhý krát)

– ďalej treba zohľadniť, že prišli premočení, nakoľko ich zastihla búrka, čo muselo pochopiteľne oddialiť stavanie stanu a okrem samotného stavania stanov si museli aj sušiť premočené veci

– ďalej sa uvádza, že sa čakalo na posledné lode, pričom niektorí spomínajú, že dorazili až pred 18:00

– no aj napriek tomu dajme čas postavenia stanu + sušenia vecí na optimistickú 1 hodinu

T1 = 1 hod

Tz + T1 = 18:00

– sme v teoretickom čase 18:00 a máme teda teoretickú časovú hranicu (minimálnu), do ktorej na splave s určitosťou bola a až tu sa mala rozhodnúť pre diskotéku, čiže všetky doterajšie fázy nemala najmenší dôvod urýchľovať

– zatiaľ si Zimáková stihla len postaviť v tábore stan a suší si premočené veci. Unavená, zmoknutá, neumytá a hladná začína pomýšľať na diskotéku v ďalekej Mlynskej doline (cca 190 km). Tá už maximálne za 1 hodinu začne (čas začiatku diskotéky je 19:00- výpoveď vrátnika Čukana z r. 1976)

Čas hygieny + prípravy večere + navečerania sa + oddychu + úpravy zovňajšku (T2)

– tieto fázy už mohla urýchliť, kedže tu už mala v hlave myšlienku, že pôjde na diskotéku do BA

– tieto premenné sú dosť variabilné, tu je ťažko odhadovať čas, no dá sa  hrubo odhadnúť aspoň teoretický, čiže minimálny čas

– ani tieto fázy nemohli prebiehať súbežne a tak sa ich časy musia sčítať

Vynechať tieto fázy by bolo čisté sci-fi, keďže:

– je úplne nepravdepodobné, že by sa premočená (zasiahla ich silná búrka) a spotená po pádlovaní dlhého 20 km úseku Hrona rozhodla vynechať hygienu, najmä keď sa rozhodla ísť na spoločenskú akciu – diskotéku

– keďže podstúpila hygienu, musela si následne upraviť zovňajšok (nechať si uschnúť vlasy, upraviť si vlasy, nalíčiť sa), bez toho by predsa istotne na diskotéku nešla

– je vysoko nepravdepodobné, že by sa po takom vysiľujúcom športovom výkone (20 km splavovania v nepriaznivom počasí) nenajedla, najmä keď naposledy jedla pred cca 6. hodinami a musela počítať s tým, že jesť bude najbližšie až na druhý deň ráno

k príprave večere sa vyjadruje aj svedkyňa I. MLYNÁRIKOVÁ – KUSTROVÁ (rozsudok KS 2004, s. 70):„So Zimákovou si robili spolu každé ráno raňajky a večere.“. V roku 2003 vypovedala aj toto (rozsudok s. 71): „Mali veci spolu, spolu si robili večere a raňajky… Spoločne trávili večer ako skupina.“

– bolo by čudné vynechať fázu aspoň krátkeho oddychu (najmä keď sme zanedbali prestoje medzi fázami), čo je po takomto vysiľujúcom výkone priam nutnosť, navyše musela vedieť, že do postele sa najbližšie dostane až na druhý deň ráno a aj to len na krátky čas, keďže išli na kúpalisko do Vyhní

– viacerí účastníci spomínajú vo svojich výpovediach únavu z náročného prvého dňa splavovania a tak večer trávili oddychom v stane a išli skoro spať

– vedúci sústredenia Pavlík sa vyjadril, že: Študenti nebývajú fyzicky zdatní, preto sa robí v Revištskom Podzámčí prestávka na kúpanie vo Vyhniach“

teda prvý deň splavovania Hrona musel byť pre nich náročný, o to viac, že práve v tento deň ich zastihla búrka so silným protivetrom a teda splavovanie bolo dlhé a namáhavé

– jedlo si robili sami, takže okrem samotnej konzumácie jedla treba zarátať aj čas jeho prípravy

– dajme celkový čas všetkých týchto 5 fáz na dosť optimistickú pol hodinu, čiže priemerný čas na jednu fázu je smiešnych 6 minút, reálne by pol hodina nestačila žene ani len na hygienu a úpravu zovňajšku na spoločenskú udalosť a to aj bez toho, aby pred tým zmokla a splavovala 20 km!

T2 = 30 min

Tz + T1 + T2 = 18:30

– sme teda v teoretickom časovom bode 18:30. Teraz by si už len musela počkať na vhodný moment, aby mohla nepozorovane opustiť tábor a vydať sa na dlhú a strastiplnú cestu plnú otáznikov, na ktorej konci je internát ĽŠ v Mlynskej doline, v ktorom sa už o chvíľu začne diskotéka

Čas čakania na vhodnú príležitosť nepozorovaného vytratenia sa z tábora (T3)

Fakt je ten, že nikto zo svedkov splavu (bolo ich 34) si nevšimol, že by sa Zimáková z tábora vytratila. Teda aj napriek tomu, že tábor bol preplnený ľuďmi a kedže bolo leto, muselo byť o cca 18:30 ešte vidno, si nikto jej odchod z táboriska na hlavnú cestu nevšimol! Nepozorované vytratenie z tábora by si muselo vyžiadať nejaký čas – čas čakania na vhodnú priležitosť, keď ju nikto nevidí, čiže musela vystihnúť moment, kedy sa môže nepozorovane odčleneniť od skupiny a následne vyraziť na hlavnú cestu. Otázka, či je možné sa za vidna vzdialiť z táboriska tak, aby si to nikto z táboriska, ktoré bolo preplnené ľudmi, nevšimol je tu na mieste.

– táto premenná je dosť variabilná, rozumný odhad času je v tomto prípade nemožný a tak ho zanedbáme, hoci reálne musel existovať a mohol byť značný

T3 = 0

Časový bod vyrazenia z tábora na hlavnú cestu (Tv)

Tv = Tz + T1 + T2 + T3 = 18:30

Máme teda časový bod vyrazenia z tábora. Tu treba zdôrazniť, že vychádzame z najskoršieho možného času príchodu do RP (vydedukovaného z výpovedí účastníkov splavu), teoretických (minimálnych) časov jednotlivých fáz, zanedbávame prestoje medzi jednotlivými fázami a fázu čakania na vhodný moment nepozorovaného vytratenia z tábora zanedbáme. Tento časový bod je teda čisto teoretický, reálna možnosť vyrazenia zo splavu by musela byť ešte neskôr! Vo výpovediach sa spomína, že okolo 19:00 – 19:30 vyrazili niektorí účastníci do krčmy, ktorá sa nachádzala v Bzenici (cca 15 minút peši), čiže to je zhruba reálny čas, do kedy sa dali stihnúť všetky potrebné predchádzajúce fázy, pričom oni, samozrejme, nemuseli čakať na vhodný moment, kedy by sa mohli nepozorovane vytratiť z tábora a ani úpravu zovňajšku nemuseli extra riešiť.

V tomto momente zanedbajme,že existujú svedkovia, ktorí ju videli pri nočnom táboráku v Revištskom Podzámčí práve v kritickú noc 9. 7. 1976a teda nemohla byť na diskotéke (prvá časť blogu). Zároveň ignorujme fakt, že si nikto(ani jej kamaráti a spolužiaci) nevšimol, že by v tábore chýbala (tým pádom jej nepriamo potvrdili nepretržitú účasť na splave). Sú to zdravému rozumu priečiace sa predpoklady, no pripusťme teda, čisto pre pokus, že vyraziť zo splavu už teraz mohla. V tejto chvíli jej už teda nič nebráni vyraziť na hlavnú cestu, teda nič okrem zdravého rozumu – je totiž málo pravdepodobné, že by si táto študentka medicíny dopredu nespravila hrubú časovú kalkuláciu a išla len tak na blink do ďalekej Mlynskej doliny (cca 190 km). Už pri tejto hrubej kalkulácii jej muselo vyjsť, že je vysoko pravdepodobné, že diskotéku, ktorá onedlho začne (a je možné, že už aj začala, nakoľko počítame s čisto teoretickým časom vyrazenia), nestihne vôbec (diskotéka končila o 23:00- výpoveď Krajčoviča), kedže ona pri svojej kalkulácii nemohla počítať s čisto teoretickými časmi fáz presunu, ale s reálnejšími časmi, musela teda počítať s tým, že stopovanie do BA si nejaký čas vyžiada, nemohla počítať s minimálnym časom presunu autom do BA, nemohla vedieť, kde ju v BA šofér vysadí a teda autobus bol pre ňu veľkou neznámou, teda musela celkovo počítať so značnou rezervou. Teda už pri tomto hrubom odhade jej muselo vyjsť, že reálne nemusí stihnúť ani len koniec diskotéky! Okrem toho si nemohla byť istá ani tým, že ju niekto naspäť zavezie (ktorý dobrák by v noci po diskotéke mal chuť absolvovať dlhú trasu po katastrofálnych cestách?). No oficiálna verzia nás chce presvedčiť, že ona sa mala aj napriek tomu nepochopiteľne rozhodnúť pre túto strastiplnú cestu plnú otáznikov kvôli jednej ďalekej diskotéke, na ktorej nebola s nikým dohodnutá, pričom zabaviť sa mohla aj v neďalekej krčme v Bzenici, ktorú účastníci splavu navštevovali. Tu treba ešte dodať, že účasť na kúpalisku vo Vyhniach na druhý deň (10. 9. 1976) bola podľa niektorých svedkov povinná (M. Holáň, S. Štýlová, P. Osuský, R. Grosz) a svedok Pavlík – vedúci sústredenia (Príloha J-2) vypovedá, že v tábore museli byť každé ráno najneskôr o 9:00.

Čas presunu pešo z tábora na hlavnú cestu (T4)

Svedok PhDr. P. PAVLÍK (vedúci sústredenia) na hlavnom pojednávaní ohľadom krivého svedectva Viery Vozárovej, vypovedal okrem iného aj toto (zápisnica o hlavnom pojednávaní obvodného súdu Bratislava 1, Príloha J-2):Podľa môjho názoru z táboriska v Revištskom Podzámči na hlavnú cestu je asi 2,3 km.“. Na hlavnom pojednávaní v r. 1992 vypovedal okrem iného aj toto (rozsudok KS z r. 2004, s. 70): „Vzdialenosť z táboriska na cestu do Bratislavy bola asi 1 a pol až 2 kilometre.“.

Svedok MUDr. M. KARVAJ na hlavnom pojednávaní v r. 2002 vypovedal okrem iného aj toto (rozsudok KS z r. 2004, s. 69): Táborisko bolo od hlavnej cesty asi 1 km.“.

sú to hrubé odhady účastníkov letného sústredenia

Možná trasa presunu z tábora na hlavnú cestu:

Druhá možnosť (je to trasa cez železničný most, účastníci splavu túto trasu spomínajú vo svojich výpovediach – touto trasou išli z tábora do krčmy v Bzenici, spomínajú, že išli popri hrádzi, cez železničný most a pokračovali popri železničnej trati až do Bzenice):

Železničný most:

– mapa ukazuje, že by to z tábora na hlavnú cestu (65-ku) v oboch prípadoch mohlo byť cca 1,2 km

dajme teda čas tejto fázy na 15 minút

T4 = 15 min

Tv + T4 = 18:45

– sme teda v teoretickom čase 18:45 a Zimáková by začínala na hlavnej ceste stopovať, dikotéka už pomaly začína a už teraz vieme, že kvôli tomu, aby ju na nej mohol Škrobánek okolo 20:00 vidieť, by musela stopnúť stíhačku

Čas stopovania (T5)

– Zimáková sa mala podľa oficiálnej verzie dostať z Revištského Podzámčia do Bratislavy stopom (Zimákovej usvedčujúca výpoveď z 8. 10. 1981, Príloha P)

– Ako dlho by musela čakať, vzhľadom na vtedajšiu intenzitu dopravy (rok 1976, mesiac júl, čas cca 18:45), kým stopne auto, ktoré ide priamo do BA?

– Musela by mať obrovské šťastie, aby to netrvalo dlho.

– No vzhľadom na nemožnosť rozumného odhadu času tejto fázy, celú túto fázu zanedbáme a to aj napriek tomu, že reálne musela existovať a je pravdepodobné, že nebola krátka.

T5 = 0

Čas presunu autom z RP do BA (T6)

– čiže ide o trasu z miesta stopovania v Revištskom Podzámčí do Bratislavy (vstupný bod bol pri Zlatých pieskoch)

– v súčasnosti je dĺžka najkratšej trasy cca 150 km

– nakoľko vtedy (1976) diaľnica nebola (len krátky úsek), tak trasa v roku 1976 bola ešte podstatne dlhšia a pomalšia!

– išlo teda o minimálne 160 km dlhú trasu

Keďže sa vtedy pokus, ktorý by urobil časovú snímku tejto trasy nevykonal, ostávajú nám len spomienky pamätníkov, ktorí túto trasu vtedy často absolvovali, tí uvádzajú nasledovné obmedzujúce podmienky:

– diaľnica nebola (len krátky úsek)

– cesty boli rozbité, extrémne úzke a extrémne kľukaté

– na predbehnutie nákladného auta bol potrebný priestor a toho bolo málo

– technická úroveň áut v tej dobe sa s úrovňou dnešných áut nedá ani porovnať

– teda oproti dnešku to muselo trvať oveľa dlhšie

– pamätníci udávajú časy tejto trasy v intervale (2,5 až 3,5 hod)

– niektorí spomínajú, že dať to pod 3 hodiny bolo nemožné

– navyše treba zohľadniť fakt, že v ten večer bolo daždivé počasie a búrky

– išlo by sa večer a časť trasy aj v noci

– pre stanovenie minimálneho času tejto fázy použime dolnú hranicu odhadov pamätníkov, teda 2,5 hodiny

– čiže počítame s priemernou rýchlosťou cca 64 km/h (trasa 160 km), čo je vzhľadom na vyššie uvedené vtedajšie obmedzujúce podmienky nereálne optimistická priemerná rýchlosť

T6 = 2,5 hod

Tv + T4 + T5 + T6 = 21:15

– sme teda už v teoretickom čase 21:15 a Zimáková by ešte len prišla do BA

Čas presunu autom na miesto vysadenia v BA + čas presunu pešo z miesta vysadenia na zastávku + čas čakania na autobus + čas presunu autobusom do Mlynskej doliny + presun pešo na internát ĽŠ (T7)

– podľa oficiálnej verzie sa Zimáková do mlynskej doliny dostala autobusom – vo svojej usvedčujúcej výpovedi z 8. 10. 1981 (Príloha P) spomína, že vysadla niekde v meste, potom šla autobusom do Mlynskej doliny na internát Ľudovíta Štúra a tam bola na diskotéke

– pamätníci uvádzajú, že trasa zo Zlatých pieskov do Mlynskej doliny trvala vtedy autom cca 30 – 40 minút

– Zimáková však mala túto trasu absolvovať čiastočne autom a čiastočne autobusom, čiže treba zarátať čas presunu autom na miesto vysadenia v BA, čas presunu pešo z miesta vysadenia na zastávku, čas čakania na autobus, čas presunu autobusom do mlynskej doliny a čas presunu pešo na internát ĽŠ, čiže logicky to muselo trvať o dosť dlhšie, ako keby celú túto trasu absolvovala len autom

– tu treba zobrať do úvahy aj to, že sme v teoretickom čase po 21:00 a to je čas, kedy je intenzita MHD malá a v tých časoch bola ešte menšia, čiže je pravdepodobné, že na spoj si musela počkať

– dajme teda celkový čas všetkých týchto piatich fáz na prehnane optimistických 40 min.

T7 = 40 min

Teoretický čas príchodu na diskotéku (Tt)

Dosiahli sme konečný bod presunu – internát ĽŠ v Mlynskej doline, môžme teda vypočítať teoretický čas príchodu Zimákovej na diskotéku. Tu treba pripomenúť, že vychádzame z teoretického času vyrazenia z tábora, teoretických časov jednotlivých fáz, zanedbali sme prestoje medzi jednotlivými fázami a zanedbali sme dokonca aj fázu stopovania. Tento čas je teda čisto teoretický, reálny čas príchodu na diskotéku by musel byť ešte o dosť vyšší!

Tt = Tv + T4 + T5 + T6 + T7 = 21:55

Teoretický časový sklz (S):

S = Tt – Tk = 1:55

– oproti konečnému časovému bodu (z oficiálnej verzie) vyšiel obrovský teoretický časový sklz – takmer 2 hodiny (reálny časový sklz by musel byť ešte o dosť väčší), čiže neexistuje ani len teoretická možnosť, že by stihla príchod na internát ĽŠ tak, ako to vyplýva z oficiálnej verzie (20:00). Aby to aspoň teoreticky stihla, musela by z tábora vyraziť už o 16:35 (Tv – S), čo je vylúčené, keďže vtedy bola ešte len v člne a splavovala Hron.

Záver

Ako výsledok jasne ukázal, neexistuje ani len teoretická možnosť, že by stihla príchod na internát LŠ tak, ako to vyplýva z oficiálnej verzie. Keďže, vyšiel obrovský teoretický časový sklz (takmer 2 hodiny), je táto možnosť úplné sci-fi.

Na diskotéku by čisto teoreticky mohla doraziť až o 21:55, no reálne by to muselo byť ešte o dosť neskôr. Už pri miernom zreálnení času príchodu na diskotéku (mierne zvýšenie času vyrazenia zo splavu, mierne zvýšenie časov jednotlivých fáz, zohľadnenie fázy stopovania a vyčkávania na vhodný moment, zohľadnenie prestojov medzi jednotlivými fázami), by nemohla stihnúť ani len únos o cca 22:30.

Ak by som mal zhrnúť všetky tri blogy o Zimákovej do jednej vety, tak by to bola táto: Na strane toho, že Zimáková sa zo splavu nemohla presunúť a byť svedkyňou únosu, znásilnenia a vraždy Ľudmilly Cervanovej stojí zdravý rozum, Occamova britva a aj jednoduchá matematika, na druhej strane sú len ničím nepodložené rozporuplné, nelogické výpovede.

Prílohy

Príloha A:

Príloha B:

Príloha C:

Príloha D:

Príloha E:

Príloha F:

Príloha G:

Príloha H:

Príloha I:

Príloha J-1:

Príloha J-2:

Príloha K:

Príloha L:

Príloha M:

Príloha N:

Príloha O:

Príloha P:

Príloha R:

Príloha S:

Pozri aj moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:

všetky moje blogy

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie