Denník N

Green Day: Basket Case – keď je fňukanie cool

punk green day

Keby vás niekto zastavil na ulici a začal vám rozprávať…

Keby vás niekto zastavil na ulici a začal vám rozprávať o svojich duševných poruchách, asi by ste mu odporučili návštevu nemocnice, prípadne zrýchlili krok. Celkom určite by vám však toto stretnutie nepridalo na nálade. Keď ale rovnakú vec urobí niekto vo videoklipe, alebo na koncertnom pódiu a na všetkých tie isté slová zaziape v sprievode basgitary, elektrickej gitary a bicích, môže z toho byť jedna z najzásadnejších skladieb punk-rocku. A  náladu vám to môže výrazne zlepšiť… Poučenie? – Aj pri vyplakávaní môžeš byť cool.

Dokonca pri tom môžeš niekomu spôsobiť zimomriavky… To sa napríklad stalo mne, keď som raz kráčal zo školy so slúchadlami v ušiach a v rádiu pustili Basket Case od kalifornskej kapely Green Day. Možno som ju ani nepočul prvý raz, no vtedy ma dostala. Mozog kričal niečo ako: „Áno! Áno! Áno!“ a celé to na moment pripomínalo rande s peknou babou – všetkému som síce nerozumel, ale aj tak sa mi to páčilo.

Niečo o texte…

Až o pár rokov neskôr som zistil, že stratený prípad (angl. Basket Case) je výpoveď zamindrákovaného mladého človeka zmietaného úzkosťami. Album Dookie (1994), z ktorého pochádza, má názov podľa slova, ktorým kapela nazývala nechutné jedlo konzumované na koncertných šnúrach. Basket Case bol pre Green Day prelomový hit. Spevák Billie Joe Armstrong priznal, že sa touto skladbou snažil vyrovnať s vlastnými duševnými poruchami. Urobil to priamym a ráznym pomenovaním jeho situácie. Takže aj táto, ako mnoho iných rockových peciek, má svoje korene vo frustrácii, hneve a vzdore. Podľa bubeníka Tré Cool-a,  inšpiráciou pri nahrávaní albumu bol prvý album od Beatles, kde sú takisto priame texty s jednoznačným významom (napr. Love, love me do, you know I love you, I´ ll always be true…). Aby o význame piesne nikto nepochyboval, veľmi farebný videoklip sa natáčal v blázninci.

Ako sa k svojmu textu stavia spevák s odstupom času? Pre časopis Rolling Stone priznal, že jeho vzťah k skladbe sa časom zmenil: dnes text nie je o jeho situácii, je o iných ľuďoch, ktorých často vidí v publiku ako spievajú tento hit a v podstate si s nimi vymenil roly – publikum spieva a spevák ich sleduje. V druhej slohe sa spevák zdôveruje prostitútke mužského pohlavia, k čomu Amstrong uviedol, že sa chcel vyrovnať so sebou bez ohľadu na to, komu o tom bude hovoriť a taktiež tým chcel naznačiť, že veci nie sú vždy „čierno-biele“. Ani z tohto vysvetlenia nie sme oveľa múdrejší… Ktovie, možno len chcel dať priestor pre poslucháčovu fantáziu…

Niečo o kompozícii…

Song je osvedčenou kombináciou zaužívaných postupov a menších prekvapení. Kostra piesne vychádza z klasického modelu – sloha1, refrén, sloha2, refrén, bridge, refrén. Prekvapí netradičný úvod – spev nastupuje od začiatku a len za sprievodu el. gitary. Neobvyklý a silný moment je nástup bicích –  v skladbách bežne prichádza pred prvou slohou, tu sa však bicie naplno ozvú až uprostred prvého refrénu, aby sa opäť na chvíľu odmlčali, a potom definitívne rozbehli. Zaujímavé je aj naznačenie šialenstva v texte, keď na konci druhého refrénu namiesto verša zaznie len akési „Ajájaáááj!“.

A niečo na koniec…

Basket Case patrí medzi najuznávanejšie punk-rockové songy. V roku 2006 ho poslucháči BBC Radio 1 zvolili za najlepšiu punkovú skladbu všetkých čias. Dočkala sa aj mnohých coververzii od interpretov ako Offspring, Alanis Morissette a Avril Lavigne.

Kto by si od Green Day chcel vypočuť niečo viac, za mňa odporúčam songy: When I Come Around, MinoritiWaiting.

 

Pokiaľ chcete e-mailom odoberať moje nové články, dajte mi vedieť na halamao(a)gmail.com.

Tagy: #greenday #basketcase #hudba #punkrock #preklad

Teraz najčítanejšie

Ondrej Halama

Hity sú skladby, ktoré sa dokážu prihovoriť masám... Ich tvorcovia dokážu vystihnúť niečo, čo majú mnohí ľudia spoločné a čomu náš mozog nedokáže odolať. Za ich vznikom bývajú osvedčené postupy, talent, ale aj nové experimenty a náhody... https://www.facebook.com/blogohitoch/