V káve nám svietia hviezdy
Keď príde na chuť to najlepšie
Občas sa akademicky pýtame, či nám blízkosť urobia detaily. Je to niečo podobné, ako keď si v bežnom živote pustíte napríklad hudbu najlepších z najlepších. V mojom prehrávači má napríklad Pavol Habera vietor v dlaniach z pera laického dominikána Daniela Heviera.
Niekedy sa aj na leto hodí, keď ľudia zrazu objavia spoločné drobnosti s veľkými. Ako sú aj pre iných významné prerieknutia. Ako niektorí smerujeme v druhých po to najhoršie just ako ten Freud z Rakúska. Ako sme zase podobne ako on roky bojovali s tým, že surrealizmus teda nie, aby sme sa tiež nečakane dozvedeli, že sme rovnako prvýkrát s týmto presvedčením zaváhali práve pri Dalím.
Zverujem sem pár osobnejších detailov, pretože osviežujeme aj jednoduchými myšlienkami. Dnes som sa dočítala, že Dalího obviňovali z plagiátorstva. Neuveriteľný čas – dejiny ľudstva. Každý génius totiž stvoril aj nedokonalé diela. Nikoho stále neobklopuje ani rajská vôňa slivkového koláča.
*
Nekúpiš farby,
ktoré nepredáš.
Pohládzam
srdce, zmysly na znak.
Len občas
ladíme s cestou vpred.
A hrom
udiera presnejšie.
*
Keby Ti srdce aj podskočilo,
bozkom sa pripojím.
Budeme vo všetkom niečo,
na čom si zahráme o zlomky.
A keď mi spočítajú účet,
niekedy zaplatia finále.
Ako by si sa uvidel
po búrke vo mne.
*
Hovoríš ku mne,
aj keď nehovoríš.
V studni sú slová,
my mimo nich
Na pokus
presýpacích čiar
v zárodku vín
už seba nachádzaš.
*