Denník N

V káve nám svietia hviezdy

Keď príde na chuť to najlepšie

Občas sa akademicky pýtame, či nám blízkosť urobia detaily. Je to niečo podobné, ako keď si v bežnom živote pustíte napríklad hudbu najlepších z najlepších. V mojom prehrávači má napríklad Pavol Habera vietor v dlaniach z pera laického dominikána Daniela Heviera.

Niekedy sa aj na leto hodí, keď ľudia zrazu objavia spoločné drobnosti s veľkými. Ako sú aj pre iných významné prerieknutia. Ako niektorí smerujeme v druhých po to najhoršie just ako ten Freud z Rakúska. Ako sme zase podobne ako on roky bojovali s tým, že surrealizmus teda nie, aby sme sa tiež nečakane dozvedeli, že sme rovnako prvýkrát s týmto presvedčením zaváhali práve pri Dalím.

Zverujem sem pár osobnejších detailov, pretože osviežujeme aj jednoduchými myšlienkami. Dnes som sa dočítala, že Dalího obviňovali z plagiátorstva. Neuveriteľný čas – dejiny ľudstva. Každý génius totiž stvoril aj nedokonalé diela. Nikoho stále neobklopuje ani rajská vôňa slivkového koláča.

 

*

 

Nekúpiš farby,

ktoré nepredáš.

 

Pohládzam

srdce, zmysly na znak.

 

Len občas

ladíme s cestou vpred.

 

A hrom

udiera presnejšie.

 

*

 

Keby Ti srdce aj podskočilo,

bozkom sa pripojím.

 

Budeme vo všetkom niečo,

na čom si zahráme o zlomky.

 

A keď mi spočítajú účet,

niekedy zaplatia finále.

 

Ako by si sa uvidel

po búrke vo mne.

 

*

 

Hovoríš ku mne,

aj keď nehovoríš.

 

V studni sú slová,

my mimo nich

 

Na pokus

presýpacích čiar

 

v zárodku vín

už seba nachádzaš.

 

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.