Denník N

Nie je najväčší problém, že sme o únose údajne nevedeli, horšie je že oni sa „leteckú časť“ rozhodli vykonať práve cez nás.

Pri rozhodovaní o realizovaní „leteckej časti“  únosu zohralo svoje určite aj to, že v štáte, kde už v minulosti jeho tajná služba zorganizovala únos prezidentovho syna, predseda vlády (v čase únosu r. 2017) býva v byte ktorého vlastník je vyšetrovaný z daňových podvodov, minister vnútra dôvodne podozrivý z pochybných obchodov  a množstvo ďalších káuz spojených s vládnou mocou je naozaj možné realizovať aj niečo také. Či už s „kešom“, alebo ľsťou  Pri oboch, hoci iba jedno je správne,  sa za to čo sa stalo musíme poriadne červenať a hlavne sa zamyslieť nad tým aký je náš štát a ako ho vnímajú ostatné.

Namiesto toho, aby sa R. Kaliňák teraz chválil, že Vietnamci to skúšali aj cez nás, ale nás sa im nepodarilo aj vďaka nemu oj… klamať rečami o tom, že náš vládny špeciál potrebujú napr. preto, že im celkom nevyšli peniaze na letenky  lebo z Vietnamu odchádzali 4 a vracali sa 12, teraz sa aj cez detektor snaží dokázať, že  o tom načo v skutočnosti Vietnamci špeciál potrebujú nemal on a naše orgány  ani potuchy. Hoci sa rozum tomu bráni  máme uveriť tomu, že naozaj je u nás možné, aby sa oficiálna delegácia cudzieho štátu rozhodla ísť do takého rizika, že akt štátneho terorizmu dokončí tak, že pod zámienkou posilnenia vzájomnej spolupráce osloví čelného predstaviteľa nášho štátu so žiadosťou  o vzájomné rokovanie a v rámci takého akože rokovania ho ešte mimochodom požiada o vládny špeciál s odôvodnením….ktoré asi ešte nebolo prezentované. A po celý ten čas vrátane letu do Moskvy nikto z našich ľudí nezaregistruje na správaní sa vietnamskej delegácie nič podozrivé, žiadneho jej člena javiaceho známky násilia, použitia omamných látok, alebo správajúceho sa tak akoby bol súčasťou ich delegácie proti svojej vôli. Doklady všetkých členov sú v poriadku, žiadne falzifikáty, podozrivé mená, dátumy. Nič. Tvrdia, že všetci sa podrobili riadnej pasovej kontrole. Kto letel lietadlom vie ako prebieha. Mohol by cez ňu prejsť človek proti svojej vôli, tak aby to nikomu nebolo aspoň podozrivé?  Nehovoriac o tom, že vietnamskú delegáciu každú sekundu ich dvojhodinového  pobytu u nás sprevádzal minimálne rovnaký počet našich. No všetci z vnútra tvrdia, že naozaj. Že naozaj je možné k nám doviezť v dodávke uneseného človeka, požiadať náš štát o vládne lietadlo, toho uneseného  do  neho naložiť a nikto si u nás ani len nič nevšimne, nie to že by to ešte odhalili. No nehovoria tomu absolútne zlyhanie našich bezpečnostných a kontrolných mechanizmov, ale že bola „zneužitá naša pohostinnosť“. To nabudúce nám  asi  rovno unesú nášho ministra.  Ktovie ako by to vnútro komentovalo. Možno by p. Saková  tvrdila, že je na dovolenke a chce súkromie.

Samozrejme nemôžme sa na každú zahraničnú delegáciu pozerať tak, že chce snami nejako vybabrať a má niečo zlé za lubom. A nikoho by asi ani nenapadlo, že oficiálna cudzia štátna delegácia si dovolí niečo také u nás vykonať.  Tu sa ale natíska zásadná otázka, prečo sa to rozhodli urobiť práve cez nás? Obeť sa nachádzala v Nemecku, preto prvá časť únosu musela začať tam. Druhá fáza však už ponúkala aj iné varianty, než tá ktorá sa uskutočnila. Let z Nemecka bol samozrejme vylúčený, ich letiská mali echo. Ale prečo to neurobili napr. cez Prahu, keď tam už bol z Berlína  dovezený. Prečo si netrúfli ísť za vtedajším českým ministrom vnútra s rovnakou rozprávkou ako išli  na Kaliho? Alebo do Varšavy, Viedne,  alebo do Budapešti? Z Prahy je to približne rovnaká vzdialenosť. Odpoveď na túto otázku by nás mala trápiť viac, ako to či Kali hovorí pravdu.

Pár týždňov  pred akciou musel niekto vo Vietname zdôvodňovať prečo sa má realizovať tak ako sa realizovala a nie inak. Tu určite zohrali svoje aj predchádzajúce vzájomné návštevy. Tie boli tiež pri príprave  vyhodnocované. Podobne návštevy boli aj u našich susedov. Voľba padla nakoniec na nás. Ak sa teda variant, ktorý by bol pre  rozum oveľa prijateľnejší t.j.  že po veľmi dôkladnom oťukávaní a zblížení počas predchádzajúcich stretnutí bol ponúknutý minimálne melón, dva, tri či päť v “keši“ a druhá strana za to pripravila podmienky na to, aby to prebehlo tak ako sa to stalo nepreukáže, čo je viac ako isté, ak by to aj pravda bola. Potom zostáva iba pripustiť si to, že spomedzi viacerých variantov a štátov, ktoré teoreticky pripadali do úvahy sme boli mi vyhodnotení ako tí najväčší deb… truľovia, ktorí na niečo také môžu skočiť a zhltnúť to aj s navijakom. Bizarne vyznieva aj to, že Kaliňák mal za užívanie špeciálu pýtať od prezidenta peniaze za lety do Popradu, ale cudziemu štátu ho na dokonanie trestného činu poskytol zdarma. Teraz by mal Fico požiadať premiéra, aby do Vietnamu  poslal faktúru za let.

Pri rozhodovaní o realizovaní „leteckej časti“  únosu zohralo svoje určite aj to, že v štáte, kde už v minulosti jeho tajná služba zorganizovala únos prezidentovho syna, predseda vlády (v čase únosu r. 2017) býva v byte ktorého vlastník je vyšetrovaný z daňových podvodov, minister vnútra dôvodne podozrivý z pochybných obchodov  a množstvo ďalších káuz spojených s vládnou mocou je naozaj možné realizovať aj niečo také. Či už s „kešom“, alebo ľsťou  Pri oboch, hoci iba jedno je správne,  sa za to čo sa stalo musíme poriadne červenať a hlavne sa zamyslieť nad tým aký je náš štát a ako ho vnímajú ostatné.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie