Denník N

Bratislava, nehanbi sa a používaj dáta!!!

sdr

Po zverejnení blogu s dátami o hustote obyvateľov v kilometrových štvorcoch sme mali niekoľko otázok na to, či neexistujú voľne dostupné aj iné dáta za menšie územné jednotky o Bratislave. Preto sme sa v tomto blogu rozklebetili o jednej forme územne podrobných dát, ktoré by mohli pomôcť lepšiemu plánovaniu a napredovaniu Bratislavy.
Okrem iného tu nájdete v ktorých mestských častiach sú základné sídelné jednotky s najväčším počtom obyvateľov, detí či seniorov a na čo sa takéto dáta dajú, podľa nás, využiť (napr. ihriská, škôlky, zástavky MHD, obchody, no aj pre seniorov denné stacionáre alebo opatrovateľská služba, či aspoň lavičky a bezbariérové prechody).

Po zverejnení blogu s dátami o hustote obyvateľov v štvorcoch (napr. blog Klebetíme o TOP 10 „hustých“ miestach) sme mali niekoľko otázok na to, či neexistujú voľne dostupné aj iné dáta za možno i menšie územné jednotky z pohľadu počtu obyvateľov, najmä s dôrazom na Bratislavu. Dokonca možno až také, ktoré by kopírovali hranice ulíc, blokov či aspoň disponovali nejakým spoločným znakom.

Čiastočne požiadavku na inú formu územne špecifických dát spĺňajú základné sídelné jednotky (ďalej aj ZSJ). Tieto sú určené na priestorovú identifikáciu a sledovanie sociálno-ekonomických a územno-technických javov priamo viazaných na osídlenie. V prípade Bratislavy ide skôr o urbanistické obvody a sú charakteristické zhodným funkčným využitím väčšiny objektov, prípadne ďalším jednotiacim znakom.

Konkrétne Bratislava je tvorená 264 takýmito jednotkami a z nich najviac (42) je zhodne v Novom meste a v Ružinove. Väčšina ZSJ (214) je obývaná a v každej obývanej je prihlásená na trvalý pobyt aspoň jedna žena a ekonomicky aktívna osoba. Mladší ako 15 rokov obývali len 198 a 65-roční a starší 203 bratislavských ZSJ.

V 220 ZSJ sa nachádza 28 595 obývaných domov a (v nich) 196 910 obývaných bytov. Prepojenosť využitia dát o počte obývaných bytov a parkovacích miest sme si ukázali v blogu Parkovanie v Ružinove ala „hodím to na obrubník“.

Obrázok č. 1: Počet trvalo bývajúcich obyvateľov v základnej sídelnej jednotke Malé centrum v Petržalke (9 708 obyvateľov)

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 & © SAŽP 2018

Najviac obyvateľov s trvalým pobytom je v ZSJ Malé centrum, ktorá sa nachádza v Petržalke. Túto jednotku trvalo obýva 9 708 obyvateľov. Aj ďalšie dve, ktoré majú viac ako 8 000 trvalo bývajúcich obyvateľov, sú v Petržalke, konkrétne ide o ZSJ Lenardova ulica a Lúky – stred.

Takto existujúce a voľne dostupné informácie nám v prípade Bratislavy ukazujú v nízkej územnej podrobnosti dôležité informácie, ktoré by mal mať k dispozícii pri svojich rozhodnutiach každý komunálny politik či (územný) plánovač. Je to napr. pri povoľovaní stavby nových domov, obchodov, zastávok MHD, umiestňovaní lekárov alebo lekární, či pri využití verejných priestranstiev.

Pri zameraní na najmladšiu ekonomickú vekovú skupinu obyvateľov ZSJ sa nám tie najpočetnejšie mierne menia, kedy opäť najviac detí do 15 rokov máme v ZSJ Malé centrum (1 135). Na druhom mieste  je Cabanova ulica v Dúbravke s 1 090 deťmi a treťou je ZSJ Kútiky v Karlovej Vsi s 1054 deťmi.

Obrázok č. 2: Počet trvalo bývajúcich obyvateľov mladších ako 15 rokov v základnej sídelnej jednotke Cabanova ulica v Dúbravke (1 090 detí)

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 & © SAŽP 2018

I keď tu ide o výrazne širokú skupinu obyvateľov z hľadiska potrebných dát, tak nám (a najmä obci) vie dať základné informácie o potrebe jasličiek, škôlok či základných škôl v tejto oblasti. Okrem týchto kvázi povinných inštitúcií pre obce by mali takéto dáta odzrkadľovať aj v týchto lokalitách prítomnosť voľno-časových aktivít pre tieto deti. Preto by bolo napr. vhodné vedieť, koľko ihrísk pre deti je v danej lokalite. A ak viem, že tam deti sú a ihriská nie, tak im čo najskôr takéto služby poskytnúť.

S týmto však súvisí aj to, že musíme mať ihriská presne lokalizované. Preto oceňujeme prácu p. Ďurajkovej, ktorá v rámci Ružinova ihriská lokalizovala (viac v blogu Tour de ružinovské detské ihriská).

Najviac seniorov z hľadiska ZSJ sa nachádza v Karlovej Vsi, konkrétne ide o Kútiky s 1 781 obyvateľmi vo veku 65 rokov a viac. Druhá sa nachádza v okrese Bratislava II. v Ružinove. V jednotke Trávniky – východ sa sčítalo 1 429 seniorov. V tejto mestskej časti sa nachádza aj štvrtá a piata najpočetnejšia ZSJ z pohľadu počtu seniorov. Ide o Štrkovec – juh (1 350) a Ružovú dolinu (1 195). Treťou ZSJ bola Cabanova ulica v Dúbravke s 1 426 obyvateľmi staršími ako 64 rokov.

Obrázok č. 3: Počet trvalo bývajúcich obyvateľov 65-ročných a starších v základnej sídelnej jednotke Kútiky v Karlovej Vsi (1 781 seniorov)

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011& © SAŽP 2018

Aj Bratislavy sa týkajú demografické zmeny a problém starnutia populácie, čo znamená, že rastie počet seniorov, ktorí sú odkázaní na pomoc iných osôb. Preto ich správna identifikácia v priestore by mala napomôcť tomu, aby sme toto prostredie prispôsobovali práve im (napr. bezbariérovosť, lavičky, prechody pre chodcov, zastávky autobusov).

No nielen technické úpravy okolia, ale aj alokovanie prostriedkov do týchto územných oblastí z hľadiska bezpečnosti, informovanosti či sociálnych služieb (opatrovateľská služba, denné stacionáre a pod.) by tak bolo smerované tam, kde sa nachádzajú obyvatelia, ktorí tieto služby potrebujú a aj využijú.

Lokalizácia vybraných sociálnych služieb už bola spracovaná Inštitútom sociálnej politiky a je voľne k dispozícii. Dostupná mapa obsahuje údaje o ambulantných a pobytových sociálnych službách. (Viac na web stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.)

Obrázok č. 4: Mapa sociálnych služieb

Zdroj: ISP MPSVR SR & © Google Maps 2018

No ak chceme skúmať vybrané územie, tak by sme nemali pozerať len na počet obyvateľov, ale aj na domácnosti, ktoré tieto osoby tvoria. Z tohto dôvodu sa už od šesťdesiatych rokov minulého storočia zisťuje pri sčítaní aj počet a štruktúra domácností.

Do roku 2001 sa domácnosti tvorili na základe trvalého pobytu jej členov. No ukázalo sa, že legislatívne zmeny a migračný pohyb za prácou či štúdiom mierne znefunkčnil takéto spracovanie domácností. Z tohto dôvodu ŠÚ SR spracoval v roku 2011 cenzové údaje o domácnostiach podľa miesta sčítania, tzn. údaje objektívne vypovedajú o štruktúre domácností k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Bolo to najmä z dôvodu zachovania kompletnosti rodinných alebo iných vzťahov a väzieb v rámci jednej hospodáriacej domácnosti. Túto tvoria osoby spoločne bývajúce v jednom byte a spoločne hradiace väčšinu výdavkov domácnosti. Takéto dáta sa využívajú najmä pri analýzach životnej úrovne obyvateľstva.

Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov 2011 bolo v Bratislave sčítaných 177 622 takýchto hospodáriacich domácností, čo bolo necelých 10 % všetkých domácností Slovenska. Najviac 27,2 % týchto domácností bolo v okrese Bratislava II. O niečo menej 25,5 % zo všetkých domácností bolo v okrese Bratislava V.

Asi by nemalo byť prekvapením, že tam, kde sa nachádza najviac obyvateľov, budú títo obyvatelia tvoriť aj najviac domácností. A toto platilo aj tu, kde najviac domácností tvoria sčítaní obyvatelia Malého centra v Petržalke (3 830 domácností), Lenardovej ulice (3 578 domácností) a Lúky – stred (3 524 domácností).

Čo si tu však musíme uvedomiť je to, že hovoríme o dvoch rozdielnych konceptoch pobytov, kedy pri jednom hovoríme o počte obyvateľov na trvalý pobyt a pri druhom o počte domácností tvorených obyvateľmi podľa ich miesta sčítania.

V globálnom meradle, za celú Bratislavu sú rozdiely medzi počtom obyvateľov na trvalom pobyte a podľa miesta sčítania zanedbateľné, kedy trvalý (registrovaný) pobyt v Bratislave si uviedlo 411 228 obyvateľov a 409 763 obyvateľov, ktorí sa tam sčítali (viac o konceptoch pobytov nájdete v blogu Klebetíme o 23 miliónoch pre Bratislavu). No či ide o tých istých ľudí z voľne dostupných dát povedať nevieme.

Dát o Bratislave či o obyvateľoch Bratislavy je, ako ukazujeme, dosť. Len sa nám zdá, že nie je dostatočne využívaný ich potenciál pri návrhoch, plánoch a najmä pri rozhodnutiach. Preto by bolo vhodné, aby si Bratislava zobrala príklad z iných miest nielen v tom, že by mali dáta využívať, ale aj v tom, že by mali byť tieto dáta verejne dostupné (napr. v podobe open dát) na ich web stránke.

 A ak ich aj v rámci rozhodnutí kompetentné osoby využívajú, tak nech sa za to nehanbia a predstavia verejnosti pri jednotlivých projektoch, z akých dát vychádzali a prečo ich rozhodnutie je to najlepšie pre obyvateľov mesta. Lebo hospodária s verejnými peniazmi, a teda verejnosť chce vedieť, že robili všetko preto, aby za vynaložené peniaze dostali primeranú (ak nie najlepšiu) hodnotu.

Zdrojom údajov boli dáta zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Tieto dáta (ale aj mnohé iné) sú dostupné na web stránke Štatistického úradu SR. Zdrojom mapových podkladov základných sídelných jednotiek bola Slovenská agentúra životného prostredia.

Viac podobných článkov alebo informácií o autoroch je dostupných na www.klebedata.sk. Pekné hranie s dátami prajeme.

Pavol Škápik, Viktor Robert Bederka

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Klebedata

Klebedata

Autori blogu Pavol Škápik a Viktor Robert Bederka sú dátoví klebetníci, ktorí radi analyzujú dáta, hľadajú medzi nimi súvislosti, kombinujú, spracovávajú, skúmajú a následne ich aj publikujú. V rámci svojej profesie, no aj mimo nej pracujú s rôznymi druhmi dát a teraz sa rozhodli vás kreatívne do tejto ich hry s dátami zapojiť.