Prvé priznanie „podozrivého“ Kaliňáka
Radšej byť čiastočne „blbý“ resp. podvedený, zneužitý ako celkom obvinený
Tak Kali nám už urobil prvý veľký obrat na ceste k poznaniu celej pravdy o únose Vietnamca Thanha. Obrat na úrovni excelentného štvoritého rittbergera. Pod ťarchou pribúdajúcich dôkazov a potencionálnych svedeckých výpovedí, pod tlakom eventuálnych nových zistení pedantných nemeckých vyšetrovateľov a neúnavných slovenských investigatívnych novinárov verejne priznal, že bol alebo mohol byť čiastočne podvedený! Konečne tak urobil po všetkých tých jeho zbytočných doterajších i budúcich výhovorkách, polopravdách, klamstvách i zavádzajúcich a hlavne nepodstatných pseudofaktov a fabulácii typu:
– na palube lietadla nebol nikto ležiaci, spútaný alebo inak obmedzovaný
– informácia o únose nebola v schengenskom informačnom systéme
– policajný motorkový sprievod nebol súčasťou sprievodnej kolóny vietnamskej delegácie
– ako sa dostala Thanhova milenka do Vietnamu ( Kali nie každý predsa využíva Tvoj Kali-slovair!)
– myslím, že na to Vám už veľmi jasne odpovedal napr.: pán generálny prokurátor, ministerka, atď.
– Vy ste to nepochopili, tak Vám to ešte raz poviem …
De facto tým súčasne aj priznal, že únos slovenským vládnym špeciálom sa stal. Deniska, by mala lepšie počúvať svojho minulého i súčasného šéfa a nezavádzať informáciou, že skutok sa stal v Nemecku. Pokiaľ je širokej verejnosti známe, letisko v Bratislave t.j. miesto odletu vládneho špeciálu aj s „kompletnou“ vietnamskou vládnou delegáciou je ešte stále slovenským výsostným územím. Skutok únosu sa tak stal nielen v Nemecku, ale aj na Slovensku. Po krátkom doškoľovacom minikurze zo zemepisu a maxikurze z „pravdovravnosti“, by to mohlo byť časom jasné i našej ministerke vnútra. Mimochodom ministerke, ktorá svoju poslednú neformálnu tlačovú besedu s novinármi po zasadaní poslaneckého výboru pre obranu a bezpečnosť, ukončila na popiskovanie za ňou stojaceho empatického ochrankára resp. člena jej doprovodu. https://www.aktuality.sk/clanok/613673/vietnamcom-sme-dali-lietadlo-zadarmo-v-kauze-unosu-zrejme-vypocuju-aj-ficovho-poradcu/ – čas : od 20:54
Medzi najnovšie brilantné ukážky zavadzania verejnosti patrí požiadavka nášho majstra charakteru a menšinového prezidentského kandidáta Bélu. Požiadavka na postavenie mimo služby riaditeľa úradu na ochranu ústavných činiteľov p.Krajčiroviča. Páni z Hídu, to si naozaj myslíte, že by tento alebo hocijakí iní príslušník, či funkcionár policajného zboru sám a z vlastnej iniciatívy spolupracoval s vietnamskou delegáciou? S Vietnamcami sa opakovane na najvyššej úrovni stretával a spolupracoval p.Krajčirovič alebo bohapusto sebavedomý Kali? Spolupráca trebárs len na zmene počtu doprovodných vozidiel, ktorá nemôže byť pritom nikdy a nikým posudzovaná len ako nevedomá spolupráca! Bez toho, aby ho niekto z vyššie postavených funkcionárov PZ alebo pracovníkov ministerstva vnútra aspoň ústne ubezpečil, že je to OK? Páni z Hídu, Vy si už naozaj myslíte, že v policajnom zbore panuje až taká anarchia??? Aspoň sa netvárte falošne a spokojne potom, čo bola vaša zbytočná a zavádzajúca podmienka splnená. Nič sa tým nevyriešilo.
A čo tak radšej postaviť mimo službu, alebo aspoň na krátku nútenú dovolenku riaditeľa protokolu ministerstva vnútra p. Radovana Č.? Toho, čo mal vo vládnom špeciály sprevádzať 4 Vietnamcov z Prahy do BA a následne osobne dohliadať na „skompletovanie“ už 12-člennej vietnamskej delegácie v BA aj o Mr. Thanha? Ale to by sme už boli veľmi, veľmi blízko… . Takúto požiadavku by musel isto najprv Bélovi schváliť emeritný minister vnútra Kali.
Nevedome/vedome to je hra, ktorá sa teraz na ministerstve vnútra, na generálnej prokuratúre, na inšpekcii ministerstva vnútra rozohrala. Hráčov je veľa, viac ako by si Kali želal. A najmä tí nemeckí vyšetrovatelia. Čert, aby ich vzal, alebo Pán Boh nám ich uchovaj – to už si vyberie každý podľa svojej politickej príslušnosti, orientácie, či len momentálnej nálady alebo psychického rozpoloženia.
A tak sa nám už Kali cíti čiastočne podvedený.
Možno by pomohlo malé pripomenutie, že dobrovoľné priznanie je ešte stále významná poľahčujúca okolnosť. Dobrovoľné priznanie je stále tá najlepšia cesta k dohode o vine a treste s prokurátorom. Alebo je zatiaľ takéto priznanie vysokopostaveného politika, súčasného alebo bývalého štátneho zamestnanca žiaľ to jediné a pravé sci-fi v slovenskej politickej realite?
Kali, ďakujeme za prvé priznanie de facto a spolu čakáme na pokračovanie de iure… .
