Zbytočne im je vysvetlovať, že presne toto sa dalo očakávať. Pri Kaliňákovi sa už nečuduje nikto, ten sa už niekoľko rokov tváril spolu s Ficom, že sú neobmedzenými vládcami Slovenska, nepomohli dohovárania opozície alebo koaličných partnerov (ak vôbec nejaké boli). Nepomáhali protesty mimovládiek ani diplomatické nóty, protesty v uliciach pre nich, ako keby ani neexistovali. Nepomáhalo nič. Nepočúvali nikoho. A platí to nielen v prípade únosu vietnamského občana, ale i v prípade rozkrádania a úplného rozvratu tejto krajiny, ktorú spôsobili títo dvaja (a im spriaznené duše) svojou činnosťou, a niekedy hlavne nečinnosťou.

A teraz, keď sú odstavení od hlavného prúdu, sa zrazu cítia využití, zneužití, oklamaní. Fico opozíciou a Sorošovými deťmi, Kaliňák novinármi a Vietnamcami.

Marček sa síce nikdy nemohol cítiť ako neobmedzený vládca, hoci predpoklady mal na to veľké. Tatko veľvyslanec v Moskve, on absolvoval štúdium v Moskve. Káder ako vyšitý. Doteraz sa však len ponevieral bez väčších úspechov po slovenskej politickej scéne. Pôsobil v malých straničkách, až ho do parlamentu vystrelil alfasamec Kollár s jeho Sme rodina, s ktorým sa v podstate prestal rodinovať hneď, ako sa usadil vo svojej poslaneckej lavici. Jeho túžba zviditeľniť sa za každú cenu mu zavelila do útoku a poslala ho na Krym zisťovať, či bol anektovaný a či to predsa len náhodou nebolo dobrovoľné pripojenie sa k Rusku.

Všetci ho upozorňovali, že Rusi nie sú najdôveryhodnejší partner a že tam ide protizákonne. Nedal si povedať, a teraz keď si na ňom Rusi postavili propagandu, sa musí cítiť nie ako neobmedzený vládcam, ale obmedzený blb. A zneužitý.

Najnovšie sa už cíti zneužitý aj Pellegrini. Toho zneužíva Kiska, Česko a Nemecko, lebo Kiska tvrdí, že SMER sú mafiáni a Česko a Nemecko to síce netvrdia, ale práve v týchto krajinách sa udial únos a Vietnamec v nich strávil omnoho viac času ako na Slovensku. Jediné čo mu uniká, je, že iba Slovensko je krajina, v ktorej sa pri únose poskytovali svoje služby štátne orgány.

Jediný, kto sa necíti zneužitý, je Béla Bugár.  Stále tvrdí, že Fico s Kalim sú super, že ich netreba predčasne kameňovať a že v podstate za nič nemôžu a o ničom nevedeli. Okrem toho zavára, fotí sa so svojím psom v hojdacom kresle, blokuje na facebooku ľudí, ktorí s ním nesúhlasia, a ďakuje ľuďom za to, že ho aj so svojím psíkom považujú za krásnych, milých a zlatých a aj za to, že sa vraj na seba podobajú. Chudák havo. Bugár sa teda nemá kedy cítiť  zneužitý, a aj keby práve mal, zdá sa, že mu to nijako neprekáža. Aké zneužitie by potreboval na to, aby sa trošku zbadal, v tejto chvíli nie je úplne jasné.

V knihe Šachinšach, ktorá opisuje luxusný život šacha Rezu Pahlavího v Iráne, sa okrem iného píše:
Je to moc, ktorá provokuje revolúciu. Určite to nerobí vedome. A predsa je životný štýl a spôsob vládnutia sa napokon stávajú provokáciou. Nastáva to vtedy, keď sa medzi ľuďmi elity vytvorí pocit beztrestnosti. Všetko máme dovolené, my môžeme všetko. Je to ilúzia, no má isté racionálne základy. Určitý čas to skutočne vyzerá tak, ako keby mohli všetko. Škandál za škandálom, jedno bezprávie za druhým, všetko im prechádza na sucho. Ľud mlčí, je trpezlivý, obozretný. Bojí sa, necíti ešte vlastnú silu. Zároveň si však už vedie detailný účet príkorí a prešľapov a v istej chvíli moci všetko zráta…

O šachovi píše:
Možno ho do záhuby priviedlo aj to, že sa bral príliš doslovne, príliš vážne. Zaručene veril, že ľud ho uctieva, že ho pokladá za svoju najvyššiu autoritu a najlepšiu čiastku. Zrazu však uvidel vzbúrený národ. Bolo to preňho prekvapujúce a nepochopiteľné. Nervovo to nevydržal, myslel si, že musí okamžite zareagovať.

Tiež v tom vidíte istú paralelu s našimi politikmi? Všetci sa cítia zneužití a podvedení a pritom jediní, kto má na to právo, sú ľudia na Slovensku. Naši politici sa cítia mocní a neohrození (presne ako Rezá Pahlaví), myslia si, že sú doživotní vládcovia, a potom zrazu zistia, že to tak nie je. Podvádzajú, klamú a kradnú, a keď sa to prevalí, všade a vo všetkom vidia skrytých nepriateľov a záškodníkov. A plačú a vzdychajú, konajú neuvážene a chrlia špinu vychádzajúcu z ich vnútra na všetkých okolo.

Detailný účet príkorí a prešľapov je vystavený. Že sa im vrátilo len to, čo za celú svoju politickú kariéru ďalej odovzdávali, pochopí len málokto z nich. Ak vôbec niekto a niekedy…