Denník N

Prečo súhlasím s postupom Ministerstva školstva SR v kauze SAV

Už dávno sa nestalo, aby „uhorkovú“ sezónu v slovenskom mediálnom priestore vypĺňali polemiky o vedeckých inštitúciách v takej miere, ako je tomu tento rok. Aktuálna kauza transformácie Slovenskej akadémie vied dostala túto inštitúciu po rokoch opäť do centra pozornosti.

Podstatou sporu sa stal zápis pracovísk Slovenskej akadémie vied (ďalej len SAV) do registra verejných výskumných inštitúcií (skrátene VVI), ktorý by malo vykonať Ministerstvo školstvo SR nadväzne na transformáciu ústavov SAV k 1. júlu 2018. K tomuto kroku Ministerstvo školstva SR nateraz nepristúpilo z dôvodov, ktoré už boli viackrát medializované a ktoré sú najdôvernejšie známe hlavným aktérom kauzy. Nekompromisný postoj Ministerstva školstva SR k SAV prekvapilo súčasné vedenie akadémie vied, ktoré začalo intenzívnu mediálnu kampaň za urýchlenie zápisu SAV do registra VVI a zároveň sa objavili výzvy na protesty za „záchranu“ SAV.

Ministerstvo školstva SR malo však k SAV zaujať nekompromisný postoj už podstatne skôr – ešte v minulom roku, teda v predchádzajúcom blogu – som poukázal na absenciu riadnych výberových konaní na miesta vedeckých pracovníkov SAV a mnohé ďalšie problémy s transparentnosťou tejto inštitúcie, čo vzbudilo značný ohlas (škoda, že komentáre pod staršími blogmi zmizli nie mojím pričinením). [1] Uvedené problémy SAV sa mali vyriešiť ešte v čase prípravy zákona o verejných výskumných inštitúciách (VVI) a v prvom rade mala prebehnúť verejná diskusia o tom, v akej podobe má na Slovensku fungovať akadémia vied (otázka prepojenia s univerzitnými pracoviskami, či projektového alebo inštitucionálneho financovania a mnohé iné).

Za celkom neakceptovateľné pokladám zachovanie existujúcich pracovno-právnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov podľa nového zákona o VVI, keďže práve tento paragraf umožňuje konzervovať status quo na SAV bez potenciálu na akékoľvek zmeny. Preto by malo Ministerstvo školstva SR okamžite novelizovať platnú legislatívu o VVI a SAV nasledovným spôsobom:

1) V rámci tak závažnej organizačnej zmeny, akou je transformácia SAV, by mali zaniknúť všetky pôvodné pracovno-právne vzťahy zamestnancov a všetky pracovné miesta na novozaložených verejných výskumných inštitúciách by mali byť obsadené medzinárodnými výberovými konaniami. V rámci výberových konaní by mal byť uchádzač povinný predložiť výberovým komisiám projektový zámer pre ďalšiu vedecko-výskumnú činnosť. Okrem toho by sa mali obmedziť pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Zmluvy na dobu neurčitú (platné ale len do dovŕšenia veku odchodu do starobného dôchodku) by mali byť uzatvárané len s pracovníkmi, ktorí dovŕšili najvyšší kvalifikačný stupeň (profesor alebo DrSc.). Po dovŕšení veku odchodu do penzie by vedeckí pracovníci mohli ostať asociovanými – čestnými členmi vedeckého ústavu a podieľať sa na riešení vedeckých projektov (pracovný úväzok umožniť len v prípade projektového, teda neinštitucionálneho financovania).

2) Významne by sa malo novelizáciou súčasnej legislatívy posilniť zastúpenie externých členov – avšak výhradne z akademického prostredia, teda vedeckých osobností najmä zo zahraničia, nie politických nominantov – vo vedeckých, správnych a dozorných radách novozaložených verejných výskumných inštitúcií. Je absurdné, ak ešte aj v kontrolných orgánoch VVI prevažujú vlastní zamestnanci toho-ktorého vedeckého pracoviska, keďže takto sa znemožňuje efektívna kontrola výkonného riadiaceho aparátu.

3) Stanoviť vek odchodu do starobného dôchodku na 65 rokov u zamestnancov SAV a obmedziť tak „doživotné“ pracovné úväzky, ako aj zjednodušiť výberové konania na funkcie riaditeľov ústavov SAV a vedúcich ich organizačných zložiek tak, aby sa do nich mohli v čo najširšej miere zapájať i uchádzači z prostredia mimo SAV, ktorí „nepresedeli“ celú kariéru len na jednom vedeckom pracovisku. Až po uvedení týchto najnutnejších opatrení do praxe, bude možné hovoriť o skutočnej transformácii SAV na serióznu a otvorenú vedeckú inštitúciu.

Závažné pripomienky k fungovaniu SAV, ktoré som zverejnil v roku 2015 v podobe otvoreného listu i v minulom roku v rámci spomenutého blogu, súčasné predsedníctvo akadémie vied celkom odignorovalo a na publikované zistenia vôbec nereagovalo. Do dnešného dňa nevyvodilo ani žiadne konzekvencie voči hlavným aktérom netransparentných praktík na SAV, na ktoré som poukazoval. Pritom podľa platného Zákona o SAV č. 133/2002 Z. z. predsedníctvo akadémie vied „schvaľuje návrhy na vymenovanie riaditeľov organizácií, vedúcich organizačných zložiek organizácií a návrhy na ich odvolanie“. Predseda akadémie vied podľa tohto zákona „vydáva pravidlá výberového konania na obsadzovanie miest riaditeľov organizácií a vedúcich organizačných zložiek organizácií“ a „na návrh predsedníctva akadémie vymenúva a odvoláva riaditeľa organizácie“. Teda nápravu mnohých problémov SAV, o ktorých som písal, mohlo predsedníctvo akadémie vied dosiahnuť už za súčasných legislatívnych pomerov.

K náprave nielenže nedošlo, ale spomínané praktiky na SAV naďalej prekvitajú. Ako jeden z mnohých príkladov by som si dovolil uviesť prípad môjho známeho – inak už etablovaného historika Petra Konečného, ktorý bol do februára 2018 interným doktorandom Historického ústavu SAV, teda práve toho ústavu, ktorému som venoval toľko pozornosti v minuloročnom blogu. P. Konečný úspešne ukončil doktorandské štúdium obhajobou dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. U historika s bohatou zahraničnou publikačnou činnosťou po absolvovaní vysokoškolského štúdia na Univerzite v Regensburgu, ako aj so zameraním na ranonovoveké dejiny vedy a techniky, ktoré nie sú v súčasnej slovenskej historiografii absolútne personálne pokryté, by sa očakávalo, že mu bude umožnený ďalší vedecký rozvoj na Slovensku. Po dokončení dizertačnej práce si preto na jeseň 2017 podal žiadosť o prijatie na miesto vedeckého pracovníka v Historickom ústave SAV, na čo mu riaditeľ ústavu Slavomír Michálek odpísal, že v súčasnosti nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom na Oddelení novovekých dejín, na ktorom sú z 9 vedeckých pracovníkov traja v dôchodkovom veku (jeho odpoveď zverejňujem so súhlasom adresáta nižšie). Navyše, práve v roku 2017, na tomto oddelení bol 69-ročnému pracovníkovi zvýšený čiastkový pracovný úväzok na 100 %. Okrem toho v priebehu toho istého roka boli na ústav (samozrejme, bez toho, aby predmetné úväzky boli obsadené riadne vyhlásenými a zverejnenými výberovými konaniami) prijatí hneď niekoľkí zamestnanci. [2] P. Konečný s ohľadom na jeho vedecké zameranie mohol byť zaradený aj na Oddelenie dejín vied a techniky tohto ústavu, čo sa nestalo.

 

Nakoniec, Peter Konečný od septembra 2018 nastupuje na jeden z prestížnych inštitútov Maxa Plancka v Nemecku, teda už v priebehu niekoľkých mesiacov od obhajoby PhD. dokázal získať postdoc-miesto na jednom z najprestíženejších európskych vedeckých pracovísk v jeho špecializácii, čo je dôkazom jeho odborných kvalít. Žiaľ, na SAV sa pre neho nenašlo miesto, hoci v tom istom čase boli preukázateľne prijatí na Historický ústav SAV viacerí zamestnanci. Prípad P. Konečného však ani zďaleka nie je jediným podobným prípadom, ktoré sú známe a ktoré majú všetky mnoho spoločných menovateľov. Títo ľudia nemali toľko šťastia ako jeden bývalý minister, pre ktorého sa krátko po skončení politickej „kariéry“ našlo promptne miesto priamo na predsedníctve akadémie vied, hoci na webovej stránke SAV (v databáze publikačnej činnosti) nemá uvedený dodnes ani jediný publikovaný výstup. [3] Aj takto vyzerá „transparentnosť“ v réžii súčasného vedenia SAV.

Pokiaľ nedôjde k náprave vyššie uvedených problémov, nemá SAV žiadne morálne právo žiadať širokú verejnosť o akúkoľvek podporu v jej spore s Ministerstvom školstva SR. Naopak, vyzývam Ministerstvo školstva SR, aby razantne zasiahlo do súčasného stavu na SAV a zabránilo tak úniku vysokokvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Rovnako vyzývam predsedu SAV, aby začal konečne riešiť vyššie uvedené problémy otvorene a transparentne.

 

Blog je súkromným stanoviskom autora, nie je názorom žiadnej organizácie.

Odkazy:
[1] https://dennikn.sk/blog/981489/o-rozdavani-pracovnych-zmluv-bez-vyberovych-konani-za-peniaze-danovych-poplatnikov/
[2] Historický ústav SAV: Správa o činnosti organizácie za rok 2017. Bratislava 2018, s. 3: http://www.history.sav.sk/sprava2017/sprava-hu-17.pdf
[3] http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=10910&action=publications&type=

Teraz najčítanejšie

Miroslav Lacko

Základným pracovným nástrojom skutočného vedca je kritické myslenie.