Denník N

Vratký nie je druhý pilier, ale systém postavený iba na štátnych dôchodkoch

V médiách som sa dočítal, že druhý dôchodkový pilier stojí na vratkých základoch. Dôvodom je vraj to, že časť dôchodkových fondov v prvom polroku 2018 prerobila. Tento fakt nebudem spochybňovať, keďže pri niektorých fondoch k tomu skutočne došlo. To však neznamená, že druhý dôchodkový pilier stojí na vratkých základoch. Opak je totiž pravdou.

V prvom rade si treba uvedomiť, že sporenie v druhom pilieri je dlhodobé. Tým sa nemyslia tri roky, alebo päť. Väčšina ľudí si bude v druhom pilieri odkladať peniaze na dôchodok desaťročia, tí najmladší vyše 40 rokov. Preto je polročný výkyv na finančných trhoch, ktorý dočasne pošle nadol akciové indexy (a s nimi aj výkonnosť niektorých dôchodkových fondov), nepodstatný. Nie je žiadnym tajomstvom, že k takýmto výkyvom dôjde v budúcich desaťročiach ešte niekoľkokrát. Ani to však neznamená, že by druhý dôchodkový pilier stál na vratkých základoch.

Dôkazom môže byť globálna ekonomická kríza v rokoch 2008 a 2009. Tá zasiahla akciové trhy a s nimi aj podielové, či dôchodkové fondy skutočne tvrdo. Napriek prudkému poklesu však fondy straty postupne nielen vyrovnali, ale klientom tiež v súčte priniesli zaujímavý výnos. Práve dlhodobosť investovania je tým nástrojom, ktorý zabezpečuje kompenzáciu krátkodobých výkyvov. Klienti v čase poklesov trhov nakupujú lacno, a teda nakupujú viac podielových jednotiek ako v čase expanzie.

Dôchodcov pribúda

Navyše, druhý pilier nie je iba o zhodnocovaní peňazí na finančných trhoch. Zaviedol sa kvôli tomu, aby sa štát a verejné financie dokázali vysporiadať s demografických vývojom, ktorý bude mať na dôchodky zásadný vplyv. Faktom totiž je, že kvôli neustále rastúcemu počtu dôchodcov, bude v konečnom dôsledku pracovať čoraz menej ľudí.  

Pritom už dnes nevyzerajú štatistiky ružovo, o čom svedčí aj tabuľka Sociálnej poisťovne:

ZDROJ: www.socpoist.sk

Na Slovensku máme už dnes vyše milión starobných dôchodcov. Počet pracujúcich osôb dosiahol podľa údajov Štatistického úradu SR v prvom kvartáli 2018 úroveň 2,54 milióna. Zjednodušene povedané, na jedného starobného dôchodcu pripadá momentálne dva a pol pracujúceho človeka. V roku 2070 bude podľa kvalifikovaných odhadov na jedného dôchodcu pracovať už iba 1,5 človeka. Už z toho je jasné, že prvý pilier, tak ako ho poznáme dnes, nemá šancu takúto záťaž utiahnuť.

Doby Bismarcka sú dávno za nami

Priebežné financovanie dôchodkov (1. pilier) už nezodpovedá potrebám dneška. Keď s ním pred približne 130 rokmi prišiel nemecký kancelár Otto von Bismarck, vek odchodu do dôchodku bol nastavený na 70 rokov. Stredná dĺžka života bola vtedy 46 (podľa iných zdrojov 45) rokov. Penzie sa teda veľká časť obyvateľstva ani nedožila. Väčšina na tých, čo to dokázali, ju poberala na dnešné pomery iba krátko.

Pre porovnanie, podľa štúdie Výskumného demografického centra Infostatu, bude v roku 2025 vo väčšine regiónov Slovenska stredná odhadovaná dĺžka života pri narodení u mužov takmer 75 a u žien takmer 82 rokov. To je o cca 30 viac, než v Nemecku za Bismarckovej éry, kedy priebežný dôchodkový systém vznikol. Práve preto sa už dnes nemôžeme spoliehať na financovanie dôchodkov výlučne z prvého piliera.

Výhodou druhého piliera je tiež to, že každý si šetrí na dôchodok sám. Budúceho dôchodcu teda nemusí až tak trápiť, koľko ľudí bude naň pracovať, keď pôjde do penzie. Vďaka tomu má svoj príjem v starobe do určitej miery vo vlastných rukách, čo pomôže stabilizovať výšku penzií a odľahčiť preťažený prvý pilier.

Obavy z vratkých základov dôchodkového systému by teda boli opodstatnené, ak by sme sa spoliehali iba na jeden pilier, ktorému bude postupom času dochádzať dych. Preto môžeme byť radi, že na Slovensku druhý pilier máme. Rovnako by sme mali podporovať aj ten tretí – dobrovoľný. V opačnom prípade by šlo o hazard nielen s verejnými financiami, ale aj príjmom budúcich dôchodcov.

Teraz najčítanejšie

Martin Kaňa

Ing. Martin Kaňa Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštová banka, d.s.s., a.s. a Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštová banka, správ. spol., a.s. Vysokú školu som vyštudoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave na Fakulte podnikového manažmentu. V rokoch 2010 až 2017 som v Poisťovni Slovenskej sporiteľne, a.s. Vienna Insurance Group zastával pozíciu generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva. Predtým som pôsobil na viacerých postoch v bankovom sektore a sektore kapitálového trhu.