Ficov poradca Le Hong: Prečo bol pre Vietnam dôležitý a ako sa “vyšetrovala“ korupcia

Slovák s  vietnamskými koreňmi Quang Le Hong bol významnou súčasťou vietnamsko-slovenských vzťahov. A to na najvyššej úrovni. Jeho široké pôsobenie vysvetľuje, prečo sa objavil pri každej dôležitej slovensko-vietnamskej udalosti, či už biznisovej alebo spoločenskej.

TREND a Nadácia Zastavme korupciu zistili ešte ďalšie významné skutočnosti týkajúce sa človeka, ktorý pôsobil v najbližšom okolí bývalého šéfa slovenskej vlády. So svedectvom, ako funguje zamestnávanie Vietnamcov na Slovensku, prišiel podnikateľ z východu, ktorý chcel zostať v anonymite. Nadácii ho sprostredkoval šéfredaktor mediálneho domu KOŠICE: DNES Dušan Karolyi. Stalo sa tak ešte vo februári. V tom čase meno Le Honga nebolo verejnosti také známe ako dnes a neskloňovali ho ani nemecké médiá. Podnikateľ v liste opísal, ako sa zmenili pomery na veľvyslanectve v Hanoji po tom, čo na miesto ekonomického diplomata nastúpil Le Hong a ako sa vydávajú pracovné povolenia. Skutočnosť, že zdroj bol s Le Hongom v kontakte, dokladoval aj jeho vizitkou, na ktorej si ako hlavnú funkciu uvádzal „poradca premiéra SR pre zahraničné obchodné záležitosti“. Svoj opis situácie doplnil v marci o nové informácie. Bolo to krátko po vražde Jána Kuciaka a novinári mu nevenovali pozornosť.

Rýchlejšie za pár tisíc

Spôsob, akým sa mali na veľvyslanectve v Hanoji uplácať víza, opísal tak, že zastupiteľský úrad udeľoval od vlaňajška termín na podanie žiadostí na udelenie pobytu v časovom rozmedzí asi 1,5 roka. Oficiálnym dôvodom mala byť zaťaženosť, avšak celá vec sa podľa opisu „dala urýchliť“ tak, aby trvala maximálne niekoľko týždňov, a to za dve až tri tisícky , v niektorých prípadoch aj viac. Le Hong mal rozhodovať, ktorý žiadateľ dostane kladné alebo záporné stanovisko.

TREND v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu informácie z listu overoval. Ako pravdivé sa ukázali fakty, ktoré súviseli s nevymenovaním Le Honga prezidentom. Andrej Kiska už skôr potvrdil, že o ňom mal pochybnosti. Zároveň uviedol, že to bolo jediný raz, keď mu kvôli diplomatovi volal vtedajší premiér Robert Fico a žiadal ho, aby zmenil názor. Hoci to prezident neurobil, Quang Le Hong pôsobil v Hanoji ako ekonomický diplomat a po odchode bývalého veľvyslanca Igora Pacoláka viedol zastupiteľský úrad.

Čo sa týka údajnej korupcie, na jar publikovali podobné informácie ako uvádzal podnikateľ aj nemecké Die Tageszeitung. Napísali, že na slovenskej ambasáde sa víza do Schengenu kupujú za peniaze. Odvolávali sa na informácie z vietnamskej komunity. Nadácia Zastavme korupciu a TREND kontaktovali viacerých Vietnamcov žijúcich na Slovensku, ale tí sa k Le Hongovi nechceli otvorene vyjadrovať. Z reakcií oslovených bolo vidno, že majú pred Le Hongom rešpekt a považujú ho za mocného muža.

Na správu o údajných úplatkoch v nemeckej tlači muselo reagovať aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Nariadilo kontrolu na veľvyslanectve v Hanoji, ale korupciu nenašli. „O kontrole na zastupiteľskom úrade bolo rozhodnuté na základe medializovaných podozrení o údajných pochybeniach pri prijímaní a spracúvaní žiadostí o víza,“ potvrdil hovorca ministerstva Boris Gandel.  Kontrolovali podľa neho najmä túto agendu a drobné pochybenia odstránili.

Zastupiteľský úrad v Hanoji prijíma žiadosti o povolenie pobytu na území Slovenska pre tých, ktorí tu chcú podnikať, pracovať, študovať alebo tu žije ich rodina. Poplatok za prechodný pobyt je 165,50 eura.

Gandel potvrdil informáciu z listu, že na víza sa v niektorých prípadoch čakalo dlho. „Tvrdenie o vyťaženosti konzulárneho úseku je pravdivé. Ide o šiesty najvyťaženejší zastupiteľský úrad z celkového počtu 72,“ poznamenal. Dodal, že situáciu riešili a prijali jedného zamestnanca navyše. Hovorca zároveň zdôraznil, že nevedia o urýchľovaní žiadostí za úplatky a ani šetrenie na ambasáde nič podobné nepreukázalo.

O tom, ako sa Le Hong dostal do blízkosti expremiéra Fica, koluje viacero historiek. Ani jedna však nie je oficiálna. Strana Smer-SD na otázky pre Fica týkajúce sa vietnamského spolupracovníka odpovede neposlala. Le Hong mal vypnutý mobil, ktorý si uvádzal na vizitke, keď sa predstavoval ako Ficov poradcu. Nereagoval ani na otázky zaslané mailom.

Inšpektorát podnety nemá, NAKA nerieši

Vietnamci chodia na Slovensko najmä pracovať, pre tunajšie podniky sú zaujímaví pre nižšie platové nároky a vysokú efektivitu. Ich zamestnávanie riešia špecializované agentúry. Štát pritom nezaznamenal trend, že by sa mali cez Slovensko dostávať ďalej do Schengenu. A to tak, že na pôvodnom pracovnom mieste by sa „vybraní“ zamestnanci zohriali len pár mesiacov a následne dostali pre prácu aj pobyt v rámci Schengenu „voľnú roku“. Jana Mochňacká z Národného inšpektorátu práce vraví, že v posledných rokoch nezaznamenali žiadne sťažnosti v súvislosti so zamestnávaním vietnamských občanov. A podnety na vybrané agentúry podliehajú mlčanlivosti.

Hoci boli informácie o korupcii  zverejnené v nemeckej tlači, slovenská polícia ich zrejme nepreverovala. Vyplýva to z odpovedí policajného prezídia. Na otázku, či NAKA niekedy korupciu na ambasáde v Hanoji riešila, prišla odpoveď, že síce áno, ale ešte pred Le Hongovým nástupom.

„Na Národnú kriminálnu agentúru bolo ešte v októbri 2014 doručené trestné oznámenie riaditeľky legislatívno-právneho odboru ministerstva zahraničných vecí pre podozrenie z korupcie,“ priblížil policajný hovorca Michal Slivka. Ani vtedy po preverení prípadu polícia nevidela dôvod začať trestné stíhanie a vyšetrovateľ vec ukončil.

A ako sa Quang Le Hong vlastne dostal do diplomacie? „Bol prijatý do dočasnej štátnej služby 1. októbra minulého roka na základe vonkajšieho výberového konania,“ tvrdí hovorca rezortu. Štátnozamestnanecký pomer ukončil 27. júna tohto roku už po medializácii káuz.

Le Hong má podľa Vietnamcov žijúcich na Slovensku viesť aj tunajšiu vietnamskú komunitu. Za jej šéfa bol aj riadne zvolený. Oficiálne združenie uznáva a propaguje komunistický režim vo Vietname. Či to ministerstvo pri výbere diplomatov nerieši a nezohľadňuje, vysvetlil v stanovisku rezort takto: „Ministerstvo nemá vedomosť, že by pán Quang Le Hong počas pracovného pomeru s naším rezortom vyvíjal uvedené aktivity. Zároveň nevieme, o akom združení hovoríte.“  Gandel dodal, že v zmysle zákona o ochrane osobných údajov ministerstvo ani nie je oprávnené skúmať členstvo zamestnancov v politických stranách, záujmových združeniach či v odboroch.

Od podnikateľov pochvala

Na Le Honga nepočuť len negatívne reakcie, pochvaľovali si ho napríklad podnikatelia, ktorí boli vo vládnej delegácii na novembrovej ceste po Ázii. Išli tam spolu s vtedajším podpredsedom vlády Petrom Pellegrinim, ministrom financií Petrom Kažimírom a šéfom rezortu hospodárstva Petrom Žigom. Quang Le Hong mal mať kontakty na najvyššie miesta a vedel mnohé vybaviť.

Ministri išli do Hanoja už po zavlečení vietnamského občana, všetci však tvrdia, že o ňom nemali informácie. Nikto ich vraj na únos a prípadné prehodnotenie cesty neupozornil. Exminister vnútra Robert Kaliňák však svoju plánovanú pracovnú cestu do Vietnamu zrušil. Do Vietnamu mal ísť v septembri kvôli industriálnemu parku ministerstva vnútra.

Keď sa TREND a Nadácia Zastavme korupciu zaujímali o podrobnosti týkajúce sa tohto parku, ministerstvo vnútra stručne odpovedalo, že ho mala stavať vietnamská strana, a nie slovenské ministerstvo. Slovensko malo dodať know-how na bezpečnostné technológie a výmenu informácií v rôznych technologických oblastiach ako výroba mobilných platforiem od ľahkých terénnych vozidiel až po špeciálne vozidlá.

Spolupráca rezortu vnútra vo Vietname prekvapila napríklad riaditeľa Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslava Naďa. Označil ju za neštandardnú. Spravidla to býva tak, že záujemca o dodávky napríklad delostreleckej techniky osloví svoju a zahraničnú vládu, lebo takto jednoduchšie zrealizuje kúpa. „Ale opačný prístup, kde minister vnútra ako osoba pripravuje pôdu pre podobné obchody, je neobvyklý. Naznačuje to, že on ako osoba mal vo Vietname nadštandardné vzťahy,“ opisuje analytik.

Práve na tieto vzťahy, ktoré išli nad rámec bežnej diplomacie, využíval Vietnam a opačne aj Slovensko, podľa viacerých zdrojov blízkych vláde, poradcu Le Honga.

OSOBITNE : Vietnam láka slovenský biznis

Po vlaňajšej novembrovej návšteve vietnamského Hanoja sa vtedajší podpredseda vlády Peter Pellegrini cez tlačovú správu pochválil, že objem obchodu medzi obomi krajinami vzrástol za desať rokov 80-násobne. Väčšinou ide o dodávky z Vietnamu k nám. Na návšteve si však biznis dohodla napríklad aj spoločnosť Asseco Central Europe. Do Hanoja prišla s projektom „smart cities“ na verejné osvetlenie.

Rýchlo rastúca ázijská krajina už dlhšie láka aj veľkých slovenských investorov. Väčšinou tvrdia, že Le Hong sa pri projektoch vyskytol len z titulu svojej diplomatickej funkcie a bližšie s nimi nespolupracoval.

Už takmer dekádu pôsobí vo Vietname firma CZ Slovakia z portfólia šamorínskeho podnikateľa Štefana Czucza. Pôvodne chcela stavať v krajine hotel a kancelárie, dokopy za sto miliónov dolárov. „Projekt prešiel v čase vývojom. Zmenšila sa veľkosť pozemku, ktorá projekt definuje, tým sa zmenšil celý projekt,“ spresnil pre TREND Nguyen Trong Mai Lam, riaditeľ CZ Slovakia Vietnam. Na otázku, aký vzťah má firma k Le Hongovi, uviedol, že „nikdy konkrétne nespolupracovali. Iba sa zúčastnil, ako v tom čase najvyšší predstaviteľ slovenského veľvyslanectva vo Vietname, na ceremónii položenia základného kameňa budovy v máji 2018.“ V projekte figuruje aj J&T Real Estate (JTRE). Jej funkcia je však podľa hovorkyne spoločnosti Daniely Stričkovej čisto poradná.

V polovici roka 2016 uzatvorila niekoľko dohôd o spolupráci finančná skupina Slavia Capital. Partnermi boli vietnamská národná pošta a telekomunikačná firma VNPT. Skupina si tiež zazmluvnila výstavbu lanovky pri najväčšej jaskyni sveta. „Pán Quang Le Hong sa zúčastnil za slovenskú stranu na oficiálnom rokovaní podpredsedov vlád Laosu a Slovenska v Bratislave,“ doplnila hovorkyňa firmy. Predmetom rokovania bol aj produktovod Laos – Vietnam. „Konzultovali sme s ním možnosti investovania a obchodovania s ázijským teritóriom,“ spresnila hovorkyňa.

Menej ružovo sa skončil vietnamský sen pre mäsiara Antona Fabuša. Pred štyrmi rokmi avizoval v tejto krajine trojmiliónovú investíciu a do roka rozbehnutie výroby. No jeho plány preťali vysoké dlhy. Začiatkom tohto roka sa firma snažila už s novým väčšinovým vlastníkom o reštrukturalizáciu. Časť akcií Fabušovho púchovského mäsokombinátu vlastnil v minulosti aj exminister Ján Počiatek.

Zuzana Petková, TREND