Denník N

Špeciál nie je mlynček na mak

Ach, to je hlúpe,“ vzdychla si Zuzana, keď jej v ruke zostalo kus z rukoväte mlynčeka, na ktorom mlela mak. „Čo teraz? Len ísť do susedov požičať si mlynček, šúľance musím voľačím posypať!“

Z jednej strany domu býva Helenka, z druhej Terezka… Obe sú naozaj dobré susedky a keď treba, vždy pomôžu. Ostatne, ako aj Zuzka im. Tá ešte chvíľočku rozmýšľa a potom sa rozhodne. Zájdem hádam k Terezke. Keď jej poviem, o čo ide, bez rečí vytiahne mlynček zo šuflódne, podá mi ho a iba povie: „Len si poslúž. A inšie nepotrebuješ?“ Helenka by tiež požičala, ale tá sa rada porozpráva, a na to teraz niet času.

Voľakedy bolo na dedinách dobrým zvykom a prejavom priateľstva, že si ľudia v prípade potreby pomáhali. To došla gazdinej soľ, to chýbalo vajíčko, zlomila sa rúčka mlynčeka… A spriatelení gazdovia si pomáhali aj pri rôznych prácach pri dome i na poli. Prečo sa mi práve teraz takýto obrázok z dosť dávnej dedinskej minulosti vynoril v pamäti ? Že by istá analógia s čerstvým dneškom?

Sledujem od začiatku nevídaný príbeh nášho špeciálu využitého na neslýchaný cieľ. Sledujem, avšak nemám zatiaľ odpovede na viacero otázok. Predovšetkým by ma zaujímali naše vzťahy s Vietnamom.

Zuzana a Terezka boli dobré susedky, blízke si jednak susedstvom a jednak dobrými priateľskými vzťahmi. Máme vari s krajinou, kde ešte stále vládne tvrdý komunizmus sovietskeho typu, také hlboké priateľské vzťahy, že zrazu, z ničoho nič jej dáme k dispozícii… Nie, nie, lietadlo vyhradené pre našich predstaviteľov moci nie je mlynček na mak! Spomínate si s akou vehemenciou a škodoradosťou premiér Fico útočil na prezidenta Kisku, že lieta do Popradu k rodine špeciálom? (Mimochodom, vzdialenosť z Bratislavy do Hanoja vzdušnou čiarou je 8192,5 km, teda nijakí blízki susedia!) Čo je teda za tou „sesterskou“ pomocou? Aké pohnútky viedli zainteresovaných k tomu, že nabúrali kvalitné, slušné a pre nás mimoriadne dôležité vzťahy s Nemeckom?

A s tým súvisí otázka, na čo boli páni Pellegrini, Žiga a Kažimír 27. novembra až 1. marca 2017, teda už po únose, na návšteve vo Vietname? Nuž, pán Žiga vyhlásil, že obchodné styky s Vietnamom sú pre nás dôležitejšie ako so Spojnými štátmi. Je to pravda?

V danom kontexte je zaujímavé, že sme sa my, obyčajní občania, iba pred nedávnom, tak dáko popri tejto kauze dozvedeli, že pán Fico ako ministerský predseda mal poradcu Vietnamca, ktorého navyše pretláčal za nášho veľvyslanca vo Vietname. Prečo a načo bol nášmu ministerskému predsedovi potrebný vietnamský poradca? Za tým musia byť sakramentsky „strategické“ záujmy. Aj známosti z čias, keď tu mnohí dnes významní funkcionári strany a vlády (stále je to tam tak: strana a vlýáda) Vietnamu študovali, medzi inými aj podpredseda vlády Vuong Dinh Hue.

Pán advokát Lipšic sa 8.8.2018 pýta: „Dôvod na vyšetrovanie bol dávno, nerozumiem, prečo nezačali stíhanie vo veci?!“ Trochu sa pánu Lipšicovi čudujem, pretože: nezačali, lebo nechceli! To všetko malo byť viac ako prísne tajné. Tú nehanebnú službu Vietnamu sme zrejme poskytli a na tacke podali my. Nie Vietnamci nás oklamali a špeciál bol zneužitý, ako to hovorí pani ministerka Saková. To je zásterka, dymová clona ale aj vysvedčenie so samými päťkami bezpečnostným zložkám našej milej mierumilovnej, krajiny. Alebo nie je až taká milá?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie