Denník N

Michalovský odpad alebo kedy sa konečne pohneme dopredu smerom k civilizovanému mestu?

Napriek názvu, ktorý som dal tomuto článku v blogu, nebude o politike v Michalovciach, ale o skutočnom odpade – surovine, s ktorou nenakladáme (veľká vďaka a úcta výnimkám) tak, ako by sme mali. No možno sa predsa len trocha dotknem aj komunálnej politiky a jej prispanému prístupu k odpadovému hospodárstvu v našom meste. Jednoducho by sa dalo povedať – Haló ľudia a hlavne samospráva, zobuďte sa!!! V opačnom prípade na to doplatíme všetci.

V nedávnej minulosti som sa zúčastnil XX. zasadnutia  Mestského zastupiteľstva, kde zaznela aj informácia o pláne rozširovať skládku komunálneho odpadu v Michalovciach – časť Žabany, pričom mesto Michalovce požiadalo Ministerstvo životného prostredia SR o stanovisko k možnosti rozšírenia spomínanej skládky bez posudzovania v systéme EIA (Environmental Impact Assessment- Posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Na spomínanom zasadnutí MZ taktiež odznela informácia, že boli vedené rokovania s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa má skládka rozširovať a bol získaný aj predbežný súhlas. O týchto záležitostiach si Michalovčania mohli prečítať aj na lokálnych spravodajských weboch, teda aspoň tí, ktorým to nie je úplne jedno. Treba smutne konštatovať, že v roku 2018 rozmýšľame o rozširovaní skládky a systém separovania/recyklácie odpadu v Michalovciach funguje slabo, resp. je nastavený zle. Faktom je, že aj mnoho ľudí je ľahostajných voči separovanému zberu odpadu, ale tiež sa treba pýtať ako k motivácii ľudí prispieva  samospráva. Máme separačné nádoby, resp. farbené vrecia na plasty, papier, kovy/tetrapaky, sklo, no zdá sa, že toto na „slovač“ veľký dojem nerobí a mesto sa rozširovaním skládky vydalo tou najjednoduchšou, ale zároveň najhoršou cestou. Toto rozhodnutie vyznieva veľmi čudne najmä po tom čo som si prečítal dojímavý príhovor primátora Viliama Záhorčáka na regionálnej Tour Ekotopfilm – Envirofilm 29.mája 2018, kde sa vyjadril:

„Životné prostredie je odvetvie, ktorému je potrebné venovať v našej spoločnosti náležitú pozornosť, a to rôznymi spôsobmi. Jednou z ciest je aj filmové stvárnenie. Som preto naozaj rád, že sa v Michalovciach koná prvý ročník Ekotopfilmu, ktorý sa problematike ekológie venuje umeleckým či dokumentárnym stvárnením. Verím, že aj toto podujatie prispeje k uvedomeniu si toho, že by sme mali byť k životnému prostrediu vnímavejší. Necitlivým vzťahom k životnému prostrediu vieme napáchať veľa zlého, čo sa môže odraziť predovšetkým v živote nasledujúcich generácií.“

Na vyššie spomínanom zasadnutí MZ sa prvý muž mesta Michalovce v súvislosti so skládkovaním a rozširovaním Michalovskej skládky zasa nechal počuť (ide o prepis so zápisnice): „Chceme ísť touto cestou, ale vieme, že Slovensko je z pohľadu skládkovania na chvoste celej EÚ. Tento spôsob nie je perspektívny. Ak dostaneme výnimku, budeme skládkovať naďalej, ak nie bude sa to musieť riešiť ináč“. Taktiež odznela veta, ktorá v zápisnici nie je uvedená, že EÚ nám umožňuje skládkovať do roku 2020. Lenže rok 2020 je tu čo nevidieť a čo potom? Myslí si vedenie nášho mesta naivne, že úderom polnoci a prechodom do roka 2020 sa situácia sama zlepší? V každom prípade pri porovnaní oboch vyjadrení cítiť zjavnú názorovú schizofréniu.

Slovensko sa vstupom do EÚ zaviazalo plniť požiadavky v zhodnocovaní odpadov, pričom do roku 2020 sme povinní recyklovať minimálne 50% komunálneho odpadu. Dosiahnutie tejto hranice je čisté sci-fi, keďže  v súčasnosti sa recykluje cca 23% komunálneho odpadu. A požiadavky na zhodnocovanie/recykláciu sa po roku 2020 ešte sprísňujú a to tak, že do roku 2030 je možné skládkovať maximálne 10% komunálneho odpadu (v súčasnosti je to takmer 70%) a zároveň bude povinnosťou recyklovať minimálne 75% odpadov z obalov, ktoré tvoria väčšinu zhodnocovania schopného odpadu. Produkcia komunálneho odpadu je na Slovensku vysoká a predstavuje 475 kg na obyvateľa za rok, priemer EÚ je 321 kg na obyvateľa za rok.

Samosprávy na Slovensku, vrátane tej Michalovskej, sa správajú nanajvýš nezodpovedne, alibisticky a nepovedia ľuďom, že ak sa situácia nezlepší a podiel recyklovaného odpadu nebude stúpať, budeme všetci platiť za produkciu komunálneho odpadu viac. V súčasnosti je cena za skládkovanie 1 tony odpadu nastavená na necelých 5 eur. Toto sa však už čoskoro zmení, pretože Ministerstvo životného prostredia SR chystá zmenu v zákone o poplatkoch za uloženie odpadov (myslím, že minister László Sólymos sa mohol spamätať aj skôr). V susednej Českej Republike je cena za 1 tonu nastavená na 20 eur a v Rakúsku na 60 eur. Podľa novely zákona bude cena za tonu skládkovaného odpadu v meste/obci závisieť od podielu recyklácie/vyseparovania odpadu. Obec, kde sa vytriedi menej ako 10% odpadu bude platiť za skládkovanie 17 eur za tonu (čiže viac ako 3-násobok súčasného poplatku), ale cena do roku 2023 stúpne až na 46 eur (čiže viac ako 9-násobok súčasného poplatku). Naopak tam, kde sa vyseparuje viac ako 60% odpadu bude cena 5 eur za tonu skládkovaného odpadu, ale aj tá sa bude postupne zvyšovať až na úroveň 16 eur za tonu do roku 2023. Platí teda pravidlo: čím viac odpadu vyseparujeme, tým nižšie poplatky budeme platiť za skládkovaný odpad, ale napriek tomu budú oveľa vyššie (minimálne 3-násobne) ako je súčasný stav. Takto navrhnuté zmeny majú začať platiť už v roku 2019, pričom tak ako to na Slovensku chodí, aj teraz je tlak na odsunutie platnosti zákona minimálne o rok, pretože zvyšovanie poplatkov nie je veľmi príjemná informácia pre občanov pred komunálnymi voľbami a už vôbec nie pre „pseudosociálnych“ primátorov a starostov, ktorí vedú svoje mestá a obce vo viacerých oblastiach zlým smerom a nemajú odvahu robiť zmeny v odpadovom hospodárstve tak, aby svoje mesto dostali na kultúrnu úroveň v recyklácii odpadu. Namiesto toho iba hlucho a slepo vyčkávajú ako to dopadne a pritom riešenie sa malo nájsť a realizovať už dávno.

V EÚ, Slovensko nevynímajúc, existuje zásada „Znečisťovateľ platí“. To znamená, že ten kto znečisťuje vodu, vzduch a iné zložky životného prostredia a taktiež produkuje odpad, musí za svoju činnosť platiť. Ak sa chceme aj v Michalovciach pohnúť v oblasti zhodnocovania odpadov výrazne dopredu musíme túto zásadu v plnej miere aplikovať a zároveň prekopať v súčasnosti zle nastavený systém odpadového hospodárstva v meste. Dnes si zaplatíme paušálny poplatok za odvoz komunálneho odpadu a je úplne jedno či separujete alebo nie, platíte rovnako. Zodpovední ľudia, ktorým nie je životné prostredie ľahostajné a nechcú aby budúce generácie lozili po rekultivovaných skládkach separujú svoj odpad už dávno, resp. začali tak robiť hneď ako k tomu mali príležitosť (dostupnosť farebných nádob, vriec). U nás doma separujeme všetky odpady, ktoré sa v súčasnosti dajú takto zhodnocovať a vďaka a úcta patrí všetkým, ktorí tak robia tiež. Rovnako k tomu vedieme aj naše deti, ktoré považujú za normálne, že papier sa dáva do druhej nádoby v odpadkovom koši a plasty do tašky, ktorá je pre ne určená. Ale pripadá mi maximálne nespravodlivé, že ľudia ktorí tak nerobia, a tých je podľa dostupných štatistík väčšina, platia rovnako ako tí zodpovední. A tu je pes zakopaný. Ak už Slováka nepresvedčíte logickými argumentmi  a dôležitosťou separovania, určite ho presvedčíte  ekonomických dopadmi, ktoré sa ho priamo dotýkajú. Zaužívaný systém paušálneho platenia za odvoz odpadu sa musí zmeniť na „systém množstvový“, čiže občan neplatí paušál, ale za skutočne vyprodukovaný odpad, ktorý končí na skládke odpadu, keďže za separovaný odpad sa poplatky neplatia. V takom prípade by sa stanovila cena vývozu jednej nádoby s komunálnym odpadom a podľa počtu vyvezených nádob v určitom období (štvrťrok, polrok, prípadne rok) by sa automaticky vypočítal aj poplatok za vyprodukovaný odpad. Občania by si prípadne mohli aj vopred stanoviť frekvenciu vývozu nádob, prípadne by svoje nádoby, ktoré majú byť vyprázdnené označili/vytiahli pred bránu a pod. Systém evidencie počtu vyvezených nádob môže jednoducho fungovať na snímaní čiarových kódov, ktoré budú pridelené k bytovým blokom v prípade sídlisk, resp. rodinným domom v prípade IBV. Zavedenie takéhoto systému si určite vyžaduje náklady, ale tie sa zďaleka nevyrovnajú efektu, ktorý sa tým dosiahne. Takýto systém je 100% motivačný aj pre občanov, ktorí doteraz neseparujú odpad a zároveň spravodlivý pre tých, ktorí separujú a doteraz platia rovnako ako nezodpovední občania. Tento systém sa dá samozrejme podporovať rôznymi „marketingovými“ aktivitami. Napríklad: najefektívnejší blok alebo rodinný dom môže získať nejakú cenu, prípadne zľavu z poplatku za vývoz odpadu na ďalší mesiac. Nápadom sa medze nekladú. V každom prípade sa zvyšovanie poplatkov za skládkovanie musí vo väčšej miere dotýkať tých občanov, ktorí sa k odpadu stavajú ľahostajne.

Samozrejme sa musí aj naďalej a masívnejšie robiť osveta, zapájať školy a vychovávať deti k zodpovednému správaniu, umožniť občanom separovať odpad aj na verejných priestranstvách a iné aktivity, nezaspať tak ako väčšina samospráv, vrátane tej Michalovskej.  Aj v tejto oblasti sa dá povedať, že to najhoršie čo môžeme urobiť, je neurobiť nič. V oblasti životného prostredia máme v Michalovciach čo doháňať. Okrem odpadového hospodárstva je potreba zachovávať, zväčšovať a zveľaďovať zelené plochy, ktoré aktívne znižujú prehrievanie najmä v lete a sú prirodzeným retenčným prostredím zrážok a taktiež je nutné sa aktívne zaujímať o dažďovú vodu zo striech mestských budov, ktorá sa dá efektívne využiť.

Niektoré informácie pre tento článok som čerpal z internetovej stránky MŽP SR, portálu webnoviny.sk a spravy.pravda.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Kántor

Srdcom východniar - žijúci, pracujúci a vychovávajúci svoje deti v tomto krásnom kúte Slovenska, so snahou o pozitívny vývoj Michaloviec a nášho regiónu v prospech ľudí. Nezávislý, proaktívny občan so zmyslom pre vyšší princíp a spravodlivosť, bežec na dlhé trate (v živote, práci i na bežeckom páse). V komunálnych voľbách 10. novembra 2018 kandidujem ako nezávislý kandidát na poslanca do Mestského zastupiteľstva v meste Michalovce za obvod č. III - JUH. Citát: "Kto siaha po hviezdach, ten musí skrotiť strach, je krásne zvíťaziť, len nikdy nestrať cit. Tou cestou širokou vždy kráčaj bez okov, ak nechceš priveľa, tak dôjdeš do cieľa." Miroslav Žbirka, pieseň Fair Play (2014)