Denník N

Tipy pre zmäteného ministra – Čo dalej s obranou?

Mohla to byť príležitosť, ako sa konečne odraziť od problémov a načrtnúť cestu, ako pohnúť ozbrojené sily dopredu. Ostalo pri tradičných výhovorkách (“minulé vlády”) a politických osobných útokoch.

Hodnotenie NATO,  ktoré som zverejnil minulý týždeň, nastavilo prísne zrkadlo stavu našich ozbrojených síl a hlavne ich manažmentu. Žiaľ, zo strany vedenia ministerstva či SNS, ktorá za obranu (a SIS) zodpovedá, sme nedostali žiadnu zmysluplnú odpoveď.

Škoda. Pravda však je, že nemôžeme len kritizovať. Treba dať na stôl vlastnú predstavu ako na to. Preto nasledujúcich zopár bodov. V krátkosti, aby to uniesol formát blogu. Ak vás hocičo viac zaujíma, napíšte mi.

1. Nastaviť jasný plán modernizácie (časy, termíny, všetko)

Počas posledných mesiacov sa schválilo niekoľko veľkých aj stredných nákupov. Všetko to znie veľmi ambiciózne, ale hocikto, kto sleduje dianie, vie, že realizácia podobne veľkých projektov naraz bude obrovská, až nereálna záťaž. Zároveň, napriek prísľubom  ministerstva financií či nezáväznej deklarácii parlamentu nie je úplne jasné ako tie peniaze pritečú. Ministerstvo si schválilo Dlhodobý plán rozvoja, z neho však vyčítame, že chcú všetko a čím skôr. Pochybnosti o dokumente má aj NATO. Máme v tom skrátka menší neporiadok.

Potrebujeme, aby minister čo najskôr prezentoval jasný a dôveryhodný plán rozvoja. Ten musí realisticky odrážať projektové a absorpčné schopnosti jeho ministerstva.

2. Prísne zladiť naše plány s našimi záväzkami v NATO

Akýkoľvek výdaj na modernizáciu musí zapadať do širšej aliančnej stratégie. Fungujúca kolektívna bezpečnosť – NATO a EÚ – je základný princíp našej bezpečnostnej doktríny. NATO pravidelne zľaďuje obranné plánovanie tak, aby dávalo na celoeurópskej úrovni zmysel. Jasne sme sa zaviazali k splneniu určitých úloh a spôsobilostí, musíme ich začať plniť. Priorita by mala byť v tomto smere mechanizovaná brigáda, ktorá by mala spĺňať všetky štandardy nasaditeľnosti a interoperability a byť tak kostrou našej obrany. Nedá sa to už donekonečna odsúvať.

3. Zapojiť Hodnotu za peniaze do procesu

Diskusia o veľkých nákupoch v obrane nemôže prebiehať tak, ako pri stíhačkách, kde sa 18 hodín pred zverejnením vypľul na verejnosť dokument a bolo. Podobne ako v iných rezortoch musia veľké investície prechádzať hodnotením Hodnoty za peniaze. Samozrejme, obrana je špecifická, nie všetko môže byť verejné. No dnes sme sa k tejto citlivej hranici ani nepriblížili, keď nezverejňujeme temer nič.  

V oblasti je veľa strategických, technických súvislostí, tie sa najlepšie zapracujú do hodnotení, ak útvar Hodnoty za peniaze bude fungovať priamo na ministerstve obrany a bude obsadený ľuďmi, ktorí budú mať zručnosti a bezpečnostné previerky, ktoré im umožnia pracovať s plným katalógom dokumentov v rezorte, vrátene najcitlivejších.

4. Začať sa ihneď zaoberať krízou, nedostatkom ľudí v OS

Posledné roky hovoríme stále o potrebe modernizácie a novej techniky. Bez pochýb to je vážna vec. Podstatné je však aj to, kto bude tú techniku obsluhovať. Dnes sa z toho stáva skutočne problém. Kvalitné kádre z armády odchádzajú, regrutovať sa až tak nedarí. Ozbrojené sily s rastúcou ekonomikou už dávno nie sú tak zaujímavým zamestnávateľom.

Ministerstvo ako by to nevidelo.

Služba v armáde nemá byť len dobrá kariérna voľba, ale aj osobná služba pre krajinu. Žiaľ, regrutovanie vyzerá ako 20-ročné retro. Chce to aktívnu komunikačnú stratégiu, budovanie prestíže Ozbrojených síl, zlepšenie pracovných podmienok. S tým je úzko spojený ďalší bod.

5. Investovať netreba len do drahej techniky

Boli ste niekedy v kasárňach? Väčšina z nich je v havarijnom stave, priznáva to samo ministerstvo. Už len z logistických a bezpečnostných dôvodov je tento stav neudržateľný. Rovnako ťažko nalákate profíkov do takýchto pracovných podmienok.

S tým sa spája aj drobná výstroj a výzbroj príslušníkov OS SR. O nekoncepčnosti jej nakupovania som písal už v minulosti. Dnes je jej výsledkom to, že vojaci a vojačky sú dobrými zákazníkmi army shopov po celom Slovensku. Nekompletné uniformy či iné príslušenstvo, žiaľ aj vrátane vojakov, čo idú na misie. To je už naozaj nedôstojné. Nejedná sa pritom o žiadnu raketovú vedu, ale dobrý manažment a logistiku armády a ministerstva obrany.

6. Keď sa naša armáda nedohovorí so spojeneckou

Ďalšia oblasť, ktorá ostáva mimo pozornosť je interoperabilita. V zásade sa jedná o schopnosť našich vojsk fungovať spolu so spojencami. Je to široká téma od komunikačných a IT systémov, po štandardy v logistike až po stav našich ciest a železníc.

Ako som už písal vyššie, naša obrana stojí na spolupráci so spojencami. Preto je zvláštne, že základy toho, aby sme vôbec mohli operovať, nemáme vyriešené. Navyše popri všetkých iných veciach v tomto texte, sa jedná o jednu z tých lacnejších vecí.

7. Zapojiť demokratickú opozíciu, odbornú a aj laickú verejnosť

Jedna z najväčších chýb, ktoré urobili minimálne dvaja poslední ministri, bola komunikácia. Nie je to vec nedostatku peňazí, ani vonkajších okolností. Toto je plne v ich vlastnej kontrole.

Akúkoľvek kritiku otočili na stranícky boj. A už vôbec neprejavili záujem o budovanie širšieho konsenzu medzi demokratickými stranami ohľadom obrany a jej rozvoja. V krajinách nášho rozmeru je to jedna z kľúčových úloh ministra. U nás si chodí pokričať do výboru pre obranu a bezpečnosť NRSR. Parlament ignoruje, hoci 141 poslancov, ktorí deklarácii o zvýšení výdajov na obranu zároveň žiadali väčšie zapojenie zákonodarného zboru do procesov.

Všetko, čo sa v obrane chystá, bude trvať dlhšie než je životnosť jedného ministra. Začnime sa podľa toho správať.

 

Ak vás téma zaujíma, sledujte ma tu. Dávam sem svoje krátke postrehy z bezpečnostnej politiky a príbuzných svetov.

Teraz najčítanejšie

Martin Dubéci

Som členom predsedníctva a sekretárom hnutia Progresívne Slovensko. Píšem si tu svoje poznámky k politike a spoločenským otázkam. Venujem sa politickej stratégii a bezpečnosti.